V rozhovore s ním sme diskutovali o tom:
- ako vyzerá proces debunkingu dezinformácií
- v čom je debunking naozaj prospešný
- čo sú top témy slovenskej dezinformačnej scény
- čo Facebook robí (a mal by robiť) v boji proti šíreniu dezinformácií
Pracujete pre organizáciu AFP Fakty. Čo je to za organizáciu, odkedy pôsobí na Slovensku a aké je jej poslanie?
AFP je francúzska tlačová spravodajská agentúra, ktorá pôsobí na celom svete, podobne ako Reuters alebo AP. Na Slovensku pôsobí AFP už dlho, ale so samotným fact-checkingom, ktorý robíme v našej sekcii AFP Fakty sme začali v marci 2020. Cieľom našej snahy je obmedzovať dosah dezinformácií na Facebooku.
Našou činnosťou je publikácia vysvetľujúcich článkov, v ktorých argumentujeme, prečo si myslíme, že nejaká informácia je nepravdivá, zavádzajúca, vytrhnutá z kontextu, pričom sa pozeráme aj na manipulácie vo vizuálnom obsahu príspevkov. Ďalšou našou funkciou je hodnotenie článkov v rámci Facebooku na základe ich pravdivosti alebo skôr nepravdivosti.
AFP fakty patrí výhradne pod agentúru AFP?
Áno. Ja som jediný fact-checker agentúry AFP určený pre Slovensko. Podobných fact-checkerov ako som ja je v rámci našej organizácie po celom svete viac ako 100, keď počítam aj editorov. Agentúra AFP ponúka fact-checking ako jednu zo svojich služieb, ktorú odoberá Facebook. Ten je náš najväčší klient.
V rámci nášho partnerstva s Facebookom máme právomoc vyhodnocovať obsah na tejto platforme. Podobnú právomoc majú všetky fact-checkerské organizácie, ktoré Facebook kontrahuje a ktoré sú združené v organizácii International Fact-Check Network (IFCN).
Všetci fact-checkeri, ktorí sú Facebookom takýmto spôsobom autorizovaní musia mať tzv. signatársky status siete IFCN. V IFCN je momentálne takto registrovaných 98 fact-checkerských organizácií.
Väčšina z týchto fact-checkerských organizácií združených v IFCN pôsobí v rámci jedného trhu nejakej krajiny. Výhodou AFP je to, že je globálna a s kolegami z iných krajín môžeme overovať rôzne informácie vo viacerých regiónoch sveta.
Na Slovensku si teda jeden takýto fact-checker pre Facebook. Ako je to v okolitých krajinách?
V Maďarsku robíme fact-checking iba my. Začali sme pomerne nedávno, pred siedmimi mesiacmi, a tiež to robí iba jeden človek v rámci AFP. V Česku to robí tiež len jedna moja kolegyňa. V Poľsku sú dvaja fact-checkeri a jedna editorka. Ešte v Rakúsku to je tiež jeden človek, ale v rámci celej nemeckej lokalizácie máme troch overovateľov. Všetci však fungujeme v rámci širšieho európskeho tímu.
V Česku robí fact-checking aj organizácia Demagog.cz a v Poľsku sú tri takéto fact-checkerské organizácie, ktoré majú signatársky status v rámci IFCN.
Ako vyzerá celý proces fact-checkingu v AFP Fakty?
Prvým krokom je identifikácia obsahu, ktorý budeme overovať. Nástrojov na identifikáciu je viacero. Primárnym je vlastný nástroj Facebooku, do ktorého máme prístup. Predstaviť si to môžeme ako nejaký dashboard, kde vidíme, čo užívatelia Facebooku nahlasujú ako falošný obsah, ale zároveň tam vidíme nejaký potencionálne nepravdivý obsah, ktorý nám na základe umelej inteligencie a algoritmov Facebook ponúka.
Okrem toho máme aj vlastné nástroje a metódy ako nájsť takýto obsah. Dôležitým analytickým nástrojom je aj CrowdTangle. Máme nejaké zoznamy stránok alebo skupín, ktoré pravidelne zdieľajú nepravdivý obsah.
Podľa akých kritérií následne vyberáte príspevky, ktoré verifikujete?
Prvým kritériom je viralita. Na čo najvirálnejší obsah sa snažíme reagovať čo najrýchlejšie. Ďalším je potencionálny spoločenský dopad daného obsahu. Sú totiž príspevky, ktoré nemusia patriť medzi najvirálnejšie, ale majú veľkú relevanciu.
Napríklad v lete 2020 sa šírila informácia, že útočník, ktorý dobodal učiteľa na škole vo Vrútkach bol rómskej etnicity, čo však nebola pravda. Práve kvôli potencionálnemu spoločenskému dopadu sme sa príspevku venovali ešte pred tým, ako sa stal virálnym.
Tretím kritériom je časová náročnosť. Pretože existujú príspevky obsahujúce desiatky tvrdení, ktoré musíme overiť a sú príspevky s jedným faktickým tvrdením a to je obrovský rozdiel pre časovú realizáciu.
Aké sú ďalšie kroky v procese Vášho fact-checkingu?
Po identifikácii obsahu nasleduje napísanie článku, v ktorom sa snažíme naozaj dopodrobna odargumentovať, prečo si myslíme, že je daný obsah nepravdivý a dokladujeme to na základe verejne dostupných dát a zdrojov.
Je to novinárska práca, v ktorej pracujeme s dostupnými zdrojmi, ale kontaktujeme aj odborníkov, relevantných aktérov, štátne orgány a pod. Článok následne prejde dôkladným editorským procesom.
Potom nasleduje hodnotenie daného obsahu. Je niekoľko druhov hodnotení: nepravda, čiastočne nepravdivé, vytrhnuté z kontextu a manipulovaná fotografia alebo video.
Nakoniec článok zverejníme na našej stránke fakty.afp.com a na našom facebookovom profile.
Čo sa stane s pôvodným príspevkom, ktorý ste Vy verifikovali a na základe dostupných zdrojov zhodnotili ako nepravdivý alebo zavádzajúci?
Dôsledkom našich hodnotení je to, že ak je daný obsah nepravdivý, tak sa prekryje clonou, ktorú musí užívateľ odkliknúť, aby sa k pôvodnému obsahu vôbec dostal. Dôsledkom v žiadnom prípade nie je mazanie obsahu, ale jeho označenie.
Ďalším dôsledkom nášho hodnotenia je zníženie dosahu daného príspevku na minimum, to znamená, že sa ďalej nezobrazuje ďalším užívateľom v News Feede.
To, čo považujem za najhodnotnejšie je, že v momente, keď my daný príspevok vyhodnotíme, tak všetkým užívateľom, ktorí ho zdieľali, príde notifikácia s odkazom na náš vysvetľujúci článok.
Platí to pre interný obsah, ktorý vznikol na Facebooku, ale aj pre externý, napríklad, keď niekto zdieľa na Facebooku nejaké dezinformačné video z YouTube a podobne.
Toto je pre mňa naozaj najväčšia pridaná hodnota toho, čo robíme, pretože aj na Slovensku pôsobí mnoho dobrých fact-checkerov, ale ich práca sa už často nedostáva k tým ľuďom, ktorí zdieľajú nejaký dezinformačný obsah.
Aj keď ľuďom, ktorí zdieľajú nepravdivý obsah od nás príde notifikácia, tak to, samozrejme, neznamená, že si náš vysvetľujúci článok aj prečítajú. V rámci spätnej väzby ale máme aj príklady, kedy nám naši čitatelia poďakujú za to, že sme uviedli na pravú mieru príspevok, ktorý zdieľali.
Notifikácia s vysvetľujúcim článkom príde iba ľuďom, ktorí dezinformačný príspevok zdieľali, alebo aj tým, ktorí ho komentovali alebo dali nejakú inú interakciu?
Notifikácia prichádza len ľuďom, ktorí takýto obsah ďalej zdieľali.
Ak niekto ide zdieľať príspevok, ktorý ste už označili ako nepravdivý alebo zavádzajúci, čo sa stane?
V prípade, ak už je takto príspevok označený, tak užívateľ ho môže ďalej zdieľať, ale pred zdieľaním mu vyskočí okno s textom, že sa jedná o nepravdivú informáciu na základe zistení nezávislých overovateľov faktov. Takýto príspevok by už ďalej nemal byť viditeľný v News Feede ďalších užívateľov.
Čo sa stáva s takými stránkami na Facebooku, ktoré pravidelne šíria dezinformácie? Ak máme napríklad stránku, ktorej príspevky pravidelne overujete a sú nepravdivé, alebo zavádzajúce?
Ak nejaká stránka, profil alebo skupina šíri klamlivé informácie opakovane v nejakom krátkom časovom období, tak sa znižuje dosah všetkých príspevkov danej stránky a stránka stráca možnosť platiť si reklamu.
Je mi jasné, že v závislosti od náročnosti dezinformácie môže trvať jej overenie pomerne krátko, ale aj dosť dlho. Viete mi povedať, koľko v priemere zaberá overenie nejakej dezinformácie, a následne napísanie vysvetľujúceho článku?
Priemerne nám debunk zaberie tak jeden až dva dni. Sú však aj prípady, kedy to trvá aj niekoľko dní až týždeň. Snažíme sa robiť tak tri debunky týždenne.
Máte štatistiku, koľko vysvetľujúcich článkov ste už od začiatku svojho pôsobenia na Slovensku (marec 2020) urobili?
Samotných debunkov v slovenčine sme doposiaľ publikovali 180. Niektorými debunkmi však overíme a vyhodnotíme aj viacero URL adries, ktoré môžu byť samostatne zdieľané. Vo výsledku sme tak prostredníctvom 180 článkov doposiaľ vyhodnotili viac ako 1400 URL adries.
Vidíte od marca 2020 nejaké premeny na slovenskej dezinformačnej scéne? Nejaký vývoj, čo sa týka tém príspevkov a podobne? Alebo je to tematicky stále o tom istom?
My sme začali našu prácu na Slovensku v marci 2020, v podstate s príchodom pandémie Covid-19. Takže okolo 80% našich príspevkov sa týka dezinformácií ohľadom pandémie. Odhaľovali sme dezinformácie o očkovaní, o antigénových aj o PCR testoch, o rúškach, respirátoroch o opatreniach a ich súlade s ústavou atď.
Za ten čas sme zaznamenali niekoľko neustále cirkulujúcich naratívov. Hlavný je namierený proti opatreniam, ktoré sa neustále vyvíjajú a dezinformačná scéna na to reaguje, ale téza boja proti opatreniam je prítomná neustále. Ak sa diskutuje o tretej dávke vakcíny, tak sa šíria dezinformácie o tretej dávke. Pred necelým rokom bolo headlinom plošné testovanie.
Druhý veľký naratív je zameraný na kritiku Západu, EÚ, USA, NATO a podporu Ruska. To sú rôzne nepodložené alebo vymyslené tvrdenia o aktivitách americkej armády na Slovensku alebo o prezidentovi Putinovi. Evergreenom sú transporty vojenskej techniky na Slovensku, ktoré sú prezentované ako súčasť americkej agresie voči Rusku.
Overujete aj tvrdenia politikov na Facebooku?
To je kľúčová otázka. V rámci Facebooku nehodnotíme originálny obsah politikov, pretože Facebook má pravidlo, že nechce zasahovať do demokratickej politickej súťaže.
Výnimkou sú prípady, keď politici zdieľajú už vytvorené dezinformačné články alebo videá. Originálne posty politikov tak nehodnotíme, a priznám sa, že za súčasnej kapacity by sme mali aj problém to stíhať, pretože dezinformácie tvorené a šírené politikmi sú najvirálnejšie.
Otázka tu ale je, koho vnímate ako politika a koho nie?
V rámci Facebookom stanovaných kritérií sa za politika považuje človek, ktorý zastáva aktívny, povedzme volený, mandát. To znamená, že je v súčasnosti v nejakej zvolenej funkcii.
Ak si teda ako príklad zoberieme nejaké mimoparlamentné hnutie, ktoré má europoslanca, tak toho europoslanca hodnotiť nemôžeme, pretože zastáva mandát, ale jeho kolegov, ktorí nezastávajú žiaden mandát, hodnotiť môžeme.
Ako vnímaš snahy o regulácie digitálnych platforiem? Sú tieto snahy zmysluplné?
Áno, sú zmysluplné. A je to aj na tlaku verejnosti dotlačiť politikov k tomu, aby monopolné spoločnosti, ktoré zásadne formujú verejnú mienku, a tým aj výsledky volieb, dbali na to, aké informácie sa na ich platformách šíria a snažili sa zamedziť systematickému šíreniu lží.
Čo by digitálne platformy mohli robiť proti systematickému šíreniu dezinformácií?
Určite je na mieste otázka, či je dlhodobo spoločensky udržateľný ich súčasný model postavený na algoritmoch, ktoré umožňujú polarizujúcemu obsahu šíriť sa najvirálnejšie. Pričom existujú nedostatočné zábrany na kontrolu pravdivosti tohto obsahu.
Na druhej strane, musím povedať, že úloha Facebooku naozaj nie je jednoduchá. Nastavenie jednotných pravidiel pre všetky trhy a krajiny sveta je veľmi komplikované.
My máme tendencie sa na to pozerať z nášho stredoeurópskeho pohľadu, ale v iných štátoch Ázie či Afriky je veľmi ťažké prísť s jednotnými pravidlami tak, aby neboli následne zneužité štátom, respektíve jednotlivými vládami.
Zo všetkého najdôležitejšie je podľa mňa to, aby si ľudia začali uvedomovať, aké informácie konzumujú.
Čo by sme mali robiť so šírením dezinformácií ako spoločnosť?
V prvom rade by štátne, ale aj neštátne inštitúcie mali naozaj začať dbať o to, aké informácie sa vo verejnom diskurze šíria a viesť ľudí k tomu, aby sami vedeli rozlišovať relevantné a dezinformačné zdroje.
Tu nehovoríme len o kritickom myslení a o takých základoch, či je článok, ktorý zdieľajú, podpísaný reálnym živým novinárom, ale celkovo o snahe navrátiť dôveru ľudí v tradičné médiá. Pretože tradičné médiá sa snažia informovať pravdivo a až na výnimky, kačice či chyby, za ktoré sa spravidla ospravedlnia, sa im to aj darí.
