Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Vášne vyvolala návšteva kontrolnej komisie Európskeho parlamentu (EP), ktorá si na Slovensko prišla posvietiť na čerpanie európskych financií v agrorezorte. Medializované kauzy neboli pre dezinformačnú scénu vôbec problémom. Naopak, škodenie slovenským záujmom videli zo strany Európskej únie (EÚ).
- Tá je dlhodobo démonizovaná v rámci manipulatívnych naratívov o totalite Bruselu a okliešťovania národnej suverenity členských štátov. Tentokrát sa mala nespravodlivo zamerať na kontrolu Slovenska. Pre niektorých má ísť o pomstu za iné postoje, pre iných o sprisahanie s krvilačnou opozíciou a zaplatenými médiami.
- Snahám o diskreditáciu čelil aj vedúci komisie Tomáš Zdechovský. Český europoslanec bol častovaný ako klamár a podvodník. Nechýbali ani útoky od Roberta Fica či ďalších vládnych predstaviteľov.
- Inak tomu nebolo ani v prípade nemeckého kancelára Friedricha Merza. V jednom z rozhovorov totiž uviedol, že Slovensku a Maďarsku môže byť kvôli narúšaniu jednotného smerovania EÚ pozastavené čerpanie eurofondov. Reakcia sa v tomto prípade veľmi nelíšila – problémom pre dezinformátorov nie je slovenské približovanie sa ruským záujmom, ale „nacistický pohrobok“ Merz, ktorý chce zo Slovenska spraviť nemeckú kolóniu.
Na eurofondy nám nesiahajte!
Na prelome mája a júna vyvolali napätie v slovenskom informačnom prostredí predovšetkým dve udalosti. Prvou boli návštevy kontrolných komisií EP. Jednu z nich viedol český europoslanec Tomáš Zdechovský. Komisia si prišla aj po minulých skúsenostiach s korupciou na Slovensku posvietiť na medializované kauzy ohľadom čerpania agrofondov. Hneď po jej odchode na začiatku júna zavítala na Slovensko delegácia, ktorá sa pre zmenu zamerala na stav právneho štátu.
Zdechovský po ukončení návštevy skonštatoval, že aj napriek dialógu so slovenskou vládou pretrvávajú obavy – k pochybným agrodotáciám majú totiž blízko aj podnikatelia z okolia politikov. Hovoril o systematickom rozkrádaní európskych peňazí. Kontrola z EP vyvolala veľkú nevôľu – Zdechovský okrem útokov zo strany problematických webov a rôznych postavičiek dezinformačnej scény čelil aj pranierovaniu zo strany politikov.
Druhým momentom bolo vyjadrenie nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý v rozhovore s novinárom verejnoprávnej stanice ARD spomenul možnosť odobratia eurofondov Slovensku. Výroky o tom, že jednotné smerovanie EÚ nemôže blokovať menšina zložená z Maďarska a Slovenska, ktoré sa konštantne vyhrážajú blokovaním sankcií proti ruskému agresorovi, boli kopnutím do osieho hniezda.
Aká bola reakcia? Dezinformácie, zavádzanie a pokusy o odvrátenie pozornosti od koreňa problémov – od postupného rozkladu právneho štátu až po tzv. suverénnu zahraničnú politiku na všetky svetové strany, pod ktorou možno rozumieť únos Slovenska smerom na Východ a k autokraciám.
Aj preto sme sa na tému ohrozenia eurofondov v posledných dvoch týždňoch pozreli prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „kontrola“, „eurofondy“, „Zdechovský“ alebo „Merz“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí Robertovi Ficovi. Premiér vo videu kontrolu čerpania verejných zdrojov, ktorú viedol český europoslanec Tomáš Zdechovský, označil za tzv. opozičnú komédiu. Opozícia si má podľa Fica politicky objednávať „bruselských podivínov na okydávanie Slovenska, aby urobili z “penziónov” kauzu súčasnej vlády“. Okrem toho Zdechovského obvinil z toho, že „sem došiel na jasný pokyn, normálny najatý politický vrah“. V súvislosti s minuloročným atentátom ide o celkom prisilné slová. A nielen to, Fico sa celkom jasne snaží o diskreditáciu legitímnej európskej kontroly. Dodáva, že vláda SR „nemá žiadny škandál“ a tvrdí, že táto kauza sa nijako netýka tohto funkčného obdobia. Rekreačné zariadenia, ktoré majú byť dostupné pre širokú verejnosť, však takto v skutočnosti nefungujú a penziónmi pravdepodobne nie sú. Skôr pripomínajú obývané rodinné domy, ktoré boli postavené v rámci grantových schém s prepojením na rôznych oligarchov. Okrem iných aj na Norberta Bödöra, oligarchu blízkeho strane SMER-SSD, ktorý je napojený na kauzu haciendy v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Pre Fica ide o dobre známu disciplínu – chrliť síru na každú stranu, aby odvrátil pozornosť verejnosti od vlastných prepojení na korupčné kauzy.
V druhom príspevku, ktorý bol publikovaný Rudolfom Huliakom, volá súčasný minister cestovného ruchu a športu SR po tvrdej a ráznej reforme EÚ. V tej má vraj v poslednom čase zaostávať demokracia a má prekvitať tzv. totalita Bruselu, ktorý si má vyžadovať iba jeden správny názor. Huliak týmito slovami reagoval na už spomínané vyjadrenie nemeckého kancelára, ktorý Slovensko a Maďarsko nepriamo vyzval k tomu, aby zvážili destabilizáciu európskej jednoty a spoločného smerovania. Ministrovi sa nepozdávalo označenie „malé menšiny“ a EÚ obvinil zo snahy úplne si podriadiť Slovensko: „Premiér Slovenska nemôže chodiť do Ruska. Nemôže kritizovať Zelenského. Nemôžeme kritizovať Európsku úniu. Musíme nenávidieť Rusko. Máme držať hubu a krok, čakať, čo povedia veľkí chlapci v Európskej únii.“ Opäť raz, Huliak týmto (pravdepodobne zámerne) ignoruje koreň problému – problematické čerpanie verejných zdrojov na Slovensku, ktoré pripomína aj poľnohospodárske korupčné kauzy z minulosti. Pozornosť radšej smeruje k overeným naratívom, ktorými kontinuálne útočí na EÚ a sám tak patrí k aktérom, ktorí radi narušujú jednotu európskeho smerovania.
Tretí príspevok publikoval Ondrej Ďurica. Člen a hovorca krajne pravicového hnutia Republika sa pozastavil nad tým, že by europoslanci mali prísť na Slovensko kontrolovať stav právneho štátu. Politik, ktorý sa okrem iného živí aj ako spevák s problematickými textami, v krátkom videu úplne ignoruje dôvody návštev európskych delegácií – Brusel by sa mal podľa Ďuricu zamerať na svoje vlastné kauzy, napríklad „na pani Leyenovú, na jej nákupy vakcín počas Covidu a na ďalšie veci, na porušovanie ľudských práv, vašu nezmyselnú, chorú migračnú politiku, na to, ako ste ohrozili celú Európu a vystavili ju bezpečnostnému riziku“. Inak povedané, Ďurica stavil na staré známe príslovie, že najlepšou obranou je útok. Miesto toho, aby sa sústredil na vládne pochybenia pri čerpaní eurofondov a oslabenie právneho štátu, stavil na brojenie proti „zlému Bruselu“. Samozrejme, za pomoci naratívov, ktoré krajná pravica používa na démonizáciu EÚ už dlhodobo.
Ďalší príspevok bol publikovaný Milanom Uhríkom. Predseda krajne pravicového hnutia Republika využil kontrolu z Bruselu na očierňovanie slovenskej opozície. Opäť sa vrátil k užitočnej mentálnej skratke tzv. zlých progresívcov, ktorí sa snažia ublížiť Slovensku a vtiahnuť ho do područe nebezpečných bruselských elít. Podľa Uhríka údajne chcú, aby „Slovensko prišlo o eurofondy“. Opozícia sa vraj prostredníctvom EÚ chce dostať k moci – potenciálne korupčné podvody a narušenie právneho štátu je podľa Uhríka pre opozíciu scenárom, v rámci ktorého sa snažia čo najviac Slovensku v Bruseli ublížiť. Ak si to rozmeníme na drobné, Uhrík vlastne hovorí to, že problémom nie sú prípadné korupčné schémy, ale kritika opozície a médií, ktoré pre ochranu slovenského právneho štátu využívajú legitímne prostriedky.
Posledný príspevok v poradí bol publikovaný Juditou Laššákovou. Europoslankyňa za SMER-SSD zopakovala naratívy podobné tým, ktoré sme spomínali už vyššie. Tiež sa rozhodla pre priamy útok na Tomáša Zdechovského, ktorý na Slovensku viedol kontrolný výbor. Podľa Laššákovej ide o „predvolebnú kampaň“ českého europoslanca. Tiež ironicky dúfa, že Zdechovský už „skontroloval transparentné nakupovanie vakcín od spoločnosti Pfizer“. Využíva tak škvrnu na trasparentnosti EÚ pre delegitimizáciu kontrolných činností EÚ – whataboutizmus však nie je logickým argumentom, ale skôr manipulačnou snahou. Podobnou (ne)logikou Laššáková pristúpila aj k reakcii na vyjadrenie F. Merza – to svojmu publiku predstavila tak, že „menšie štáty nemajú právo na vlastný názor a dokonca, že ho nesmú ani verejne publikovať“. Okrem značne manipulatívnej fabulácie, europoslankyňa za „vlastný názor“ skrýva aj dlhodobú legitimizáciu ruského videnia sveta a vytváranie prekážok pre spoločné smerovanie EÚ. Situáciu využila aj pre útoky na opozíciu.
A to stále nie je všetko!
Okrem najpopulárnejších príspevkov sa témam venovali aj ďalší dezinformační aktéri. Ficova strana SMER-SSD natočila video so skupinkou svojich europoslancov, ktorí sa ostro ohradili voči kontrole a osobe Tomáša Zdechovského. Legitímny mechanizmus pre kontrolu čerpania európskych financií označili za „trestnú výpravu“ a na Zdechovského zaútočili ako na „klamára a podvodníka“, ktorý má byť „podporovaný poslancami Progresívneho Slovenska“ a „prišiel provokovať a urážať, len aby sa zviditeľnil“.
K Uhríkovi a jeho kritike európskej kontroly, ktorú sme spomínali vyššie, sa prirodzene pridal aj jeho stranícky kolega Milan Mazurek. Podobne ako jeho ďalší dezinformační partneri stavil na ad hominem útok na Zdechovského – toho označil za „cirkusanta“ či „klauna“. Podobne k veci pristúpil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten vo svojom videu Zdechovského zas označil za nekompetentného človeka, ktorý „ide len politizovať, pretože slovenská opozícia nemá žiadnu tému“.
Nezabudol spomenúť, že vraj český europoslanec prichádza „z inštitúcie, ktorá sa prizerala na to, ako sa rozkradajú peniaze pri zazmluvnených, utajených zmluvách, pokiaľ išlo o Pfizer“. Taraba sa tu celkom jasne snaží odvrátiť pozornosť prostredníctvom manipulácie – ako sme informovali v predchádzajúcom reporte, Súdny dvor EÚ počas mája v kauze tzv. Pfizergate rozhodol len o pochybení Európskej komisie pri nezdieľaní SMS komunikácie pri nákupe vakcín.
Tibor Gašpar, trestne stíhaný podpredseda parlamentu za SMER-SSD, vo svojom videu schválne podkopával obavy Zdechovského zo šírenia nenávisti voči jeho osobe na Slovensku. Vraj sa nie je čomu čudovať. Podľa Gašpara je normálne, ak „niekto špiní Slovenskú republiku, očierňuje jej inštitúcie, kade chodí, ohovárá a šíri poplašné správy o tom, že nám treba zastaviť čerpanie eurofondov, nemôže sa diviť, že s tým Slovensko nesúhlasí“. Pripomenieme, že zo strany bývalého policajného prezidenta, ktorý má prirodzene skúsenosť s nosením zodpovednosti za bezpečnosť ľudí, ide o maximálne nevhodné slová. Nečudo, Gašpar svojím príspevkom sa schválne snaží ignorovať podozrenia z korupcie. Aj s tým má bohaté skúsenosti.
Nacistický pohrobok a vojnový štváč? Takto Slovensko reaguje na kritiku
Čo sa týka vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, kritika maďarského a slovenského ťaženia proti spoločnému európskemu postupu voči Rusku sa stretla s ostrou reakciou viacerých „obvyklých podozrivých“ slovenskej dezinformačnej scény. To, že si konflikty s tými členskými štátmi EÚ neželá a že siahnutie na eurofondy je až krajná možnosť, už dezinformátori nespomenuli.
Radšej stavili na revizionizmus a relatívne primitívne prirovnania súčasného Nemecka k nacistickému Nemecku z polovice 20. storočia. Europoslanec Ľuboš Blaha za SMER-SSD konšpiroval o tom, že Merz to hrá na „akože tvrďáka“, ktorý chce „z Nemecka robiť diktátora v nasilu zjednotenej Európe“. Neodpustil si poznámku, že kvôli podpore Ukrajiny vraj „ženie svet do tretej svetovej vojny“. Manipulatívnemu prirovnaniu k Hitlerovi sa uchýlil aj Pavol Slota, predseda menšej nacionalistickej strany DOMOV. Ten sa vo svojom príspevku snažil Merza diskreditovať prívlastkom „vojnový štváč“ alebo „nacistický pohrobok“. Uhrík zase nemeckému kancelárovi odkázal, aby sa radšej venoval záchrane Nemecka – to vraj „populačne čoraz viac pripomína Afriku“. Prečo by to mohol Uhrík považovať za problém, je asi jasné z jeho minulosti, keď ešte tak neskrýval svoje krajne pravicové zázemie a rasizmus.
Podobne reagoval aj Tibor Gašpar – ten si myslí, že „ide o vťahovanie európskych krajín do tejto vojny“ a „krok k eskalácii ďalšieho vojnového konfliktu“. Merzove výroky zas predstavil ako „niečo v tom zmysle, že tieto malé krajiny nemajú nárok na vlastný názor v otázkach vojny a že sa majú podriadiť“. Asi netreba vysvetľovať, vyjadrenia si stačí len porovnať. Andrej Danko zas nemeckého kancelára upozornil na to, že „práve takéto vyhlásenia rozbijajú EÚ“. Zdôraznil, že Slováci nie sú nemeckí otroci. Podobný odkaz publikoval aj Marek Géci z hnutia Republika – „Slovensko nie je nikoho vazalom“ a nežijeme „v ére Hitlera“. Pre Mira Heredoša, neúspešného krajne pravicového politika, je zas Merz „poskokom globalistov“ a ich záujmov. Označil ho tak kvôli jeho profesionálnej minulosti právnika v tejto spoločnosti.
Záver je teda skoro jednoznačný – dezinformačnú scénu spája celkom chorá predstava o ochrane slovenských národných záujmov. K nim radí tiež získavanie financií od EÚ, ktorú inak na dennom poriadku dezinformátori démonizujú. Okrem toho ich spája aj spôsob, ktorým sa stavajú k akejkoľvek kritike. Kontrola čerpania finančných prostriedkov je aj napriek relatívne uchopiteľným podozreniam z korupcie v agrosektore pre dezinformátorov nemiestna.
Problém pre nich nie je v korupcii, ale v EÚ a opozícii, ktoré sa vraj snažia Slovensku ublížiť. A keď nemecký kancelár Maďarsku a Slovensku odkáže, že narúšajú jednotu EÚ, z ktorej prevažne čerpajú len výhody, politickí dezinformátori sa ohradia manipulatívnym pripomínaním nacistickej minulosti Nemecka a velebením súčasného agresora z Kremľa. Nemá to ani hlavu, ani pätu. Nič produktívne to neprináša. Len štatistiky na sociálnych sieťach a úpadok spoločnej budúcnosti.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Adapt Institute informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
