DISINFO REPORT – 39. týždeň

Vitajte pri čítaní dvadsiateho štvrtého vydania pravidelného DISINFO REPORTu.Prvého newslettera na Slovensku o dezinformáciách, propagande, informačnej a kognitívnej bezpečnosti a ochrane súkromia online.

Novinky posledného týždňa:

Európske vlády spochybňujú výsledky volieb v Bielorusku

Autor hneď v úvodnej časti svojho článku podsúva čitateľovi ničím nepodloženú dedukciu ohľadom falšovania volebných výsledkov. Tvrdí, že voľby z dôvodu jednoznačného volebného výsledku nemohli byť zmanipulované. Podľa oficiálnych výsledkov bieloruskej ústrednej volebnej komisie vyhral Alexander Lukašenko voľby jednoznačne, s podporou 80%.

Druhá v poradí, Svetlana Cichanovská, získala 9,9%. Avšak, hneď po zverejnení volebných výsledkov začali nezávislí pozorovatelia a opozícia poukazovať na síce číselne podobné výsledky, ale v opačnom znení.

Následne autor legitimitu volieb obhajuje vyhláseniami domácich, či medzinárodných pozorovateľov. Je tu možné nájsť hneď dva problémy.

Prvým je odvolávanie sa na domácich pozorovateľov, ktorí spadajú pod štátne orgány. Je ťažko uveriteľné, že štátni pozorovatelia nahlásia aktivity, ktoré nie sú v súlade so záujmami prezidenta.

Problémom číslo dva je fakt, že sa autor odvoláva na medzinárodných pozorovateľov z krajín SNŠ (Spoločenstva nezávislých štátov), o ktorých sa dá len ťažko tvrdiť, že sú nezávislí . Do spoločenstva spadajú štáty bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré tvoria najbližších spojencov Lukašenkovho režimu. Patria sem krajiny s autoritárskym zriadením, ako napríklad Turkménsko, či Azerbajdžan.

Naopak, nezávislí volební pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa volieb nezúčastnili. Dôvod? Neboli pozvaní. Portál Politico už pred voľbami informoval o zatýkaní nezávislých pozorovateľov a reportérov. Viac v samotnom debunku.

EÚ nás nesabotuje – zaistila, aby sme mali prístup k vakcínam proti COVID-19

Článok pochádzajúci z ukážkového dezinformačného webu hovorí o dohode medzi EÚ a firmou AstraZeneca, ktorá má Únii dodať 400 miliónov vakcín proti COVID-19. Článok správne reprodukuje obsah dohody, no vzápätí nesprávne prezentuje zámery EÚ s touto vakcínou.

Spoločnosť AstraZeneca má z článku vyznievať ako monštrum, ktoré naryžuje na dôverčivých Európanoch, pričom bude zbavená zodpovednosti za ich zdravie. V skutočnosti však AstraZeneca na vakcíne nezarobí – peniaze od EÚ použije na dokončenie jej vývoja, testovania a produkcie. Únii teda očkovaciu látku predá bez zisku.

Článok zároveň nesprávne píše, že nákup 400 miliónov vakcín bude znamenať zaočkovanie 400 miliónov ľudí, teda takmer celej populácie EÚ. Ignoruje pritom fakt, že jedna dávka vakcíny zrejme nebude stačiť na vybudovanie plnej imunity u každého jedinca. Niektorí budú potrebovať dávok viac, ako býva bežné aj u iných vakcín. Viac v samotnom debunku.

Ukázali sme, ako Kotleba klamal na súde

„Za procesne nepoužiteľný dôkaz označil žalovaný aj internetovú stránku www.naseslovensko.net, pretože sa nejedná o webovú stránku strany a nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou,“ uvádza sa v rozsudku Najvyššieho súdu

K stránke sa Kotleba neprihlásil ani na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Z OTVORENÝCH ZDROJOV SME ZISTILI
Doména lsnaseslovensko.sk, ktorú Kotleba označil za oficiálny web strany bola zaregistrovaná iba 11.3.2016. Je preto na mieste sa pýtať, kde mala ĽSNS dovtedy svoj web?
 

Prvý záznam z archívu je z 10.6.2013. Web NASESLOVENSKO.NET obsahuje oficiálnu prihlášku do strany, stranícku korešpondenčnú adresu a stránku „volebného lídra“ Mariána Kotlebu, ktorého e-mailová adresa je kotleba@naseslovensko.net
 

Z „nefungujúcej“ stránky sa dajú ešte dnes stiahnuť desiatky dokumentov: Stanovy strany, listy podpísané Kotlebom, rozsudky, ústavné sťažnosti, predžalobné výzvy, petície, účtovné uzávierky, interpelácie, deklarácie, žiadosti…
 

Archív portálu Blbec.online dokazuje, že obsah z webu NASESLOVENSKO.NET dlhodobo zdieľalo 36 kotlebovských, prevažne krajských a okresných Facebookových stránok, vrátane stránky Milana Uhríka a poslanca NRSR za ĽSNS Jána Moru.

Kvôli bakalárskej práci sa študent politológie z Masarykovej univerzity spojil e-mailom s Milanom Uhríkom. Ten ho mailom odkázal na oficiálny web strany NASESLOVENSKO.NET
 

Dokonca aj dnešný oficiálny web ĽSNS odkazuje na NASESLOVENSKO.NET
 

Dokázali sme, že priamo podpredseda ĽSNS Milan Uhrík mal, alebo ešte stále má k webu NASESLOVENSKO.NET prístup.
 

Kotleba tvrdí, že s webom www.naseslovensko.net, nemá ĽSNS vôbec nič spoločné.
 

Naozaj nemá?
 

Viac v článku.

Zabudnutá agresia

Kapitola z knihy ruského historika Marka Solonina „Bočka i obruči“ (Drohobyč 2004) sa venuje druhej sovietsko-fínskej vojne, ktorá vypukla 25. júna 1941. Na rozdiel od prvej sovietskej agresie na prelome rokov 1939/1940, ktorá je široko známa ako „Zimná vojna“, druhý sovietsky útok proti Fínsku predstavuje zabudnutú stránku histórie. Tieto udalosti zatienilo vypuknutie sovietsko-nemeckej vojny 22. júna 1941 a najmä povojnová snaha Moskvy zamlčať historickú pravdu o druhej agresii proti Fínsku.

Sovietsky plán nového útoku na Fínsko bol vypracovaný už v jeseni 1940, to jest iba polroka po uzatvorení mierovej zmluvy, ktorá bola podpísaná po skončení sovietsko-fínskej „Zimnej vojny“ v marci 1940.  Dňa 18. septembra 1940 ľudový komisár obrany Timošenko a náčelník Generálneho štábu Červenej armády Mereckov schválili dokument číslo 103203: „Úvahy o pláne strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu pre prípad vojny s Fínskom“.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v Timošenkových a Mereckových úvahách nie je ani jediné slovo o Nemecku. Bez akejkoľvek spojitosti s možnosťou využitia fínskeho teritória nemeckou armádou, sovietske velenie v septembri 1940 plánuje nasledujúce úlohy: „…vtrhnúť do stredného a južného Fínska, rozdrviť hlavné sily fínskej armády a ovládnuť túto časť krajiny. …Súčasne s hlavným úderom uskutočniť útok v smere Rovaniemi – Kemi a dosiahnuť pobrežie Botnického zálivu. Týmto spôsobom odrezať severné Fínsko a prerušiť priame spojenie stredného a južného Fínska so Švédskom a Nórskom…“. Viac v článku.

Human Rights Watch žiada ukladať odstránené statusy a komentáre

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzvala sociálne siete, aby začali archivovať nenávistné a iné zakázané príspevky. Tie by následne mohli slúžiť ako dôkaz pri prípadnom trestnom stíhaní.

Sociálne siete síce odstraňujú nenávistné príspevky či slovné prejavy násilia, rovnako ako dezinformačné príspevky, avšak stiahnuté materiály následne nie sú archivované. Väčšinu obsahu pritom odstraňuje umelá inteligencia. Tá je príliš rýchla a ilegálny obsah je automaticky zmazaný ešte predtým, ako ho zaregistruje polícia.

V takýchto prípadoch potom neexistuje dôkaz o prípadnom trestnom čine. To znemožňuje prácu vyšetrovateľom a nenávisť trestné činy tak zostanú bez trestu. Viac v článku.

Komunista Kim: Žijeme si tu ako na Západe

Severná Kórea sa rozhodla v marketingovej reči rebrandovať svoju značku. Samozrejme pomocou výmyslov a propagandy.

Najtvrdšia svetová diktatúra sa snaží navodiť dojem úspešnej a modernej krajiny. Hlavnou postavou kampane je žena Un A. 

Elegantne oblečená mladá žena nakupuje v supermarkete, kde sú police, ako aj chladiace boxy plné potravín. Všetkého je dostatok, ako na kapitalistickom západe. 

Video je odpoveďou na správy, ktoré sa začali šíriť po Severnej Kórei, ohľadom panického nakupovania. 

Un A preto išla do obchodov, aby ukázala, že všetko je v absolútnom poriadku. „Myslím si, že falošné správy sú to posledné, čo v takom zúrivom čase boja s Covid-19 potrebujeme,“ povedala svojim 32 900 divákom v angličtine na svojom kanáli YouTube, Echo of Truth. Viac v článku.

Americkú štátnu správu ohrozila známa softvérová chyba Zerologon

Americké ministerstvo vnútra vydalo v piatok 18. septembra mimoriadne nariadenie na odstránenie bezpečnostnej diery v systéme Windows s názvom Zerologon, skrz ktorú bolo potenciálne možné získať citlivé informácie z prostredia štátnej správy.

Podľa Úradu pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry (CISA) predstavuje toto oslabené zabezpečenie „neprijateľné riziko pre americkú vládu a vyžaduje okamžitú a pohotovú reakciu“.

Napriek tomu, že nariadenie sa vzťahuje iba na výkonné vládne úrady, CISA odporučila jeho aplikovanie aj na ostatné federálne a štátne agentúry či súkromný sektor.

Konečný termín na aktualizáciu vládnych systémov a prijatie adekvátnych opatrení za účelom posilnenia zabezpečenia bol stanovený na pondelok 21. septembra. Radiče domén, ktoré a nepodarilo aktualizovať do tohto termínu majú byť zo siete úplne vyradené. Viac v článku.

Avast odhalil podvodné aplikácie, propagujú ich účty na TikToku a Instagrame

Výskum antivírusovej spoločnosti Avast priniesol informácie o siedmych aplikáciách, ktoré šírili agresívne generovanú reklamu – advér. Aplikácie sú dostupné pre mobily s Androidom aj s iOSom, pričom majú takmer 2 a pol milióna stiahnutí.

Podvodné aplikácie vystupovali ako jednoduché hry, platformy s tapetami alebo sťahovače hudby. Autori mysleli na všetko a zabezpečili aj promo na sociálnych sieťach. Konkrétne išlo o tri účty na TikToku, pričom jeden z nich mal viac ako 300 tisíc sledujúcich, a jeden účet na Instagrame.

„Najviac znepokojujúci je fakt, že aplikácie sú propagované prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré sú populárne medzi deťmi. Tie nemusia včas rozpoznať znaky podvodu a môžu si aplikácie stiahnuť,“ upozorňuje analytik z Avastu Jakub Vávra.

Niektoré z týchto aplikácií bezpečnostná firma označila za tzv. HiddenAds – trójske kone, ktoré sa vydávajú za užitočné, no v realite zaplavujú užívateľov reklamami zvonka. Zároveň schovávajú ikonu aplikácie a sťažia tak možnosť odhalenia pôvodu reklám. Viac v článku.

Kyberpartizáni ukradli a zverejnili osobné údaje tisícky bieloruských policajtov

Skupina hackerov v sobotu 19. augusta zverejnila mená a iné osobné údaje viac ako tisíc vysoko postavených policajtov v Bielorusku. Má ísť o odpoveď na policajnú brutalitu voči demonštráciám civilistov. Informoval o tom ZDnet.

Informácie o 1 003 príslušníkoch policajného zboru unikli z Google tabuľkového editoru. Zverejnené dáta sa týkali najmä vyššie postavených pozícií – zasiahnutí boli poručíci, majori a kapitáni. Svet sa tak dostal k ich menám, dátumom narodenia, pozíciám či oddeleniam, na ktorých vykonávali službu. Tzv. Cyber Partisans poskytli dáta opozičnému spravodajskému portálu Nexta. Tá publikovala ich needitovanú verziu na svojom oficiálnom Telegram kanále.

Spravodajská agentúra získala priazeň protestujúcich poukazovaním na policajné násilie voči demonštrantom. Teraz tvrdí, že pokiaľ bude zadržiavanie protestujúcich policajnými zložkami pokračovať, bude aj naďalej zverejňovať ich osobné údaje. Viac v článku.

SK-CERT varuje – EMOTET je znova na vzostupe

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zaznamenalo v poslednej dobe nárast šírenia malvérov z kampane EMOTET v európskom, ako aj v slovenskom kybernetickom priestore.

Malvéry z kampane EMOTET sa pokúšajú preniknúť do vášho počítača, ukradnúť citlivé a súkromné informácie, zašifrovať vaše dáta a pýtať výkupné, ako aj šíriť spam a škodlivý softvér.

Útok malvérom EMOTET sa v súčasnosti týka všetkých – od jednotlivcov, cez malé až po veľké organizácie. EMOTET je jedným z najničivejších momentálne známych malvérov, nakoľko na svoje šírenie využíva veľa rôznych možností.

EMOTET kampaň je séria viacerých útokov, ktoré zvyčajne začínajú infekciou prostredníctvom phishingového e-mailu so škodlivou prílohou. Po počiatočnej infekcii útočník nainštaluje malvér TrickBot, ktorý sa často používa na odcudzenie údajov. Poslednou fázou je inštalácia ransomvéru Ryuk, ktorý zašifruje vybrané súbory na zariadeniach a vyžaduje platbu v bitcoinoch. Suma sa pohybuje od jedného do 99 bitcoinov (tento týždeň sa hodnota bitcoinu pohybuje v sume približne 9000 EUR) a útočník ju určí v závislosti od ekonomických možností obete[1]. Viac v článku.

Krátko z domova a zo sveta

  • Facebooku a Twitteru sa podarilo zistiť, že za prudkým nárastom šírenia dezinformácií na týchto platformách v posledných týždňoch stojí skupina tínedžerov z amerického štátu Arizona. Táto skupina cielene šírila klamlivé informácie, ktoré nahrávali do karát prezidentovi Trumpovi a jeho volebnej kampani. Medzi ich taktiky patrilo napríklad vytváranie falošných zdrojov, ktoré mali podporiť prezidentove výroky o zámernom skresľovaní počtu nakazených, o tom, že doktor Fauci klame či o katastrofických dôsledkoch korešpondenčného hlasovania v blížiacich sa voľbách.
  • Začiatkom týždňa Facebook pohrozil, že sa kompletne stiahne z Európy a znemožní tak európskym užívateľom prístup k akýmkoľvek funkciám tejto sociálnej siete a k nej pridruženým platformám ako Instagram či WhatsApp. Touto vyhrážkou Facebook reagoval na čoraz prísnejšie regulácie a kontroly, s ktorými sa v Európe stretáva.
  • Facebook minulý týždeň identifikoval niekoľko falošných účtov, ktoré boli zneužité na zásahy do volebných kampaní Donalda Trumpa a jeho oponenta Joea Bidena. Účty údajne pochádzali z Číny a Facebook ich po vykonaní overovacích procesov ihneď zmazal. Podobné pokusy už Facebook zaznamenal aj z ruských a iránskych účtov. 
  • Po minulotýždňovom hackerskom útoku na nemocnicu v nemeckom Düsseldorfe zomrela jedna pacientka. K jej smrti došlo následkom výpadku prúdu, ktorý spôsobil práve útok doposiaľ neznámych hackerov. Jedná sa o historicky prvé úmrtie pripísané kyberútoku. Miestna polícia už spustila vyšetrovanie vo veci neúmyselného zabitia.
  • Projekt Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity, ktorý má za cieľ zmierňovať infodémiu spojenú so šírením pandémie COVID-19, zvíťazil vo verejnej súťaži Programu na podporu aplikovaného spoločenskovedného a humanitného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií ÉTA. Hlavným zámerom projektu je znížiť mieru infodémie, teda nadmerného šírenia zavádzajúcich informácií k určitému problému. Vzťahovať sa bude nielen na súčasnú pandémiu vírusu COVID-19, ale tiež na ďalšie budúce epidémie. Projekt bude využívať identifikáciu vybraných foriem skresľovania informácií v médiách, ktorým možno čeliť nástrojmi novinárskej a mediálnej etiky, resp. žurnalistiky založenej na dôkazoch.

Ďakujeme, že odoberáte DEZINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Nikoleta Nemečkayová
Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov a Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.