Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Definitívny koniec dosluhujúcej vládnej koalície, ktorý bol poznačený aj prevalením podozrení o korupčnom správaní ministra pôdohospodárstva, vniesol na slovenskú politickú scénu novú realitu. Prezidentka Zuzana Čaputová bola v tejto situácii nútená vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude viesť štát až do septembrových parlamentných volieb.
Terčom ešte pred nástupom do úradu
Dynamický vývoj udalostí posledných dní priniesol množstvo nových informácií, ale tiež dohadov, špekulácií a konšpirácií. Zmätočnú a chaotickú situáciu niektorí aktéri využili na útoky a spochybňovanie vtedy ešte nevymenovanej úradníckej vlády, ktorej premiérom sa stal Ľudovít Ódor.
Už tradične sa do krokov prezidentky pri zostavovaní úradníckej vlády najviac obul opozičný Smer-SSD. Líder strany Robert Fico pri svojej kritike opäť prepadol pokušeniu a využil manipulatívne, nepodložené a zavádzajúce tvrdenia. On, ale aj iní aktéri prezentujú konšpiračnú tézu o údajnom liberálnom puči a zostavovaní úradníckej vlády pod dohľadom americkej ambasády či Georgea Sorosa.
Cieľom týchto tvrdení je delegitimizácia úradníckej vlády a vytváranie tlaku na skoršie usporiadanie parlamentných volieb, čo by však v tejto dobe už nebolo možné s ohľadom na zákonné lehoty potrebné na prípravu volieb.
Soros, americká ambasáda a mimovládky
V jednom zo svojich nedávnych facebookových statusov Robert Fico tvrdí, že prezidentka sa vymenovaním úradníckej vlády snaží zachrániť pred škandálom. Ten má spočívať v tom, že o kauze bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana vedela a kryla ho. S obvineniami o údajnom krytí korupčnej kauzy prišiel ako prvý Igor Matovič, ktorý okrem prezidentky obvinil aj Eduarda Hegera, avšak mimo špekulácií nepriniesol žiadne relevantné dôkazy.
Robert Fico sa tohto naratívu iniciatívne chytil a spojil ho s vytváraním nedôvery a strachu z úradníckej vlády. Skutočnosťou však je, že prezidentka v tejto situácii nemá na výber, keďže vláda v demisii nemôže dosádzať nových ministrov. Po odchode ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera a ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana by tak poverený premiér Heger (ktorý v tom období okrem premiérskej stoličky viedol aj rezort financií a zdravotníctva) musel viesť ďalšie dva rezorty, čo je neudržateľný stav. Vymenovanie vlády odborníkov je teda nevyhnutným a zásadným krokom. Tvrdenie o tom, že sa tým prezidentka chce zbaviť podozrení o krytí korupcie, je zavádzajúce.
K podobným vyjadreniam sa uchýlila aj poslankyňa ĽSNS Slavěna Vorobeľová. Tá vo svojom facebookovom príspevku tvrdila, že prezidentka sa pri výbere konkrétnych osôb obmedzila na osoby s väzbami na americkú ambasádu a mimovládne organizácie, ktoré na slovensku šíria „liberálny fašizmus“. Podľa Vorobeľovej sú takéto hodnoty „na hony vzdialené bežným Slovákom“.
Pri bližšom pohľade na zloženie úradníckeho kabinetu však pri väčšine menovaných neexistuje žiadne prepojenie na americkú ambasádu alebo Georga Sorosa. Menovaní politici pravdepodobne zneužívajú fakt, že premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor je v súčasnosti hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, ktorú založil George Soros. To však neznamená, že by v Ódor mal so Sorosom akékoľvek kontakty alebo podliehal cudziemu vplyvu.
Taktiež obvinenia z liberálneho či progresivistického puču stoja na chabých základoch. Napríklad Ivan Šimko (minister vnútra úradníckej vlády) bol podpredsedom a členom KDH. V rovnakej strane pôsobila aj Soňa Gaborčáková (ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v úradníckej vláde).
Eduard Chmelár, ktorý pôsobí ako poradca podpredsedu Smer-SSD Juraja Blanára, sa zase vo svojom príspevku zameral na osobu Miroslava Wlachovského, ktorý v úradníckej vláde zastáva post ministra zahraničných vecí. Wlachovského služobnú cestu do Washingtonu Chmelár interpretoval ako znak toho, že slovenská zahraničná politika sa riadi doktrínou „obmedzenej suverenity“ a prijíma rozkazy z USA.
Z vyjadrení Eduarda Chmelára a Roberta Fica priamo čerpal aj poslanec Ľuboš Blaha, ktorý však na svojom telegramovom účte hovoril napríklad o tom, že Miroslav Wlachovský si bol vo Washingtone „prevziať noty“. V skutočnosti išlo o zahraničnú návštevu, ktorá tvorí bežnú súčasť diplomatickej práce ministra. Ak by aj chcel „preberať inštrukcie z USA“, je nelogické, že by si z takéhoto výletu spravil fotku, ktorou sa pochválil na sociálnych sieťach. Ľuboš Blaha zároveň bez akýchkoľvek dôkazov šíri tvrdenie, že prezidentka po voľbách nevymenuje premiéra a bude chcieť pokračovať ďalej s úradníckou vládou.
Tieto a podobné tvrdenia zapadajú do dlhodobo šíreného naratívu. V rámci neho niektorí aktéri tvrdia, že slovenská politika na čele s prezidentkou Čaputovou má byť v područí USA alebo tajných elít, ktoré majú v pozadí ťahať za nitky – zosobnením „tajných elít“ je zväčša George Soros.
Podobnú rétoriku zvolili mnohí aj pri útoku na úradnícku vládu, čím si vytvárajú priestor na to, aby jej nemuseli vysloviť dôveru. To môže mať za následok obmedzené právomoci takejto vlády, a tým pádom aj jej zhoršenú schopnosť prijímať dôležité rozhodnutia v období, keď Slovensko potrebuje akútne riešiť kroky plánu obnovy (načrtnuté v dokumente Moderné a úspešné Slovensko) a čerpanie eurofondov.
Neúspech a podrývanie úradníckej vlády pritom môže pomôcť najhlasnejším kritikom získavať politické body pred nadchádzajúcimi parlamentnými aj prezidentskými voľbami. Takáto kampaň však môže byť na úkor verejného záujmu.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
