Ruská propaganda na Ukrajine po invázii vo februári 2022 bola prvých šesť mesiacov veľmi podobná tej, ktorú Kremeľ používal na okupovaných ukrajinských územiach od roku 2014. V novinách, televízii, ale aj na internete sa šírili kremeľské naratívy o tom, že Rusko vedie proti Ukrajine „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom oslobodiť rusky hovoriacich obyvateľov od genocídy páchanej ukrajinským režimom.
Po šiestich mesiacoch si však Kremeľ uvedomil, že takto formulovaná propaganda nemá žiadanú odozvu, a preto zmenil prístup. Na okupovaných územiach prestali používať slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“. Obyvateľom začali predostierať kremeľskú fikciu o tom, že tieto územia boli pôvodne ruské a okupantmi sú v skutočnosti Ukrajinci.
Okrem toho sa Rusko snaží blokovať prístup k ukrajinským zdrojom informácií. Pre okupované časti Ukrajiny zaviedlo tiež bezplatný balík satelitných kanálov s názvom Ruský svet. Ten je zakódovaný tak, aby sa ľudia žijúci na neokupovaných častiach Ukrajiny, v Rusku ani v zahraničí nemohli dozvedieť, aké informácie divákom sprostredkúvajú.
Civilisti a ich motivácie na vstup do boja
Propaganda je veľmi dôležitým článkom ruských snáh, aby okupácia Ukrajiny pôsobila legitímne. Nehrá však kľúčovú úlohu pri osobnom rozhodovaní obyvateľov na okupovaných územiach, či bojovať po boku okupantov alebo nie.
Počas okupácie Donbasu v rokoch 2016 až 2017 sociologičky Natalia Savelyeva a Svetlana Erpyleva uskutočnili výskum, v ktorom sa zameriavali na to, čo motivuje ukrajinských civilistov pridať sa k ruskému boju.
Výskum, ktorého výsledky boli zverejnené v októbri 2023 v časopise Sociological Forum, sa zameriaval na tých spontánne zmobilizovaných účastníkov bojov, ktorí sa zapojili do konfliktu bez toho, aby prešli formálnymi náborovými procesmi. Neboli teda súčasťou armády ani žoldniermi. Výskum medzi obyvateľmi Donbasu identifikoval dve skupiny, ktoré boli ochotné pridať sa k okupantom.
Úlohu hrajú peniaze
Prvú skupinu tvorili ľudia, ktorí nemajú žiadne polovojenské skúsenosti, pred vojnou mali stabilné zamestnanie, sledovali prebiehajúcu situáciu a keď v roku 2014 začala vojna na Donbase, mali približne 40 – 50 rokov.
Títo ľudia nepodporovali požiadavku protestujúcich počas Euromajdanu na integráciu do západných štruktúr, no ani proti nej aktívne neprotestovali. Časom však začali cítiť odcudzenie od Ukrajiny a strach, ktorý ich postupne motivoval pridať sa k protestom. Následne si prostredníctvom známych, ktorí už bojovali, našli spôsob, ako sa pridať k ozbrojenej skupine. K procesu ich mobilizácie teda priamo prispeli dva faktory – dynamika konfliktu a sociálne väzby.
Druhou skupinou sú ľudia, ktorí nemali špecializované vzdelanie ani profesionálnu kariéru, nezaujímali sa o politiku, nesledovali správy a mali slabšie sociálne väzby. V čase začatia vojny v roku 2014 mali 21 – 40 rokov. Nesledovali, čo sa deje na Majdane, no keď sa vojna dostala k ich dverám, cítili priame ohrozenie života.
Hlavnými impulzmi k zapojeniu sa do bojov boli pre nich dynamika konfliktu a ekonomické faktory. K bojom sa totiž pridali, až keď ich vojna pripravila o zamestnanie. Uvedomovali si, že nemajú dostatok financií, aby sa vyhli kríze, avšak ich prvotnou motiváciou nebolo ísť bojovať kvôli zisku.
Dynamika konfliktu ako rozhodujúci faktor
Obe skupiny majú spoločné to, že si prešli fázou ľahostajnosti voči tomu, čo sa deje, no postupne sa malými krokmi ocitli v ozbrojenej skupine. Podľa spomínaného výskumu to nebola propaganda, ale dynamika konfliktu, ktorá sa stala rozhodujúcou pre ich mobilizáciu.
Pod dynamikou konfliktu sa rozumie samotný vývoj prebiehajúceho konfliktu. Časť Ukrajincov v určitej fáze ozbrojeného sporu vyhodnotila, že rozhodnutie ísť bojovať je to najlepšie, čo môžu urobiť. Každý z nich bol však pri vstupe do bojov ovplyvnený inou udalosťou, ktorá formovala konflikt, a jej subjektívnym hodnotením.
Ako uvádzajú autorky výskumu, to, že sa do vojny zapoja mladší a menej vzdelaní ľudia, je zo sociologického hľadiska pochopiteľné. Tí totiž zväčša vnímajú situáciu ako príležitosť niečo urobiť, zabaviť sa či zarobiť peniaze.
Za nečakaný výsledok prieskumu však považujú, že sa v bojoch angažovali aj starší, vzdelaní a finančne zabezpečení ľudia. Tí nemali predispozíciu zúčastniť sa vojny. Ako však uvádza psychologička Jekaterina Krongauzová, ľudia pod vplyvom zotrvačnosti robia veľa „malých nerozhodnutí“, ktoré ich nakoniec proti ich vôli vedú na front.
Aj keď sa medzi civilnými bojovníkmi nájdu aj ideologicky motivovaní ľudia, vývoj konfliktu, represie či zintenzívnenie násilia vždy ovplyvňujú mobilizáciu ľudí. Presnejšie povedané, dynamika konfliktu spôsobuje, že do ozbrojeného sporu je vtiahnutých viac ľudí.
Do konfliktu sa tak nezapájajú len ľudia, ktorí sa tak slobodne rozhodli, ale aj tí, ktorí boli priamo či nepriamo donútení. V prípadoch, keď človek stratí prácu a neexistuje možnosť odísť, sa totiž účasť v ozbrojenej skupine stáva v istom zmysle bezpečnejšou a výhodnejšou ako neúčasť v nej. Takýto vývoj je možné pozorovať v mnohých konfliktoch v rôznych častiach sveta.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku.
