Článok sa venuje incidentu, kedy 25. mája 2020 počas policajného zákroku v Minnesote prišiel o život George Floyd. Ústredným bodom je teória, podľa ktorej pri tomto zákroku nezomrel „skutočný“ George Floyd, ale išlo o vopred pripravenú scénu s hercami. Ako dôkaz má slúžiť výpoveď údajného právnika G. Floyda, Timothyho D. Japheta, ktorú mal zverejniť na Facebooku.
Dezinformačný zdroj
Článok prináša český portál Megazprávy.cz. Podľa platformy manipulatori.cz ide o dezinformačný web, ktorý pravidelne čerpá informácie napríklad zo stránky Breitbart.com (ultrapravicovo orientovaný) či Summit.com (konšpiračný, zameraný na teórie „Nového svetového poriadku“). Samotný text je prevzatý zo stránky nwoo.org, ktorý je na portáli konspiratori.sk ohodnotený číslom 9,7. Autor odkazuje na viaceré zdroje, ako je unz.com, stránka hodnotená ako ultra-pravicová s nízkou hodnotou faktickosti, či ibtimes.com so zmiešanou faktickosťou.
Facebookový status
Text článku je založený na veľmi slabých dôkazoch s konšpiračným vyznením. Hlavným cieľom je poukázať na podvod, ktorý sa mal odohrať pri zabití Georgea Floyda. Dôkazom k podpore argumentácie o „nahratom incidente“ má byť status, ktorý údajne zverejnil na svojom Facebookovom profile právnik G. Floyda, Timothy D. Japhet. Tento status mal byť po zverejnení administrátormi vymazaný, avšak existujú screenshoty, na ktoré autor článku odkazuje. Spomínaný Facebookový profil bol medzičasom pravdepodobne deaktivovaný a fotodokumentácia príspevku je zverejňovaná na rôznych platformách (napr. TU).
Podľa výpovede právnika mal George Floyd zomrieť pred 3 rokmi v Texase, a muž, ktorého zadržala polícia, bol v skutočnosti Johnny Bailey, Japhetov dávny známy. Skutočnosť, že právnik by zverejnil svoju výpoveď prostredníctvom Facebookového statusu, a zakončil ho vetou „Tak čo s tým hodláte robiť?“, vyznieva nedôveryhodne a na serióznosti nepridáva ani absencia relevantných dôkazov.
Fentanyl v krvi
Autor článku odkazuje na výsledky Floydovej pitvy. Neuvádza však ktorej, keďže boli vykonané dve pitvy – jednu vykonal súdny lekár a druhú nezávislý lekár na žiadosť Floydovej rodiny. Výsledky oboch z nich sa značne líšia, uvádzajú rozdielne zranenia aj dôvod smrti. Autor v článku uvádza: „Floydova pitva ukázala, že měl v sobě třikrát tak velké množství Fentanylu, než co je smrtelná dávka.“ Takúto informáciu však v relevantných médiách nenachádzame. Od tohto tvrdenia odvádza, že G. Floyd mohol zomrieť na následky spomínanej látky, ktorá má ovplyvňovať dýchanie.
Policajný zákrok podľa neho nemohol spôsobiť smrť ani ublíženie – napriek tomu, že trval viac ako 8 minút. Táto kontroverzná technika znehybnenia je väčšinou policajných oddelení buď obmedzená alebo úplne zakázaná.
Podľa analýzy policajných záznamov vypracovanej NBC News, použili policajti v Minneapolise od začiatku roku 2015 túto techniku najmenej 237-krát (oproti iným oddeleniam je to veľmi vysoký počet), z toho 44 prípadov viedlo k strate vedomia.
Manuál, ktorým disponuje policajné oddelenie v Minneapolise, využitie zákroku nezakazuje, ale využívaný by mal byť ako krajná možnosť, a to po riadnom výcviku s dôrazom na jeho správnu realizáciu.
Vstať z mŕtvych
Článok sa venuje aj slobodomurárskemu „rituálu“, kde pokľaknutie všetkých zúčastnených má vyvolať oživenie ich „Majstra“. Autor hovorí o tejto teórii ako prehnanej, zároveň však spochybňuje význam pokľaknutia členov Demokratickej strany v Kongrese. Tvrdí, že nosenie afrických (Ghanských) šálov z látky kente, ktoré majú poslanci pri minúte ticha na krkoch, v podstate černochov urážajú. Zúčastnení však tieto šály dostali od predstaviteľov jedného z výborov Kongresu, ktorý sa venuje rasovej rovnosti (Congressional Black Caucus). Predsedníčka výboru, Karen Bass, v tomto kontexte uviedla:
Význam látky kente je naše africké dedičstvo, a to aj pre tých z vás, ktorí toto dedičstvo nemáte, ale konáte solidárne.“
Divadelná scéna
Napokon nachádzame v článku podrobnú teóriu o „hranom divadle“. Hlavným argumentom je veľmi rýchly príchod sanitky, ktorú „žiaden z policajtov“ na videu nevolal, a tiež konanie záchranárov, ktorí sa nepokúšali Floyda oživiť, ale jednoducho ho naložili do auta a odišli. Malo ísť o hercov, ktorí napokon do nemocnice dopravili „skutočné“ telo Georgea Floyda. Celá scéna tak má zapadať do obrovského divadla, kde sú takéto dejstvá pripravované pravidelne. Americká tajná služba má skladovať množstvo tiel pre podobné prípady. Ide o skutočne odvážne konšpiračné dohady bez akejkoľvek relevancie.
Clickbaitový názov
Autor článku explicitne neuvádza, či sa so všetkými teóriami, ktoré uvádza, stotožňuje. Nepopisuje všetky ako „pravdivé“, niekde dokonca píše: „Jiní fantasté se vynořili s názorem, že…“ Žiadny z týchto názorov sa však nepokúša vyvrátiť, podáva ich ako možné verzie incidentu. Výpovednej hodnote článku nenapomáha ani očividne clickbaitový názov. Článkom sa vinie aj snaha o odklon pozornosti od podstaty toho, prečo je daný incident dôležitý a celosvetovo sledovaný. Miesto reálneho popisu situácie autor prináša dohady spochybňujúce oficiálne informácie, v súlade s technikou prevládajúceho podozrenia a hľadania problému tam, kde sa nenachádza. Celý text môžeme hodnotiť ako zhluk rôznych nepodložených tvrdení silne konšpiračného charakteru.
Audiovizuálna časť
Článok zahŕňa video a porovnanie fotografií z policajných záznamov a z väzenia. Obe súčasti pôsobia nedôveryhodne a najmä senzacionálne, ich cieľom je priniesť prevratné informácie, ktoré však nie sú argumentačne a dôkazovo podložené. Ide teda iba o dohady prebraté z nedôveryhodných konšpiračných médií.
Záver
Článok sa svojím obsahom a vyznením usiluje o vytvorenie ilúzie, že smrť Georgea Floyda bola „divadelnou scénou“, a že zapadá do väčšieho celku podobných klamstiev. Celým textom sa nesie konšpiračný naratív zdôrazňujúci ovládanie spoločnosti vplyvnými elitami, ktoré k manipulácii verejnosti využívajú aktivity tajných služieb. Extrémne nízka fakticita a relevancia použitých zdrojov spolu s vysokou úrovňou dohadov a konšpiračných techník vytvárajú obraz skutočne nedôveryhodného textu.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,7/7
Autor analýzy: Michaela Ružičková
