Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom zmenili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Ústrednou postavou jednej z najviac mediálne a politicky exponovaných korupčných káuz poslednej doby bol bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský. Ten bol obvinený 2. decembra 2020 v rámci akcie Judáš z korupčnej trestnej činnosti. Spolu s Lučanským boli obvinení ďalší siedmi ľudia vrátane námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu či bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča.
Podľa výpovedí svedkov mal Lučanský mesačne prijímať desiatky tisíc eur, mimo iné za pomoc pri krytí ekonomickej trestnej činnosti bývalého príslušníka SIS Františka Böhma.
Bývalý policajný prezident bol vzatý do väzby 6. decembra 2020, nakoľko v tej dobe existovalo dôvodné podozrenie, že sa bude snažiť pred trestom ujsť do zahraničia. Toto podozrenie bolo založené okrem iných dôkazov tiež na zachytenom telefonáte, v ktorom Lučanský navádzal Böhma k tomu, aby sa po svojom obvinení v kauze Božie mlyny nevracal na Slovensko a nehlásil sa na polícii.
Lučanského zranenie a smrť
Dva týždne pred tragickou smrťou bol Milan Lučanský hospitalizovaný v nemocnici kvôli zraneniu oka. Už v tomto období sa začalo šíriť množstvo rôznych teórií o pôvode zranenia. Lučanského advokát Tomáš Beresecký však s písomným súhlasom svojho klienta podmieneným súhlasom jeho rodiny informoval médiá o tom, že k zraneniu nedošlo úmyselným ani cudzím zavinením. Túto verziu potvrdil po podrobnom vyšetrovaní aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Lučanský podstúpil vo vojenskej nemocnici v Ružomberku operačný zákrok a po zotavení sa vrátil späť do ústavu na výkon väzby. 29. decembra 2020 však Slovensko šokovala správa o tom, že bývalý šéf polície bol opäť hospitalizovaný.
Podľa neskôr zverejnených informácií bol Lučanský objavený vo večerných hodinách počas výdaja stravy. Na mieste bola začatá resuscitácia, po ktorej nasledoval presun do nemocnice. V nej Lučanský ležal v kritickom stave a nasledujúci deň zomrel.
Nezávislá vyšetrovacia komisia usúdila, že išlo o samovraždu
Po smrti Milana Lučanského sa v informačnom priestore začalo šíriť množstvo obvinení a politických prehlásení. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková preto pristúpila k ustanoveniu nezávislej kontrolnej komisie, do ktorej boli nominovaní aj zástupcovia všetkých parlamentných strán.
Okrem nich boli súčasťou komisie tiež zástupcovia kancelárie prezidentky, odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, médií, súdny znalec, bývalá verejná ochrankyňa práv Českej republiky, zástupca Kancelárie verejného ochrancu práv a ministerstva spravodlivosti. Členom komisie boli sprístupnené mnohé dokumenty vrátane kamerových záznamov spred cely Milana Lučanského. Rekonštrukcie prípadu úmrtia sa zúčastnil tiež generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Komisia vo svojej záverečnej správe konštatovala, že nezistila žiadne nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodzovania, teda samovraždy Milana Lučanského obesením sa na ústavnej bunde pripevnenej o rám hornej kovovej poschodovej postele.
Samotné vyšetrovanie prípadu bolo ukončené v novembri minulého roka, keď krajská prokuratúra v Prešove konštatovala, že v prípade úmrtia Milana Lučanského nebolo zistené cudzie zavinenie. Prokurátor rovnako zastavil trestné stíhanie pre podozrenie z porušenia dozorovej služby príslušníkmi ZVJS.
Spochybňovanie výsledkov vyšetrovania
Napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu, 2 885 stranám materiálov, 87 svedeckým výpovediam a trinástim znaleckým posudkom, na základe ktorých bolo vylúčené cudzie zavinenie, sa niektorí aktéri v informačnom prostredí naďalej pokúšajú pretlačiť verziu o údajnej vražde či spochybniť oficiálne vyšetrovanie.
V uplynulej dobe je v tomto smere najviac aktívny právny zástupca rodiny Lučanských Miroslav Radačovský. Ten je okrem svojej advokátskej praxe tiež europoslancom, emeritným sudcom a predsedom politickej strany Slovenský patriot. Za túto stranu kandidoval v komunálnych a župných voľbách aj syn zosnulého generála Adam Lučanský.
Radačovský a Adam Lučanský zorganizovali koncom minulého roka tlačovú konferenciu, na ktorej sa snažili na základe útržkovitých informácií zo spisu spochybniť procesné úkony vykonané počas vyšetrovania. Počas konferencie Radačovský uviedol niekoľko konkrétnych príkladov toho, ako mu nebolo vyhovené v žiadostiach o doplnenie dôkazov a znaleckých posudkov.
Išlo napríklad o rozpor v znaleckých posudkoch súvisiacich so škrtiacou ryhou na krku zosnulého. Advokát rodiny Lučanských tiež uviedol, že nebolo vyhovené jeho návrhu na odobratie biologického materiálu z rámu postele, o ktorý sa mal Milan Lučanský poraniť 9. decembra. Okrem toho oznámili, že rodina sa hodlá vo veci obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
V tomto bode je však nutné podotknúť, že Miroslav Radačovský ani raz počas brífingu neprehlásil, že oficiálna vyšetrovacia verzia je nutne nepravdivá, ale vyjadril názor o nedostatočnosti dokazovania. Navyše aj samotný Adam Lučanský v reakcii na novinársku otázku uznal, že nevie o žiadnom motíve, ktorý by niekto mohol mať na vraždu jeho otca.
Radačovského vyhlásení sa však ujali predstavitelia niektorých parlamentných politických strán. Medzi najhlasnejších politikov patrí podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha, ktorý na svojom telegramovom účte informoval o tom, že Radačovského odhalenia úplne vyvracajú oficiálnu vyšetrovaciu verziu a potvrdzujú, že sa Lučanský nezabil sám.
Toto tvrdenie je však v rozpore s obsahom tlačovej konferencie Miroslava Radačovského, na ktorej neodznelo jednoznačné konštatovanie vylučujúce oficiálnu verziu. V ďalšom príspevku sa zase Blaha snažil prirovnať smrť Milana Lučanského k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Blaha sa k týmto vyhláseniam uchyľuje napriek tomu, že v kontrolnej komisii, ktorá sa prípadom zaoberala, sedel aj jeho stranícky kolega Marián Saloň. Ten sa síce pod záverečnú správu komisie nepodpísal, avšak ako dôvod k takémuto konaniu uviedla strana Smer-SD vo svojom facebookovom príspevku to, že rodine Milana Lučanského nebolo umožnené zúčastniť sa zasadnutia komisie. Ani Saloň neuviedol žiadne rozpory s obsahom výslednej správy komisie.
Tragická smrť bývalého policajného prezidenta sa stala na istý čas ústrednou témou slovenského mediálneho a politického priestoru. V mnohých dokonca vyvolávala silnú emocionálnu odozvu, čoho si boli vedomí aj aktéri snažiaci sa z nej vydolovať vlastný politický kapitál.
Napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu, ktoré nezistilo cudzie zavinenie, je však prípad naďalej spochybňovaný a zneužívaný na politický boj. Apel na emócie je pritom využívaný k získaniu sympatií publika bez ohľadu na objektívne skutočnosti zistené vyšetrovaním.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
