Téme hlavných dezinformačných naratívov šíriaicich sa v slovenskom informačnom priestore v období od mája do augusta 2021 sa v rozhovore venuje zástupca riaditeľa a analytik Infosecurity.sk Peter Dubóczi.
V rozhovore s a okrem iného dočítate:
- Aké sú hlavné zistenia nového reportu z dielne Infosecurity.sk?
- Ktoré hlavné naratívy sa v skúmanom období šírili v informačnom priestore na Slovensku?
- Ktoré hlavné témy rezonovali v rámci problematických médií?
- Ako sa prejavovali útoky na Západ, EÚ a NATO?
- Boli stále dôležitými naratívy o Covid-19?
- Prečo je dôležité vykonávať podobné monitoringy informačného priestoru?
Ideme sa rozprávať o novom reporte, ktorý vydalo Infosecurity.sk s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa venuje dezinformačným naratívom za obdobie od mája do augusta 2021. Peťo, vieš nám povedať viac o tom, ako vznikal tento report?
Ja by som začal práve zarámcovaním tej samotnej problematiky, teda dezinformácií. Tie je potrebné v ich podstate vnímať ako najčastejší prejav hybridných hrozieb, s ktorým sa v súčasnosti stretávame. Najmä v ére sociálnych sietí predstavujú relatívne lacnú, rýchlu a jednoduchú možnosť ako polarizovať spoločnosť. Samozrejme, ich šíriteľmi sú rôzni dezinformační aktéri, či už sú to weby s problematickým obsahom, stránky na sociálnych sieťach a podobne, ktorí sú alebo môžu byť motivovaní, či už politickými, ekonomickými, sociálnymi alebo psychologickými faktormi.
K samotnému projektu alebo výskumu, ten bol realizovaný v rámci projektu Infosecurity.sk aktívne proti dezinformáciám. Čo je dôležité dodať, bol podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, avšak samozrejme, tie názory a tvrdenia, ktoré sú vyjadrené v tomto dokumente, nepredstavujú oficiálne stanovisko ministerstva, ale výlučnú zodpovednosť za vyjadrené názory nesieme my ako autori a editori. Tak ako si už povedala na začiatku, ten samotný monitoring prebiehal v období od mája až do augusta tohto roku. Čo sa týka samotnej metodológie, monitorovali sme a analyzovali obsah na sociálnej sieti Facebook, a to predovšetkým prostredníctvom monitorovacieho nástroja CrowdTangle.
„Dezinformácie je potrebné vnímať ako najčastejší prejav hybridných hrozieb, s ktorým sa v súčasnosti stretávame. Najmä v ére sociálnych sietí predstavujú relatívne lacnú, rýchlu a jednoduchú možnosť ako polarizovať spoločnosť.“
K tomu samotnému monitoringu obsahu sme pristupovali prostredníctvom dvoch spôsobov. Prvým z nich bola metrika „total interactions“. Tá poslúžila ako základný nástroj pre monitoring dezinformačnej scény, celoplošné zachytenie najdominantnejších aktérov, respektíve aj najdominantnejších naratívov. Tiež sme použili metriku „overperforming“, a to práve preto, že táto metrika jednoducho počíta alebo ráta podiel medzi získanými a priemernými interakciami príspevkov danej stránky.
Tak sme sa v podstate dostali aj k príspevkom tých dezinformačných médií alebo facebookových stránok, ktoré dominantné neboli. Neboli dominantné z pohľadu celkového počtu interakcií, ale svojou úspešnosťou v porovnaní s ostatnými príspevkami, ktoré daná stránka publikuje, už, samozrejme, úspešné boli. Tým pádom, práve toto nám umožnilo zachytiť aj témy a formy príspevkov, ktoré dosahujú tie nadpriemerné čísla. No a, samozrejme, tou poslednou fázou nášho monitoringu a samotnej analýzy bolo použitie kľúčových slov, a to práve v závislosti od skúmaných naratívov, ku ktorými sa ešte dostaneme.
Ešte predtým ako sa dostaneme k vašej novej publikácii detailne, môžeš nám v rýchlosti odprezentovať, povedzme, tri hlavné zistenia?
Dezinformačná scéna sa v podstate počas sledovaného obdobia venovala viacerým subjektom, ktoré či už fakticky alebo predovšetkým nefakticky a práve v rámci toho problematického obsahu nejakým spôsobom kritizovala. Čo sa týka EÚ, tu bolo hlavným zistením, že tie hlavné naratívy alebo väčšina tých príspevkov sa sústreďovala na tému zavedenia Covid passov. Podľa drvivej väčšiny aktérov, ktorých sme sledovali, sa Európska únia snaží diskriminovať svojich občanov a v podstate sa nejakým spôsobom ich takto motivovať k samotnému očkovaniu. Tam sa, samozrejme, ukazovali aj ďalšie naratívy, povedzme, rôzne konšpiračné teórie o záujmoch farmaceutických firiem a tak ďalej.
Taktiež sa objavovali príspevky v súvislosti s NATO, kedy bol často kritizovaný presun spojeneckých vojsk naprieč územím SR. Taktiež, častým terčom kritiky bolo aj nakupovanie samotnej vojenskej techniky a s ním spojené výdavky na obranu, a taktiež sa vyskytlo viacero príspevkov vyzývajúcich povedzme až k vystúpeniu Slovenska z aliancie NATO.
„Objavovali sa články, ktoré počítali s propagandou autoritatívnych režimov, predovšetkým hovoríme o prokremeľskej propagande. Spomedzi všetkých skúmaných typov propagandy bola šírená najväčším množstvom aktérov.“
Dá sa povedať, že rovnako sa objavovali aj viaceré články a príspevky v rámci problematického obsahu, ktoré počítali s propagandou autoritatívnych režimov, predovšetkým hovoríme povedzme o prokremeľskej propagande. Spomedzi všetkých skúmaných typov propagandy bola v podstate šírená najväčším množstvom aktérov.
Tým najvýraznejším a možno aj najtoxickejším naratívom, ktorý sa šíril bola, samozrejme, téma samotnej pandémie alebo ochorenia Covid-19. To sú všetky tie naratívy, ktoré pracovali so slovami ako je apartheid, ako je totalita, fašistické zriadenie, diskriminácia, segregácia, dehumanizácia a tak ďalej. Práve tu sa hádam najlepšie ukázalo to, ako to zámerné vyvolávanie negatívnych emócií, strachu, neistoty sa vie pretaviť aj do samotnej reality.
Ako je váš report štruktúrovaný? Inými slovami, ktorým témam sa primárne venujete?
Zamerali sme sa na tri kapitoly, alebo také tri supernaratívy, ktoré sme riešili. Prvá kapitola v sebe obsahovala naratívy, ktoré sa zameriavali alebo útočili na západné štruktúry, na základné hodnoty a taktiež na menšiny. Druhá kapitola sa venovala podpore štátov, povedzme, s prvkami autokratických alebo autoritatívnych režimov. No a posledná kapitola ako som už aj naznačoval, sa venovala ochoreniu Covid-19.
Prejdime si teda spolu zistenia prvej kapitoly. Vieš nám povedať, čomu konkrétne ste sa v nej venovali?
Tak ako som už povedal, tá prvá kapitola sa venovala predovšetkým naratívov, ktoré boli zamerané voči západným štruktúram, teda jednaj voči Aliancii severoatlantickej aliancii (NATO) a na druhej strane Európskej únii (EÚ). Taktiež sme k naratívom proti EÚ zaradili aj naratívy, ktoré boli namierené proti menšinám.
Najčastejšie to boli naratívy práve proti LGBT+, ale taktiež migrantom alebo proti rómskej menšine. To spoločné začlenenie týchto naratívov, teda aj menšín či aj samotných útokov na jednotlivé organizácie je ovplyvnené práve hodnotovým nastavením EÚ v otázke ochrany ochrany menšín.
„Naratívy namierené proti NATO a EÚ sú už takpovediac tradičnou súčasťou dezinformačnej scény. Základný cieľ je diskreditácia samotných štruktúr v očiach verejnosti.“
Samozrejme, vo všeobecnosti platí, že naratívy namierené proti NATO a EÚ sú už takpovediac tradičnou súčasťou dezinformačnej scény a jednoducho ten základný cieľ je diskreditácia samotných štruktúr v očiach verejnosti, prípadne narušenie verejného vnímania s cieľom podkopať piliere zahraničnopolitickej orientácie SR. Teda, inak povedané, podkopať euroatlantickú orientáciu.
Vieš spomenúť konkrétne naratívy, ktoré ste počas Vášho monitoringu zaznamenali?
Ja by som začal samotným NATO. Vo veľkom množstve sa šíril naratív, ktorý NATO vykresľoval ako zločineckú organizáciu, z ktorej treba podľa sledovaných aktérov, jednoznačne vystúpiť. Rovnako sa šíril naratív, podľa ktorého NATO umelo vykresľuje Rusko ako hrozbu, aby, povedzme, mohlo prezbrojiť, aby mohlo vylepšiť svoju techniku, s následne na samotné Rusko zaútočiť. Samozrejme, v rámci tohto naratívu sa ignoruje samotná podstata aliancie, teda to, že je to defenzívna aliancia, alebo jednoducho obranná aliancia.
V prípade EÚ na tých alternatívnych weboch a alternatívnych facebookových stránkach dominovala predovšetkým téma konferencie o budúcnosti EÚ, ktorá sa konala s cieľom priblížiť tie politické procesy a samotnú budúcnosť Európskej únie, jej občanom. V tomto kontexte sa vyskytli naratívy, podľa ktorých táto samotná konferencia mala predstavovať frašku. Kritika smerovala prevažne k inštitúciám Európskej únie, a to pre nadmernú byrokraciu, a taktiež neschopnosť komunikovať s občanmi či reflektovať ich potreby.
„Podľa týchto problematických naratívov je to práve Západ, ktorý vedie hybridnú vojnu proti Rusku, nie naopak. Západ sa týmto má údajne snažiť udržať americkú hegemóniu.“
Taktiež, stránky s problematickým obsahom do značnej miery kritizovali práve politiku Európskej únie voči Rusku, kedy vymenili ten základný vzťah alebo úlohy v tom konflikte. Podľa týchto problematických naratívov je to totiž práve Západ, ktorý vedie hybridnú vojnu proti Rusku, nie naopak. Západ sa týmto má údajne snažiť udržať práve americkú hegemóniu. Taktiež sa objavovali klasické naratívy, ktoré sa snažili vyvolať strach, povedzme, z toho nepoznaného, z nebezpečných utečencov, z islamizácie. Tie už fungujú niekoľko rokov a stále sú úspešné v rámci dezinformačnej scény.
Ako si už naznačil, druhá kapitola sa venovala podpore nie úplne demokratických režimov. Opäť, mohol by si nám druhú kapitolu opísať podrobnejšie?
V podstate, tá druhá kapitola sa konkrétne zameriavala na štáty Ruská federácia, Bielorusko a Maďarsko, teda štáty, ktoré v danom období celkom rezonovali v slovenskom informačnom prostredí. Tak ako si sa už aj opýtala, ide o štáty, ktoré disponujú prvkami autoritatívnych režimov.
Články, ktoré sa venovali týmto štátom v tom alternatívnom priestore častokrát mali práve propagandistický charakter, kedy dosť často preberali rétoriku cudzích aktérov. V podstate ju preberali dosť nekriticky a či už priamo alebo nepriami smerovali k politickému, ale v podstate aj ideologickému zápasu práve s aktivitami štruktúr ako je Európska únia alebo NATO.
Keďže si spomenul konkrétne štáty, čo sa v súvislosti s nimi šírilo? Ako ich rôzne weby s problematickým obsahom podporovali?
Ja by som začal Ruskou federáciou. Začiatkom mája výrazne dominoval práve historický revizionizmus naviazaný na oslavy 76. výročia konca druhej svetovej vojny. Dezinformační aktéri už klasicky vykresľujú Sovietsky zväz a v podstate aj nástupnícky štát, súčasné Rusko, do podoby mierotvorcu, ktorý oslobodil Európu od fašizmu. V tomto naratíve však úplne absentuje pakt Molotov-Ribbentrop. Táto časť histórie sa jednoducho opomína. Rovnako sa opomína aj povedzme úloha ostatných spojencov pri porážke nacistického Nemecka.
V podstate, historický revizionizmus patrí medzi základné komunikačné stratégie aktérov, ktorí šíria prokremeľskú propagandu. Patrí tam v podstate aj snaha vykresliť Rusko ako martýra, ktorý sa bráni voči agresii západných mocností. Rovnako prítomné je nekritické preberanie vyjadrení predstaviteľov Ruskej federácie, už spomínaný historický revizionizmus, ktorý sa ukazuje predovšetkým v spojitosti so Sovietskym zväzom. Taktiež sú na to naviazané už aj tie modernejšie dejiny, teda, povedzme, obhajoba anexie Krymu či proruských separatistov na východnej Ukrajine. Taktiež veľmi častým javom alebo úkazom je zdôrazňovanie ruskej vojenskej prevahy.
„Veľmi dôležitou témou bolo zadržanie Prataseviča, kedy krátko po jeho zadržaní bola často šírená práve bieloruská propaganda, podľa ktorej je Pratasevič neonacista, je označený za agenta Západu.“
Čo sa týka Bieloruska, aby som prešiel na ďalší štát, dá sa povedať, že ten začiatok mája sa niesol v tej stále pokračujúcej snahe vykresliť Alexandra Lukašenka za legitímne zvoleného prezidenta Bieloruska. Veľmi dôležitou témou bolo zadržanie Prataseviča, kedy krátko po jeho zadržaní bola často šírená práve bieloruská propaganda, podľa ktorej je Pratasevič neonacista, je označený za agenta Západu. Nútené pristátie lietadla je často označované za nejaký Lukašenkov „husársky kúsok“. V podstate, zatiaľ čo v rámci toho mainstreamu alebo mainstreamových médií si Lukašenko za tento čin alebo konanie vyslúžil celom veľkú kritiku. Práve naopak, v tom alternatívnom priestore ide o jeho úspech, vydarenú spravodajskú akciu, a samozrejme, často sa objavovalo aj zľahčovanie celej situácie.
Čo sa týka posledného štátu, teda Maďarska, tu takou dominantnou témou bola otázka homosexuality, alebo toho sporného zákona, ktorý bol v danom období v Maďarsku prijatý, respektíve bol riešený v mediálnom priestore. Samozrejme, tu sa ukazoval predovšetkým konflikt medzi Európskou úniou a Maďarskom, kde tá dezinformačná scéna alebo stránky s problematickým obsahom, samozrejme, podporovali predovšetkým Viktora Orbána, a naopak, smerom k Európskej komisii vyjadrovali častokrát nefaktickú a často aj manipulatívnu kritiku.
Prejdime k poslednej kapitole, Covid-19. Predpokladám, že v súvislosti s pandémiou sa šírilo množstvo dezinformácií. Ako teda vyzerá posledná kapitola reportu?
Tie naratívy, ktoré sa objavovali v tejto kapitole, sa dotýkali predovšetkým kritiky očkovania proti ochoreniu Covid-19, taktiež kritiky protipandemických opatrení. Rovnako sa objavovali dezinformačné naratívy o vakcínach, ich vedľajších účinkoch a už aj o spomínaných pandemických opatreniach, v podstate v rámci celého sledovaného obdobia.
„Demonštrácie je možné považovať za vyvrcholenie negatívnych nálad a frustrácie v spoločnosti, ktorú tie dezinformačné naratívy jednoznačne podporovali.“
S nárastom toxickej rétoriky v informačnom priestore alebo priestore samotného Facebooku korelovali aj prejavy občianskej nespokojnosti, a to predovšetkým vo forme protestov na hraniciach, ale aj v hlavnom meste. Dá sa povedať, že práve demonštrácie je možné považovať za vyvrcholenie negatívnych nálad a frustrácie v spoločnosti, ktorú tie dezinformačné naratívy jednoznačne podporovali.
Vymenoval si niekoľko naratívov. Bol niektorý spomedzi nich vyslovene dominantný?
Jednoznačne najčastejšie sa objavoval dezinformačný naratív, ktorý bol venovaný rétorike diskriminácie, a povedzme až apartheidu. Podľa údajov, ktoré sme zozbierali pomocou analytického nástroja bol apartheid spomenutý od mája do polovice augusta tohto roku až v 427 príspevkoch. Samozrejme, s ním súvisia aj ďalšie naratívy a témy, ktoré sa k tomu automaticky pričlenili. Častokrát sa spomínalo heslo genocída, za ktorú boli obviňovaní vládni predstavitelia, ale aj konzílium odborníkov, a v podstate aj iní zástancovia očkovania.
„Podľa údajov, ktoré sme zozbierali pomocou analytického nástroja bol apartheid spomenutý od mája do polovice augusta tohto roku až v 427 príspevkoch.“
Ďalším dominantným naratívom, predovšetkým v prvom mesiaci sledovaného obdobia, bola stále otázky vakcíny Sputnik V. Pri vakcínach, ktoré boli vyrobené na Západe alebo v západných štátoch, boli častokrát zveličované vedľajšie účinky. Na druhej strane, práve Sputnik V mal v podstate bezproblémovo až zachraňovať životy, bez akýchkoľvek komplikácií.
Možno by som spomenul ešte dva prípady, ktoré v spoločnosti alebo informačnom priestore rezonovali. Na jednej strane to bolo úmrtie moderátora Jula Viršíka, ktoré hneď slovenská dezinformačná scéna využila aj na šírenie naratívov o vakcínach. Automaticky jeho úmrtie spájali práve s nejakými vedľajšími účinkami vakcíny a v podstate šírili tieto naratívy aj po tom, čo bolo pitvou dokázané, že tam žiadna kauzalita alebo súvis neexistuje. Podobne tomu bolo v prípade Dánskeho futbalistu Christiana Eriksena, ktorý počas zápasu dostal infarkt. Samozrejme, znova raz dezinformačná scéna za tým videla západné vakcíny.
Ja ešte dodám, že aj o Milanovi Lasicovi sa hovorilo, že teda podľa tých dezinformátorov umrel na základe vakcíny. Prejdime na záver, ešte sa ťa opýtam, prečo je dôležité robiť takéto monitoringy a čo z toho teda vyplýva?
Ide o to, čo som už spomínal na začiatku, teda, aký problém predstavujú samotné dezinformácie. Je to problém, ktorý len tak nikam neujde a len tak sa ho nezbavíme. Dôležitým dôvodom alebo motiváciou, prečo tieto monitoringy je potrebné robiť, je to, že ako sme už v rozhovore dokázali, tá naša dezinformačná scéna, ktorá tu bujnie, je vskutku aktívna a ochotne prijíma dezinformačné naratívy a prostredníctvom nich dokáže ovplyvniť verejnú mienku, polarizovať spoločnosť. Videli sme to povedzme aj v priebehu júna a augusta, keď sa tie dezinformácie a ich vplyv dostal aj do reality do forme viacnásobných protestov.
„Tieto monitoringy môžu predstavovať prevenciu a poukazujú na témy, ktoré sú kritické, zraniteľné, a ktoré by si možno žiadali lepšiu komunikáciu v zmysle systémového prístupu ale aj transparentného systému zo strany štátu.“
V podstate, tieto monitoringy môžu do značnej miery predstavovať prevenciu voči takýmto záležitostiam, alebo jednoducho poukazujú na témy, ktoré sú možno kritické, zraniteľné, a ktoré by si možno žiadali lepšiu komunikáciu v zmysle systémového prístupu ale aj transparentného systému, a to predovšetkým zo strany štátu.
Tým pádom, tieto monitoringy na jednej strane identifikujú dané témy, ale na druhej strane identifikujú aj aktérov, ktorí, ako sme si aj v poslednej otázke zodpovedali, neváhajú využiť ani smrť človeka pre naplnenie svojich cieľov. Či už ide o finančné, politické ciele. Je na to potrebné reagovať už len kvôli tomu, aby sme mali prehľad o tom, čo je možno využiteľné zneužiteľné, a k tomu ďalej prispôsobiť samotnú komunikáciu.
Toto bol zástupca šéfredaktora Infosecurity.sk a výskumným pracovníkom inštitútu STRATPOL Peter Dubóczi.
Podcast nájdete TU.
Všetky podcasty zo série si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
