Od októbra 2018 Twitter zverejňuje tweety a ďalšie podrobnosti súvisiace s účtami, o ktorých sa domnieva, že boli súčasťou štátnych informačných operácií.
Tím ASPI skúmal tieto údaje v archíve Twitteru, aby poskytol prehľad toho, ako sa angažovanosť, schopnosti a zámery jednotlivých štátov viesť dezinformačné kampane vyvíjali v priebehu času.
Analyzovali údaje pochádzajúce zo 17 krajín, vrátane obvyklých podozrivých ako Rusko, Čína a Irán, ale aj štátov ako Arménsko, Turecko, Thajsko či Venezuela.
Jediným západným štátom zahrnutým v danej analýze bolo Španielsko.
Rusko na čele zoznamu
Analýza preukázala, že v období od októbra 2018 do marca 2021 bolo na Twitteri zrušených 5-tisíc ruských účtov. Ruské informačné operácie boli pripisované rôznym aktérom prepojeným so štátom, ako napríklad Internet Research Agency, nazývaná aj „Ruská továreň na trollov“. Svoju prezývku si vyslúžila šírením konšpiračných teórií, poloprávd či dezinformačných príspevkov na sociálnych sieťach.
Túto mašinériu podporovali aj štátne médiá, ako sú Sputnik a RT. Tie udávali tón dezinformačných kampaní a poskytovali naratívy, na ktoré mohli aktéri odkazovať. Rusko však vsadilo do hry oveľa viac. Došlo totiž k odhaleniu falošných účtov spravodajských médií, výskumných ústavov, organizácií či novinárov. Zámerom osôb za týmito účtami bolo zosilniť existujúce spoločenské a politické rozdiely v cieľových krajinách.
Taktiež sa prejavilo aj koordinované úsilie kultivovať imidž prezidenta Putina ako „silného muža“ a predstaviť ho ako efektívneho vodcu. Zároveň sa dezinformačné kampane snažili vykresliť Rusko ako obeť západných sprisahaní.
Snahy o obranu ruskej prestíže možno pozorovať aj v súvislosti s dopingovým škandálom na olympiáde. Viaceré účty tweetovali o tomto probléme a vykresľovali ho ako západný výmysel na poníženie Ruska. Iní zdieľali falošné správy o amerických atlétoch, ktorí údajne brali drogy. Išlo o klasickú ruskú informačnú stratégiu, kedy sa Moskva snažila o odvracanie pozornosti a urážanie oponenta.
Európa, USA a Sýria v ruskom hľadáčiku
Geografický dosah ruských dezinformácií zahŕňal európske krajiny, Blízky východ či Spojené štáty americké.
V Európe si ruskí dezinformátori dopomáhali zdieľaním článkov z euroskeptických spravodajských kanálov. Niektorí európski populistickí lídri zdieľali tieto tweety či dokonca falošné správy presadzované ruskou sieťou, čím zvýšili jej dosah a legitimitu medzi domácim publikom v Európe. Zistilo sa tiež, že ruské siete sa pokúšali podkopávať dôležitosť NATO v európskom informačnom priestore či zdiskreditovať ukrajinských lídrov.
Niektoré ruské účty sa vydávali za americké a používali hashtagy súvisiace s imigráciou, ako napríklad #BuildTheWall. Moslimských utečencov prirovnávali k teroristom a imigrantov vo všeobecnosti obviňovali z ohrozovania americkej identity. Prevažná väčšina dezinformačných kampaní Ruska spomínala Spojené štáty americké.
Kampaň sa vo veľkom zamerala aj na zapojenie sa Moskvy do občianskej vojny v Sýrii. Siete účtov sa snažili vytvoriť príbeh, v ktorom Rusko poskytovalo Sýrii humanitárnu pomoc, zatiaľ čo USA boli démonizované ako „imperialistická mocnosť, ktorá sa dohodla s teroristickými organizáciami na destabilizovaní regiónu“.
Doma zablokovaný, v zahraničí aktívny
Twitter odstránil 8 211 falošných profilov, o ktorých sa domnieval, že boli v spojení s iránskou vládou v období od novembra 2019 do marca 2021. Keďže Twitter je v Iráne oficiálne zakázaný, kampane sa zameriavali na štáty, ktoré sú v blízkosti Iránu alebo sú inak dôležité pre jeho strategické záujmy. K najčastejšie spomínaným lokalitám patrila Európa, Blízky východ, južná Ázia a USA.
Väčšina dezinformačných kampaní sa pokúšala ovplyvniť globálne vnímanie Teheránu a povzbudiť nepokoje v nepriateľských štátoch. Príkladom toho bolo zameriavanie sa na informovanie o hnutí Black Lives Matter v USA, kde sa Irán snažil cielene poukazovať na sociálne rozdiely v americkej spoločnosti. Ďalšou z aktivít bola negatívna kampaň zameraná na útoky na vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa.
Iránske kampane taktiež vyjadrovali podporu strany Houthiov v občianskej vojne v Jemene. Venovali sa aj témam súvisiacim s Pakistanom, Palestínou, Izraelom a Sýriou.
ASPI poznamenal, že falošné účty podporované Iránom boli „niekedy presvedčivé postavy“, ktoré sa javili ako obyvatelia iných krajín. Patrili medzi ne napríklad falošný politický analytik so sídlom v New Yorku alebo bollywoodsky parodický účet.
Saudskoarabské kampane sa držia v regióne
Saudská Arábia mala v období od októbra 2019 do januára 2020 Twitterom odstránených viac ako 11-tisíc účtov prepojených na štát.
Veľká časť rétoriky saudskoarabských sietí sa točila okolo Kataru kvôli blokáde Dauhy, ktorá sa začala v júni 2017 a trvala tri a pol roka. V rámci nej Saudská Arábia, Bahrajn, Spojené arabské emiráty a Egypt prerušili diplomatické, obchodné a dopravné spojenie s Katarom.
Dôvodom bolo údajné podporovanie teroristických skupín zo strany Kataru či blízke vzťahy medzi Dauhou a Iránom či Tureckom. Účty spojené so saudskoarabskými štátnymi médiami diskreditovali Katar a tiež sa vydávali za katarské osobnosti – politikov či dokonca členov kráľovskej rodiny.
Vo všeobecnosti sa saudské účty primárne snažili chváliť politické vedenie štátu a presadzovať ciele zahraničnej politiky vlády. Cieľom bolo formovať vnímanie domácich a medzinárodných záležitostí vyskytujúcich sa v krajinách Perzského zálivu. V rámci tejto rétoriky obviňovali Turecko, Irán a Katar za celý rad problémov na Blízkom východe.
Tweety boli uverejnené vo viacerých jazykoch vrátane arabčiny, angličtiny, perzštiny, kurdčiny a somálčiny. Naznačuje to, že Saudská Arábia sa orientovala na široké spektrum cieľových skupín. Účty sa častokrát vydávali za občanov, ktorí kritizovali ich vlády v Sýrii, Jemene, Sudáne, Mauritánii, Iráne a Katare.
Čína a Venezuela nezaostávajú
Čína tiež blokuje používanie Twitteru pre svojich obyvateľov. Tweety pochádzajúce z Ríše stredu sa tak snažili ovplyvniť postoje komunít čínskej diaspóry odkazmi, ktoré ich vyzývali k podpore Komunistickej strany Číny. Šírili sa aj naratívy o záležitostiach súvisiacich s Hongkongom, pričom autori príspevkov používali provokatívne obrázky, ako napríklad vyobrazenie hongkonských demonštrantov ako švábov.
V niektorých prípadoch sa účty pokúšali vydávať sa za západných používateľov prezentovaním sa bežnými západnými menami. Tieto účty nahlasovali svoju polohu v USA a to aj napriek tomu, že prejavovali najväčšiu aktivitu počas pracovnej doby v časovom pásme Pekingu.
Zámerom dezinformačných kampaní na Twitteri vo Venezuele bolo podporiť socialistickú vládu v krajine, ktorú vedie Nicolás Maduro od roku 2013. Podľa správy ASPI sa správanie niektorých venezuelských účtov podobalo tomu, ktoré využívali potenciálne účty „ruskej továrne na trollov“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
