V rozhovore sa dočítate:
- Ako na celú kauzu reaguje Rusko a ruské štátne médiá?
- Aké naratívy šíria o Vrběticiach české dezinformačné médiá?
- Ako zamiešal kartami prezident Miloš Zeman?
- Prečo zatiaľ nedošlo ku koordinovanej odpovedi EÚ a NATO, tak ako po útoku novičokom v anglickom Salisbury?
V sobotu 17. apríla oznámili na tlačovom brífingu český premiér Andrej Babiš a minister vnútra (vtedy aj zastupujúci minister zahraničia) Jan Hamáček, že na základe informácií českých tajných služieb existuje dôvodné podozrenie, že na výbuchoch v muničných skladoch vo Vrběticiach v roku 2014 sa podieľali aj ruskí príslušníci vojenskej rozviedky GRU. Máme dnes nejaké bližšie informácie a dôkazy o tom, že naozaj za výbuchmi vo Vrběticiach stoji ruská tajná služba?
Premiér Babiš ako aj minister vnútra Hamáček verejne viackrát potvrdili, že česká Bezpečnostná a informačná služba (BIS), ktorá tento prípad vyšetruje, nazhromaždila dostatok dôkazov na takéto tvrdenia. Keby tomu tak nebolo, tak by česká vláda asi ťažko pristúpila k takej tvrdej reakcii, akou je vyhostenie 18 ruských diplomatických pracovníkov z ruskej ambasády v Prahe.
Skutočnosť, že hlavní podozriví Anatolij Čepiga a Alexander Miškin naozaj prenikli do Vrbětického muničného skladu potvrdil aj riaditeľ Národnej centrály proti organizovanému zločinu Jiří Mazánek a aj predseda stáleho výboru pre kontrolu BIS Pavel Bělobrádek. Takže tam priestor pre špekulácie nevidím.
Vyhostenie 18 spravodajských pracovníkov s diplomatickým krytím z ruskej ambasády v Prahe bolo v tejto situácii podľa Vás adekvátnym riešením?
Áno, bola to adekvátna reakcia. Ide o bezprecedentný krok zo strany českej vlády, ale v minulosti sa podobným spôsobom už niektoré štáty zachovali. Napríklad Veľká Británia v 70. rokoch vyhostila viac ako 100 sovietskych diplomatov. V roku 2018 po pokuse o otravu bývalého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie Británia spolu so spojencami vyhostili dohromady viac ako 150 diplomatických zamestnancov Ruskej federácie.
Vyhostenie ruských diplomatických pracovníkov vnímam ako snahu českej strany ukázať, že takýto čin je už za hranou a takéto chovanie Česko nebude tolerovať. Vzhľadom na veľkosť ruskej ambasády v Prahe však mohla byť táto prvotná reakcia aj tvrdšia.
Rusko v reakcii na kroky Česka vyhostilo až 20 českých diplomatov. Nakoniec sa obe krajiny dohodli na paritnom zastúpení na ambasádach?
Rusko na začiatku zareagovalo asymetricky a porušilo diplomatický zvyk, podľa ktorého sa vyhosťuje rovnaký počet diplomatov. Ja to vnímam ako snahu Ruska ukázať Česku, že si nemá veľmi vyskakovať a ukázať mu, kde je jeho miesto. Pre Rusko to je otázka hrdosti a rešpektu, pretože Česko je bývalý satelit ZSSR a z ruského pohľadu je takéto správanie až príliš asertívne. Myslím si však, že sa Česko aj v nasledujúcich krokoch zachovalo správne.
Portál Seznam Zprávy napísal, že minister vnútra Jan Hamáček plánoval na svojej ceste do Moskvy, ktorú nakoniec zrušil, vyjednávať s Rusmi o ututlaní celej kauzy Vrbětice výmenou za dodávky vakcíny Sputnik V a organizáciu stretnutia Biden – Putin v Prahe. Čo si o tomto myslíte?
Podľa toho, ako to popisujú Seznam Zprávy, tak to vyzerá ako nejaká osobná iniciatíva Jana Hamáčka, ktorá ale vyznela do stratena, pretože na tom údajnom stretnutí sa všetci ostatní postavili proti tomuto nápadu a vyhovorili mu to, čo je dobré. [Podľa článku portálu Seznam Zprávy mali byť na inkriminovanej schôdzke o Hamáčkovej ceste do Moskvy prítomní Hamáček, veľvyslanec v Rusku Víťezslav Pivoňka, riaditeľ Úradu pre zahraničné styky a informácie Marek Šimandl, riaditeľ Vojenského spravodajstva Jan Beroun a policajný riaditeľ Jan Švejdar. Okolo pol desiatej večer mal doraziť aj najvyšší štátny zástupca Pavel Zeman: poznámka autora]
Hamáček však tieto obvinenia odmieta. Každopádne, je to dosť čerstvé, takže nerada by som teraz vynášala nejaké súdy a počkám si, či sa to ďalej bude nejako vyvíjať a či sa tie informácie potvrdia alebo nie.
Ak sa presunieme ešte na začiatok celej kauzy, tak ako na prvotné vyhlásenie českej vlády zareagovali ruské štátne média?
Reakcia ruských štátnych médií bola očakávaná. V podobných prípadoch totiž používajú rovnakú komunikačnú stratégiu, ktorú sme videli v roku 2018 pri pokuse o otravu Skripaľa, či pri zostrelení lietadla MH17 nad Ukrajinou v roku 2014 a tou stratégiou je zapieranie.
Takže striktne odmietajú všetky obvinenia bez ohľadu na to, koľko dôkazov sa objaví v neprospech Ruska. Pri niektorých starších kauzách odmietajú prevziať zodpovednosť aj keď vyšetrovania boli ukončené.
Aj v prípade kauzy Vrbětice všetky obvinenia odmietajú. Česká republika je v ruských štátnych médiách vykresľovaná ako nejaká obeť spravodajskej hry a české bezpečnostné služby sú prezentované ako bábky USA, CIA alebo NATO.
Ako o tejto kauze referovali české dezinformačné média?
České dezinformačné média sa obsahovo vôbec neodchýlili od kremeľskej propagandistickej stratégie a rozširujú ich naratívy. Dezinformačné média sa snažia popierať a spochybňovať oficiálnu verziu, s ktorou prišli české inštitúcie. Tie dôvody prečo tejto verzii neveriť následne rozoberajú v niekoľkých ďalších naratívoch.
Najsilnejší naratív je ten, podľa ktorého za celou kauzou stojí USA a CIA a česká BIS to vraj zinscenovala na ich príkaz.
Ďalšie naratívy napadajú načasovanie odhalenia celej kauzy. Podľa dezinformačných médií je pravým dôvodom toho, prečo sa to dostalo na verejnosť teraz, údajné zbližovanie sa Česka s Ruskom prostredníctvom dostavby jadrovej elektrárne Dukovany alebo nákup ruskej vakcíny proti koronavírusu. Podľa dezinformačných médií tak úlohou celej kauzy je zhoršiť vzťahy s Ruskom, aby sa tieto obchody zrušili.
Česká opozícia podporila vládne kroky súvisiace s Vrběticami?
Napríklad Komunistická strana je v tomto prípade na strane Ruska a príliš nepodporuje vládu v jej krokoch. Druhá opozičná strana, ktorá má na celú vec podobný pohľad ako KSČM je krajne pravicová SPD. Obidve tieto strany sa stavajú na stranu Ruska a spochybňujú závery českých bezpečnostných služieb. Oficiálne hovoria, že by Česko nemalo vyhrocovať vzťahy s Ruskom kvôli nejakým, podľa nich nepodloženým podozreniam.
Okrem týchto dvoch strán však máme v parlamente aj jedincov, ktorí sú aktuálne nezaradení. Sú to Lubomír Volný a Marián Bojko, ktorí sú bývalými členmi SPD a tí vyslovene naskočili na ruskú propagandu a šíria ju na sociálnych sieťach aj na pôde parlamentu. Sú jednoznačne presvedčení, že celá ta kauza je vymyslená.
A postoj ostatných opozičných strán ako koalícia Spolu alebo Pirátov a Starostov?
Dá sa povedať, že tieto strany podporujú kroky vlády v danej diplomatickej roztržke s Ruskom.
Prezident Miloš Zeman si na vyjadrenie k celej kauze nechal celý týždeň. Nakoniec vystúpil s desaťminútovým prejavom a rozhovorom pre CNN Prima News. Čo na jeho prejav hovoríte?
Prezident Zeman svojim prejavom neprekvapil. Práve naopak, potvrdil, že zo svojej pozície prezidenta pracuje v prospech cudzej mocnosti, Ruskej federácie. Behom tých desiatich minút prejavu sa mu podarilo nahrať na smeč ruskej propagande spôsobom, akým sa to pred ním nepodarilo nikomu.
Klamal o tom, že existujú dve vyšetrovacie verzie, čo následne vyvrátili aj premiér aj minister vnútra. Spochybnil existenciu dôkazov o tom, že za výbuch môžu vyšetrovaní ruskí agenti a jeho tvrdenia sa okamžite objavili v ruských štátnych médiách aj na českých dezinformačných kanáloch.
Takže ruské štátne média si hneď všimli Zemanov prejav.
Nie len, že si ho všimli, ale povedala by som, že na neho vyslovene čakali, pretože prvé zmienky o Zemanových pochybnostiach o dôkaznej situácii a o účasti ruských agentoch na výbuchu sa na sociálnych sieťach ruských médií objavili minúty po tom, čo to Zeman povedal.
Aký vplyv môžu mať Zemanové slová na verejné vnímanie tejto kauzy, ale aj na dôveru verejnosti v štátne inštitúcie, akými sú BIS, polícia, štátne zastupiteľstvo, vláda?
Vo chvíli, keď sa krajina už rok zmieta v politickej kríze kvôli pandémii, to má naozaj zničujúci dopad na dôveru občanov v štát. Podľa posledných prieskumov, ktoré prebehli po Zemanovom prejave, prezidentovi nedôveruje 63% obyvateľov a 45% opýtaných si myslí, že vo Vrbětickej kauze prezident Zeman háji záujmy Ruskej federácie.
Len 29% občanov dôveruje prezidentovi Zemanovi, čo je veľmi nízke číslo, zvlášť, keď je to priamo volený prezident. Dôvera v inštitúcie, vládu aj prezidenta je extrémne narušená a ďalšia vláda s ďalším prezidentom budú mať pred sebou náročnú úlohu získať dôveru späť.
Ako prezentovali Zemanove vyhlásenie české dezinformačné média?
Nijako prekvapivo. Tiež na tento prejav čakali. Čakali, či v ňom bude niečo, čo budú môcť hneď využiť a tak sa to aj stalo. Zemanov prejav sa pre českých dezinformátorov a konšpirátorov stal ďalším dôkazom, prečo neveriť oficiálnym záverom. Keď sa na Zemanove slová pozrieme, tak vidíme, že v tom prejave použil niektoré nepravdivé tvrdenia, ktoré už od vypuknutia celej kauzy šírili dezinformačné média.
Vieme už dnes napríklad zistiť ako boli dezinformačné naratívy úspešné v online priestore?
To je veľmi ťažko merateľné a zistiť sa to bude dať až s odstupom času. Zo začiatku prevládal naratív o tom, že za to môže USA, pretože USA je taký vďačný vinník a terč, na ktorý ruská propaganda upozorňuje často. A je to aj postoj oficiálnych ruských politických predstaviteľov.
Ak teda máme určitú skupinu populácie, ktorá verí ruským politikom, tak dezinformačné weby ich len utvrdzujú v ich svetonázore. K akej veľkej časti obyvateľstva sa dezinformačné naratívy dostali, momentálne nevieme zmerať, ale podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré prebiehali počas pandémie, môžeme predpokladať, že to bolo vysoké percento populácie.
Keď sa prieskumy zameriavali na otázku, ku koľkým ľuďom sa dostali dezinformácie o koronavíruse, ktoré šírili práve dezinformačné weby a niektorí politici, tak to bolo až 60% občanov, ktorí sa stretli s nejakou dezinformáciou o koronavíruse. Až 50% im spočiatku dôverovalo, takže tendencia Čechov veriť dezinformáciám je relatívne veľká.
Dezinformačné média si tak na sociálnych sieťach dokážu to svoje publikum nájsť a rozšíriť v ňom dezinformácie.
Keď sa pozrieme na kvantitu správ o tejto kauze aj na dezinformačných weboch, bola a je to momentálne top téma v Česku?
Okamžite sa to stalo témou číslo jedna. Dezinformácie o Vrběticiach nastúpili až prekvapujúco rýchlo a téma koronavírusu ustúpilo do úzadia. Z anti-covidových skupín na Facebooku sa cez noc stali prokremeľské skupiny, ktoré začali šíriť dezinformácie o kauze Vrbětice.
Hovorí nám niečo táto kauza o práci a vplyve dezinformačných médií v Česku?
Rozhodne nám to v reálnom čase ukazuje ako sa dezinformačná scéna dokáže prispôsobiť situácii. V tom sa za posledný rok výrazne zlepšila, pretože nástup dezinformácií o koronavíruse bol pomalší. Pri Vrběticiach to bola z ich strany okamžitá reakcia.
Už dve hodiny po odvysielaní tej prvej tlačovej konferencie, kde sa celá kauza otvorila verejnosti, sme detekovali desiatky článkov, ktoré popierali a spochybňovali oficiálne závery, čo bola extrémne rýchla reakcia, ktorú sme tu predtým nezaznamenávali.
Nie len dezinformačné média, ale aj facebookové skupiny sa rýchlo adaptovali a prešli zo zdravotníckych tém o koronavíruse na prokremeľskú propagandu.
Čo nám celá kauza hovorí o vplyve Ruska v Česku a v širšom regióne strednej Európy?
Hovorí nám to, že Rusko stále vníma krajiny strednej Európy ako nejakú bránu do Európy a zároveň najlepšiu možnosť ako rozbiť EÚ. Už dlhodobo pomocou rôznych nástrojov v štátoch strednej a východnej Európy podnecuje spoločenské konflikty a napomáha k polarizácii spoločnosti.
Spoločenská jednota je totiž niečo, čo Rusku nehrá veľmi do kariet. Z tohto dôvodu nie sú ich hybridné operácie tak vplyvné v škandinávskych štátoch, kde je spoločnosť oveľa viac zjednotená ako v našich stredoeurópskych štátoch.
Celá kauza ukazuje, že Rusko si myslí, že si v krajinách strednej a východnej Európe môže robiť, čo chce a zostane nepotrestané.
Očakávate od Ruska ešte nejaké odvetné akcie voči Česku? Ruská štátna televízia Rossija 1 zaradila Česko medzi nepriateľské krajiny.
Nerada by som formulovala predikcie potencionálnych krokov ruskej strany, ale myslím si, že nejaké ďalšie reakcie ešte môžeme očakávať, pretože pre nich to nie je koniec. To zaradenie na ten zoznam bola taká vec, ktorá z diplomatického hľadiska nemusí vyzerať nejako hrozivo a dôležito. Sú to však také menšie veci, ktoré môžu spôsobiť nepríjemností.
Napríklad zaradenie medzi nepriateľské krajiny znamená, že české diplomatické zastúpenie v Rusku nemôže zamestnávať ruských občanov, čo vyústilo do toho, že musela prerušiť činnosť reštaurácia a hotel v Českom dome, pretože nemajú zamestnancov, keďže tam pracovali ruskí občania.
Sú to síce len také malé kroky a možno sa nebudú tak medializovať, ale spôsobujú celú radu každodenných problémov. Môžeme očakávať, že podobné kroky budú podnikať ďalej, ale či to vyeskaluje do väčších diplomatických problémov, tak to je ťažko odhadnúť.
Čo hovoríte na reakciu EÚ a NATO na kauzu Vrbětice? V roku 2018 sme po útoku novičokom vo Veľkej Británii videli koordinovanú akciu vyhosťovania ruských agentov s diplomatickým krytím, prečo podľa Vás toto nevidíme aj dnes?
Na to konečné rozhodnutie si budeme musieť asi ešte trochu počkať, pretože ani v roku 2018 to nebola až taká rýchla reakcia. Je tu však jeden podstatný rozdiel, ktorý spočíva v tom, že podľa mojich informácií nie je Česká republika tak proaktívna ako bola pred troma rokmi Veľká Británia, ktorá sa o koordinovaný postup spojencov sama aktívne zaslúžila.
Naopak, Česko môže kvôli nejednotnému postoju vrcholných politických predstaviteľov pôsobiť na svojich spojencov zmätene a nie úplne dôveryhodne. Ich prejavy sa totiž rozlišujú. Napríklad nešťastná rétorická chyba Andreja Babiša, ktorý na jednej tlačovej konferencii povedal, že sa jednalo o útok na tovar. Za to sa následne ospravedlnil, ale vo chvíli, keď niečo také politik povie, tak tá informácia už je vonku a žije si vlastným životom.
Potom je tu spomínaný prejav Zemana, alebo výroky ministerky spravodlivosti. Takže z tohto uhlu pohľadu Česko pôsobí nejednoznačne v tom, čo vlastne chce, potrebuje a očakáva od svojich spojencov. To je teda jeden z tých dôvodov, prečo ešte musíme počkať na reakciu spojencov. Aj pre nich to je totiž mätúce a nevedia ako radikálne sa majú za Česko postaviť a aké akcie podniknúť.
