Radim Fiala, český poslanec za stranu SPD, vo svojom facebookovom príspevku poukazuje na stúpajúce napätie medzi Tureckom a Gréckom. Turecko narušilo grécky vzdušný priestor a vykonáva nelegálnu ťažbu ropy v Egejskom mori. Podľa Fialu takýto vývoj situácie v Stredozemnom mori vedie k dramatickej zmene v medzinárodných vzťahoch: má ísť o „faktický koniec NATO v súčasnej podobe“. Hlavným dôvodom je podľa neho žiadosť gréckej vlády o pomoc proti tureckej agresii, ktorú mala adresovať Ruskej federácii. Samotné tvrdenie je však špekulatívne a ničím nepodložené, opiera sa iba o okrajovú poznámku v správne agentúry TASS o situácii vo východnom Stredomorí.
Česká dezinformačná scéna
Fiala vo svojom statuse odkazuje najmä na europoslanca Ivana Davida a na stranu SPD. Predseda SPD, Tomio Okamura, pravidelne šíri dezinformácie a nepravdy a svoju politickú kariéru postavil na anti-EÚ rétorike, útokoch na médiá či migráciu, a na proruských názoroch a postojoch. Podobné naratívy presadzuje aj Ivan David, ktorý taktiež dostáva priestor v rámci českej dezinformačnej scény.
Fiala sa odvoláva aj na informácie ruskej štátnej agentúry TASS, hodnotenej ako zdroj so zmiešanou faktickosťou, zverejňujúci aj konšpirácie a propagandu. Ako zdroj uvádza aj grécky portál ethnos.gr, podozrivý z možného ovplyvňovania objektivity spravodajstva zo strany štátu.
Rusko situáciu nekomentuje
Základ argumentácie Fiala opiera o údajnú grécku žiadosť o pomoc Ruskej federácie proti agresii Turecka. Konkrétne informácie ohľadom tohto kroku však v rámci relevantných médií nenachádzame. Ruská štátna agentúra TASS zverejnila informáciu o telefonickom rozhovore medzi V. Putinom a gréckym premiérom, K. Mitsotakisom. Správa však iba okrajovo poznamenáva, že sa títo štátnici „dotkli aj regionálnych otázok, vrátane situácie v Líbyi a vo východnom Stredomorí.“ Rozhovor sa mal orientovať primárne na otázky eventuálnej rusko-gréckej spolupráce, ale aj zmeny statusu chrámu Hagia Sofia.
Český portál manipulatori.cz pomenúva samotnú informáciu ako hoax, s ktorým prišiel predseda SPD, Tomio Okamura, a spomínaný europoslanec, Ivan David.
Ako možný indikátor ruského postoja voči danej situácii môžeme chápať vyhlásenie ruského veľvyslanca v Aténach, Andreia Maslova, o podpore Grécka, dôkazy ku kľúčovému argumentu poslancov SPD však chýbajú.
Reakcie
Fiala popisuje eskaláciu napätia v Stredomorí výrazne jednostranne, bez zohľadnenia komplexnosti celej situácie a historického náhľadu na vzťahy medzi jednotlivými štátmi. Nemecký minister zahraničných vecí označil územie s ropným ložiskom za „sporné územie“, čo považuje Fiala za postavenie sa na stranu Turecka a zdieľanie jeho postoja. Heiko Maas však Turecko otvorene upozornil na nutnosť zastavenia prieskumných vrtov v prípade, že má záujem o udržanie vzťahov s Európskou úniou. Vo svojom vyjadrení uviedol:
Pokiaľ ide o turecké vrty v Stredomorí, máme veľmi jasné stanovisko – medzinárodné právo sa musí rešpektovať, takže pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom je možný iba vtedy, ak Ankara ukončí provokácie vo východnom Stredomorí.“
Turecké konanie verejne odsúdili taktiež francúzsky prezident, Emmanuel Macron, či minister obrany USA, Mark Esper.
Dlhodobé napätie
Poslanec Fiala vo svojom príspevku upozorňuje na dlhodobé porušovanie medzinárodného práva zo strany Turecka, pričom pomenúva „soustavné krádeže ropy a plynu v pobřežních vodách Řecka a Kypru.“ Vôbec však nespomína spornú otázku Severocyperskej tureckej republiky, ktorej autonómiu uznáva jedine Turecko, ktoré však od nej odvíja legalitu a legitimitu svojej aktivity v Stredomorí. De facto ide totiž o rozšírenie tureckých teritoriálnych vôd, pričom ropná spoločnosť Turkish Petroleum získala aj niekoľko licencií pre ťažbu ropy vo východnom Stredomorí, vrátane oblasti gréckych ostrovov Rodos a Kréta.
Napätie medzi Gréckom a Tureckom nie je novou záležitosťou, ale stupňuje sa dlhodobo. Mimo sporov o ropu a zásahy do teritoriálnych vôd ide aj o nedávne nezhody ohľadom nelegálnej migrácie a rozhodnutia Turecka sprístupniť istanbulskú katedrálu Hagia Sofia pre moslimské modlitby širokej verejnosti. Okrem teritoriálnych vôd situáciu komplikuje fungovanie výlučných ekonomických zón (EEZ): medzi Tureckom a Líbyou (kritizovaná Gréckom za zahrnutie ostrova Kréta) a medzi Cyprom, Gréckom, Izraelom a Egyptom (spolupráca v spracovaní ropy, kritizovaná Tureckom za jeho vyňatie zo spolupráce).
Turecko uvádza svoje zdôvodnenie snahy o podiel na rope zo Stredomoria ako potrebu napĺňať vlastné národnoštátne záujmy. Grécko hovorí o tureckom zasahovaní do kontinentálneho šelfu pri ostrove Kastellorizo, Turecko však odmieta priznanie existencie tohto šelfu tak ďaleko od Gréckeho pobrežia. Minister zahraničných vecí v tomto kontexte uvádza: „Ostrovy, ktoré sú ďaleko od pevniny a bližšie k Turecku, nemôžu mať kontinentálny šelf.“
Ultimátum: Odídu oni, alebo my
Príspevok je zameraný najmä na kritiku EÚ a NATO za nečinnosť v prípade tureckého konania, kde je však situácia omnoho komplexnejšia ako sa autor snaží naznačiť. Zjednodušuje zložité pomery, zamlčiava niektoré fakty a prezentuje oficiálne výroky predstaviteľov EÚ a jednotlivých štátov svojvoľne. Vývoj situácie očividne otáča proti EÚ, kde hovorí o jej zlyhávaní, pripája však iba výroky, ktoré zapadajú do jeho videnia problematiky. Úplne opomína druhú stranu konfliktu, Turecko, ale aj výroky predstaviteľov EÚ, ktoré oponujú jeho naratívu. Zavádzajúcou dramatizáciou a manipuláciou s emóciami prezentuje anti-EÚ naratív, ktorý spája aj s otázkou migrácie: „Nesmíme podlehnout vydírání Turecka a musíme se obejít bez Evropské unie. Národní státy si musí střežit své hranice samy! Musíme bránit Evropu proti agresi Turecka a invazi imigrantů!“ Za nutné považuje zváženie členstva ČR v NATO: „Buďto můžeme být v NATO my, anebo Turecko.“
Audiovizuálna časť
Príspevok zahŕňa aj obrázok s popisným textom „Řecká vláda požádala Rusko o pomoc proti agresi Turecka. To znamená konec NATO.“ Čitateľ má túto informáciu vizuálne zachytiť ako prvú, napriek tomu, že je nepravdivá a zavádzajúca.
Záver
Text je možné charakterizovať ako hyperbolu, v ktorej eskalácia napätia bude nevyhnutne viesť ku koncu NATO v jeho súčasnej podobe. Fiala tak prichádza k unáhlenému záveru a čitateľovi sa snaží vnútiť konšpiračný záver, že EÚ je zámerne „nečinná“, ak doteraz nenavrhla proti Turecku sankcie. Závažnosť situácie sa snaží ilustrovať tvrdením: „Je to poprvé v historii, kdy jeden členský stát NATO požádal Rusko o pomoc proti jinému státu NATO. Severoatlantická aliance přitom sama sebe definuje jako vojenský pakt proti Rusku.“ NATO na svojej oficiálnej stránke hovorí o takto namierených tvrdeniach ako o dezinformačných a veci uvádza na pravú mieru: „NATO je obrannou alianciou, ktorej účelom je chrániť členské štáty. Naše cvičenia nie sú namierené proti Rusku – ani inému štátu.“
Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7
Autorka analýzy: Michaela Ružičková
