Slovenskí branci spolupracujú s poľskými extrémistami spájanými s útokom na Ukrajine s proruským pozadím

Polovojenská skupina Slovenskí branci sa chváli prehlbujúcou sa spoluprácou s poľskou jednotkou Strzelec (Strelec). Niektorí členovia poľskej jednotky boli v minulosti súčasťou neofašistických zoskupení a stáli aj za podpaľačským útokom na maďarské kultúrne centrum v Užhorode. Útokom, ktorý bol naplánovaný tak, aby na Ukrajine vyvolal národnostné napätie, ktoré by uvítalo Rusko.

17. november 2021, Bratislava – v hlavnom meste protestujú stovky ľudí proti vláde a opatreniam zameraným na zastavenie šírenia Covidu 19. Napriek riziku nákazy ich do ulíc pozvali opozičné strany Smer-SD, aj extrémisti z Republiky. Protesty sú pokojné, ťažkoodenci stoja v jednej línii pred plotom úradu vlády. Medzi nich a protestujúcich sa snaží dostať skupina ľudí v uniformách.

Nejde o príslušníkov štátnych ozbrojených zložiek. Sú to príslušníci domobrany z radov Slovenských brancov, ktorí, ako tvrdia, prišli „chrániť občanov pred možným použitím násilia”. Po zotmení sa situácia vyostrí a pyrotechnika zraní dvoch policajtov.

Ide o ďalší príklad toho, ako sa Slovenskí branci stavajú k oficiálnym štátnym zložkám. A nie je to prvý krát. V júli, keď sa kvôli pandémii uzatvárali hraničné priechody, Slovenskí branci písali o tom, ako ich „obsadili” a tvrdili, že príslušníci polície a armády sa „ochotne podriadili” ich kontrole. Polícia a armáda však ich tvrdenia odmietla.

Slovenskí branci, polovojenská organizácia, ktorá je podľa riaditeľa Inštitútu strategických politík Mateja Kandríka „jasne konzervatívna, pronárodná a do určitej miery antisystémová,” sa na svoje akcie pravidelne pripravuje. V lesoch neďaleko Topoľčianok organizuje výcvikové tábory, na ktorých jej členovia a sympatizanti kopú zákopy, trénujú bojové situácie a strieľajú zo zbraní slepými nábojmi. V roku 2021 ich pri takomto cvičení údajne trénovali aj muži so skúsenosťami z francúzskej Cudzineckej légie.

ICJK v spolupráci s Infosecurity a investigatívnymi novinármi z poľskej Nadácie reportérov zistilo, že medzinárodná spolupráca polovojenských zoskupení sa zintenzívňuje. Spolupráca s poľskými jednotkami Strzelcov (Strelcov) umožnila Slovenským brancom zacvičiť si napríklad na strelnici, kde sa im do rúk dostali aj zbrane s ostrými nábojmi.

Členovia vedenia poľskej polovojenskej jednotky Strzelec 2077 Kraków, s ktorou Slovenskí branci spolupracujú, boli v minulosti prepojení s poľskou neofašistickou a prokremeľskou skupinou Falanga, ako aj s prokremeľskou politickou stranou Zmiana.

Bývalý veliteľ tejto jednotky navyše sedí vo väzení za podpaľačský útok v ukrajinskom Užhorode, ktorý podľa jeho výpovedí naplánoval a financoval nemecký politik z Alternatívy pre Nemecko (AfD) s výraznými prepojeniami na Kremeľ.

Útok na kultúrne centrum maďarskej menšiny chceli podpaľači hodiť na ukrajinských nacionalistov, čo by zvýšilo napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom. Napätie, aké v tom čase podľa expertov, mohlo vyhovovať najmä Rusku, ktoré je s Ukrajinou v nevyhlásenej vojne.

Nové zákopy v partizánskej dedine

V obci Hostie v okrese Zlaté Moravce, kúsok za Topoľčiankami, sídlilo počas Slovenského národného povstania veliteľstvo Nitrianskej partizánskej brigády. Dnes sa v lesoch za obcou pravidelne schádzajú Slovenskí branci.

Aj v lete 2021 tu organizovali týždňový Letný vojenský kurz Slovenských brancov, na ktorom ich, podľa informácií v prihláške a na Facebooku, školili aj „inštruktori z prostredia Francúzskej légie a armády”. Kurz stál 100 až 130 eur, predávali ho cez firmu ACOS (Aliancia civilno-obrannej spolupráce) s.r.o., ktorú v januári 2021 založil Michal Feling – bývalý profesionálny vojak, spoluzakladateľ a inštruktor Slovenských brancov.

Zúčastniť sa mohli aj ľudia, ktorí k Slovenským brancom nepatria. Na kurz prišiel aj šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek, Tibor Eliot Rostas, v októbri právoplatne odsúdený za hanobenie rasy a národa.

Nepozorovane zmonitorovať dianie na kurze Slovenských brancov sme sa počas niekoľkých dní pokúšali aj my. Už pri príjazde do obce Hostie sme zaregistrovali viacerých mladých mužov v maskáčoch s nožmi za opaskom. Pickup vojenskej olivovozelenej farby s logom brancov stál na parkovisku pred obecným úradom, ďalší mladík pozoroval cestu pred pohostinstvom Hostianska bašta a potravinami. V tých sme sa rozprávali s obyvateľkou, ktorá nám potvrdila, že mladíci do dediny chodia pravidelne. „Nemôžem potom spať, celú noc strieľajú,” posťažovala sa.

Olivovozelený pickup Mitsubishi majú Slovenskí branci od Autocentra Zachar, ktoré vlastní Martin Zachar, podľa veliteľa brancov Petra Švrčeka ide o ich sympatizanta a dnes už aj člena. Švrček hovorí, že auto má od firmy na svoje meno a riadne ho spláca. „Zmluvu sme nepodpisovali, ale ja si svoje záväzky riadne plním, preto sa ľudia neboja s nami spolupracovať,” dodáva.

Tábor sme našli v lesoch za obcou. Pozemky brancom poskytuje predseda miestneho pozemkového spoločenstva Július Partl a podľa jeho vlastných slov ich prenajíma bezplatne. Tábor sa však rozprestiera aj na pozemkoch, ktoré podľa katastra nevlastní, sú štátne. Partl o tom nič nevie, podľa neho je tábor iba na jeho súkromnej pôde. „Ja som im povedal, že som ochotný im to bezplatne požičať, ale čo sa tam bude diať mňa nebude vôbec trápiť, ani ma to nezaujíma. Takže ak tam niečo robia, alebo chodia niekde inde, ja neviem prechádzajú na štátne, tak to už nie je môj problém. Takže tam majú na mojom a ak behajú niekde inde, tak to už je v podstate ich vec,” vysvetlil v telefonickom rozhovore Július Partl.

Presné umiestnenie tábora sme lokalizovali aj podľa satelitných snímok. V roku 2020, práve keď prebiehalo cvičenie brancov, Hostie a okolie pre potreby katastra snímkoval satelit.

V lete 2021 sme sa dostali až na hranicu tábora, kde už boli vykopané zákopy a pri nich mladíci v maskáčoch držiaci zbrane pripomínajúce útočné pušky VZ-58.

Ide o československý samopal, s ktorým má skúsenosť takmer každý, kto v minulosti absolvoval povinnú vojenskú službu. Donedávna bolo možné na Slovensku ľahko kúpiť tzv. expanznú verziu tejto zbrane. To znamená zbraň prerobenú tak, aby mohla strieľať iba slepými nábojmi.

Poľská spojka

V tábore sme boli preveriť, či sa na výcviku nezúčastňujú aj poľskí občania. Branci sa totiž na Facebooku pochválili novou spoluprácou. No poľských účastníkov ani autá sme nenašli.

Spojenectvom s Poliakmi sa Slovenskí branci pochválili opäť na jeseň. S polovojenskou organizáciou Strzelec (Strelec) najprv absolvovali výcvik taktickej medicíny, v novembri mali ďalšie spoločné cvičenie, školili sa v oblasti „protiteroristických techník”, aj si spoločne zastrieľali ostrými na strelnici.

Spoluprácu s poľským Strzelcom potvrdil aj predseda Slovenských brancov Peter Švrček: „Prepojili sme sa s pár konkrétnymi ľuďmi zo Strzelca, nakoľko sú tam kamarátske vzťahy, žiadne ideologické prekážky, Strzelci chcú cvičiť obranu vlasti pred agresiou z Ruska, čo je momentálne veľmi aktuálne, situácia eskaluje a treba sa pripravovať na obranu,” vysvetľuje Švrček a dodáva, že spolupráca je neformálna, „my spolupracujeme ako jednotlivci, ako ľudia, ktorí sa poznajú.”

Kto sú konkrétne títo jednotlivci, s ktorými spolupracujú, nechcel špecifikovať: „Doba je taká, aká je a ľudia sa vedia za nejaké myšlienky vyhadzovať z práce, takže nebudem menovať.”

Poľských Strzelcov spája strelecký zväz Związek Strzelecki „Strzelec” Józefa Piłsudskiego. Ten v sebe spája viaceré organizácie, podľa Švrčeka spolupracujú s viacerými z nich a aj sa inšpirovali ich štruktúrou. Na otázku, koľko majú dnes Slovenskí branci členov, odpovedal: „Slovenskí branci trošku nastúpili na model ako poľskí Strzelci. Veľa sme sa poučili z ich modelu… Začali sme spolupracovať voľnejšie s viacerými skupinami, preto odhad členov momentálne môžeme iba zaokrúhliť. Ten odhad sa pohybuje okolo 150 až 200 členov, ale sú tam ďalšie pridružené voľné skupiny s ktorými sa precvičujeme a s ktorými spolupracujeme a ktoré postupne zaraďujeme do našich služieb.”

Podľa Facebooku najčastejšie s brancami spolupracuje Jednostka Strzelecka 2077 Kraków (Strelecká jednotka 2077 Krakov – SJS 2077).

Ešte pred pár rokmi sa volala Jednostka Strzelecka 2039 (SJS 2039). Bola spojená s radikálnou pravicovou organizáciou Falanga a prokremeľskou politickou stranou Zmiana, ale aj s podpaľačským útokom na maďarské kultúrne centrum v ukrajinskom Užhorode. Za ten poľské súdy na tri roky odsúdili spoluzakladateľa Strzelcov SJS 2039 Michała Prokopowicza. Po jeho odsúdení sa jednotka zmenila na dnešnú SJS 2077.

Poliaci s molotovovými kokteilmi

Vo februári 2018 členovia SJS 2039 a organizácie Falanga – Adrian Marglewski a Tomasz Szymkowiak – podpálili budovu Spoločnosti maďarskej kultúry (TKW) v Užhorode na Ukrajine. Akciu zorganizoval Michał Prokopowicz, ktorý sledoval dianie z Poľska.

Táto podpaľačská akcia bola súčasťou série provokácií, ktoré sa odohrali na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti – Maďarský kultúrny spolok v Užhorode ich v roku 2017 napočítal 89. Patrí medzi ne podpaľovanie pomníkov maďarských hrdinov, strhávanie maďarských vlajok či šírenie falošných letákov. To všetko s cieľom destabilizovať situáciu v regióne. Zjavne ich pritom niekedy vykonávali aj občania tretích krajín.

4. februára 2018 ráno sa pri budove Spoločnosti maďarskej kultúry objavili Adrian Marglewski, člen SJS 2039, a Tomasz Szymkowiak, aktivista Falangy vyzbrojení Molotovovým koktejlom. Marglewski hodí do okna horiacu fľašu. Ešte predtým na stenu budovy namaľoval hákový kríž a nacistický symbol 88. Szymkowiak akciu nakrútil telefónom a dokumentáciu poslal Prokopowiczovi.

Poliaci sú nešikovní – na ceste na Ukrajinu a späť zanechávajú za sebou toľko stôp, že za necelé 3 týždne ukrajinské a poľské orgány zistia, kto boli podpaľači, a na dvere krakovských Strzelcov klope Agentúra vnútornej bezpečnosti, poľská kontrarozviedka.

Prokopowicz neskôr pred súdom vysvetľoval, že podpálenie centra nebol jeho nápad. „Rozkaz a peniaze som dostal od Manuela Ochsenreitera,“ svedčí bývalý veliteľ jednotky Strzelcov SJS 2039.

Nemecký občan Ochsenreiter bol v tom čase asistentom poslanca Markusa Frohnmaiera zo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Nemecký poslanec je priateľ s Mateuszom Piskorským, lídrom poľskej proruskej strany Zmiana, ktorý je od roku 2018 obvinený zo špionáže pre Rusko a Čínu.

Obvinený Prokopowicz, ktorý je nielen jedným z lídrov krakovských Strzelcov, ale aj aktivista Zmiany, pozná Ochsenreitera zo spoločných konferencií a mítingov. Obžaloba má dôkazy, že Ochsenreiter inštruoval Prokopowicza o tom, ako má provokácia vyzerať a poskytol na podpaľačskú akciu peniaze. Podľa poľských úradov chceli páchatelia útoku celú akciu hodiť na ukrajinských nacionalistov a prispieť tak k zhoršeniu vzťahov medzi Ukrajinou a Maďarskom.

Súd dal Prokopowiczovi 3 roky väzenia, podpaľač Szymkowiak dostal 1 rok. Druhý útočník Marglewski, ktorý spolupracoval s prokuratúrou, dostal podmienečný trest. Obžaloba však nestihla odstíhať organizátora a financmajstra útoku Ochsenreitera – v auguste 2021 zomrel na infarkt v Moskve.

Veliteľa Slovenských brancov Petra Švrčeka sme sa pýtali, čo vie o minulosti svojich poľských partnerov a ich prepojení na podpaľačský útok neďaleko slovenských hraníc. Švrček o tomto prípade nevedel. Hovorí, že takéto konanie rozhodne odsudzuje, má byť potrestané a že Slovenskí branci s ničím podobným nesympatizujú.

Falangisti stále vo vedení

Mesiac po útoku v Užhorode jednotka Strzelcov SJS 2039 vylúčila Prokopowicza zo svojich radov. A začiatkom roka 2020 zmenila logo aj názov z 2039 na 2077. Do vedenia skupiny prichádzajú noví ľudia – veliteľom sa stáva Tomasz Chochorek, dlhoročný člen Strzelcov.

Chochorek je bývalý profesionálny vojak, dnes profesionálny vodič a s Krakovskou streleckou jednotkou je spojený už roky. V minulosti sa zúčastňoval aj akcií organizovaných neofašistickou Falangou.

Falanga je neformálne pôsobiaca radikálna pravicová organizácia. Odvoláva sa na tradíciu poľského medzivojnového nacionalistického a antisemitského národno-radikálneho hnutia Falanga.

Aktivistov Falangy spája averzia voči USA a NATO a obdiv k Putinovej politike. „Izrael je sionistický výtvor, sionistický bandita, za ktorý sú Poliaci nútení viesť najrôznejšie neokoloniálne vojny v záujme Spojených štátov amerických. Vojny, ktoré my ako Poliaci nechceme viesť!“ kričí do megafónu pred americkým konzulátom v Krakove 4. júla 2015 Bartosz Bekier, šéf Falangy. Za Bekierom stoja Tomasz Chochorek a Jakub Strzetelski, strelci zo SJS 2039. V rukách držia obrátenú americkú vlajku a transparent: „STOP NATO“. Kričia: „Žiadne vojny za Izrael!“

Na xportal.pl, oficiálnom tlačovom orgáne Falangy, je zavesené video z augusta 2015: Ozbrojení muži zorganizovali na poľsko-ukrajinskej hranici „antibanderovskú hliadku“.

Film, ktorým sa Falangisti chvália, sa dostal dokonca aj do ruskej televízie NTV. „Skupina dobrovoľníkov prečesáva poľské lesy pri hraniciach s Ukrajinou a hľadá militantov Pravého sektora,” oznamuje hlásateľ.

Podľa zistení Marcina Reya, tvorcu stránky „Ruská piata kolóna v Poľsku“, zameranej na odhaľovanie ruských vplyvov v krajine, „protibanderovskú hliadku“ tvorili okrem iných ozbrojenci z jednotky Strzelcov 2039: Tomasz Chochorek (dnešný veliteľ jednotky 2077), Jakub Strzetelski a Michał Prokopowicz (bývalý veliteľ jednotky 2033 dnes odsúdený za podpaľačský útok v Užhorode).

Ozbrojenci z SJS 2039 protestovali aj proti summitu NATO v Poľsku v júli 2016. Michal Prokopowicz demonštroval pred Národným štadiónom vo Varšave, kde sa summit konal. Podľa jeho názoru ide o zhromaždenie amerických imperialistov. Vlajky NATO horeli aj počas pochodov Falangy 11. novembra 2014. Zapaľoval ich Marcin Dul, ktorý bol v tom čase spájaný s Falangou, ďalší bývalý veliteľ jednotky SJS 2039, dnes stále člen velenia jednotky SJS 2077.

Veliteľ Slovenských brancov Peter Švrček nám v telefonáte povedal, že o žiadnych z týchto prepojení jeho poľských priateľov na prokremeľské politické strany či organizácie ako je Falanga nevedel. Pochybuje však o tom, že by Strzelci, s ktorými spolupracuje, boli proruskí: „Nie, toto som nevedel, avšak… napísať sa vie všeličo a spojiť sa vie všeličo. V každej organizácii sú čierne ovce, ktoré treba eliminovať, ktoré treba z organizácie dostať preč. Spolupracujeme s ľuďmi, ktorí rozhodne nepôsobia prorusky. Práve naopak. Pochybujem, že po historických skúsenostiach Poľska s Ruskom by vedel nejaký poľský vlastenec sympatizovať s politikou Ruska, najmä tou súčasnou.”

Dnešný veliteľ krakovských Strzelcov Tomasz Chochorek sa taktiež dištancuje od tejto minulosti. Keď sme mu zavolali, aby sme sa opýtali na jeho spoluprácu so Slovenskými brancami, ale aj na jeho minulosť vo Falange, najskôr si vypýtal podrobné informácie o nás: z ktorej redakcie sme, ako sa voláme a pod. Následne chcel telefonát ukončiť slovami „Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, nemám čas.”

Stihli sme mu ešte položiť otázku o jeho zapojení do antibanderovských hliadok v roku 2015, na čo zareagoval: „Môj jediný a posledný komentár vo vzťahu ku všetkému, na čo sa pýtate, je takýto: Tieto záležitosti boli dávno, boli vyriešené, nemám s nimi nič spoločné a ak máte ďalšie otázky, prosím obráťte sa s nimi na príslušné orgány.” Dodal ešte, že už mnoho rokov nemá nič spoločné s organizáciami, ako je Falanga a že Strzelecká jednotka 2077 nemá nič spoločné s predošlou krakovskou Strzeleckou jednotkou 2039.

Politické konexie

Slovenských brancov a poľských Strzelcov spája aj to, že obe organizácie majú politické konexie, najmä na pravom okraji spektra.

Riaditeľ Inštitútu strategických politík Matej Kandrík u Slovenských brancov vníma ako najproblematickejšie práve „politické ambície časti vedenia skupiny, spoluprácu či kontakty s jednotlivcami a organizáciami, ktoré sú nositeľmi extrémistických či radikálnych postojov… Tu treba povedať, že akákoľvek legitímna branná činnosť či iniciatíva musí byť zásadne apolitická a nestranná. Tieto kritéria však na činnosť Slovenských brancov určite neplatia.”

Veliteľ Slovenských brancov však naopak trvá na tom, že apolitickí sú. „Nespolupracujeme so žiadnou politickou stranou, v tejto chvíli ani nevediem žiadnu komunikáciu s nejakým aktívnym politikom. Ak má byť domobrana na Slovensku, musí byť apolitická aspoň do tej miery, aby nekooperovala priamo s politickými stranami,” tvrdil nám do telefónu Peter Švrček.

Napríklad v roku 2018 pritom spolupracoval so Štefanom Harabinom na príprave manifestu a aj dnes sú tváre Slovenských brancov prepojené aj s extrémistickými pravicovými stranami. Výraznou tvárou a hovorkyňou Slovenských brancov je Švrčekova snúbenica Kristína Ruceková.

Často sa objavuje v postoch Slovenských brancov na Facebooku. Zdieľali aj jej antivakcinačný post zo stránky Konzerva. Obsah tejto stránky, zameranej na videá a meme obrázky, ktorými si robí posmech z liberálov, Rómov, novinárov a očkovania proti COVID-19, tvorí Kristína Ruceková spolu s Líviou Pavlíkovou (za slobodna Garčalovou).

Pavlíková bola do januára 2021 hlavnou tvárou Kulturblogu, webovej stránky a YouTubového kanála, ktorý šíril radikálnu pravicovú propagandu. Hoci sa tváril ako nezávislé médium, Pavlíková bola členkou Ľudovej mládeže – mládežníckej organizácie strany Kotleba – ĽSNS.

Kulturblog bol zaregistrovaný ako občianske združenie, jedným z členov jeho prípravného výboru bol aj Milan Mazurek, jeden z najvýraznejších poslancov Kotlebovej strany v parlamente. Dávid Pavlík, manžel Lívie Pavlíkovej, je poslaneckým asistentom Milana Mazureka.V januári 2021 Pavlíková v Kulturblogu skončila, podľa jej vlastných slov sa to stalo „nie uplne dobrovoľne” pre „neprekonateľné rozpory.” V tom istom mesiaci z Kotlebovej strany ĽSNS odišlo viacero poslancov vrátane Milana Mazureka.

V marci táto skupina ex-kotlebovcov vytvorila novú stranu Republika. V tom istom mesiaci vznikla aj nová verzia Kulturblogu, Konzerva, ktorú tvorí Pavlíková spolu s Rucekovou zo Slovenských brancov.

Prepojenie Konzervy na stranu Republika potvrdzuje aj Švrček: „Áno, s tým nemôžem nesúhlasiť, Konzerva je týmto smerom presieťovaná, ovšem je to aktivita mojej priateľky. Nemôžem povedať, že ju v tom nepodporujem, podporujem ju v tom, páči sa mi to, ale nemôže to byť spojené priamo so Slovenskými brancami,” tvrdí.

Pod patronátom ministra

Poľskí Strzelci majú podobné kontakty na radikálne politické strany. Okrem toho sa im podarilo aj to, o čo sa na Slovensku dlhdobo snažia Slovenskí branci – nadviazali oficiálnu spoluprácu so štátom. 

V Poľsku v roku 2015 rezort obrany oslovil polovojenské organizácie. Vláda Práva a spravodlivosti (PiS) ich štedro dotuje – od roku 2014 do roku 2017 sa  výdavky na tento účel zvýšili z 9 na 12 miliónov zlotých. (podľa aktuálneho kurzu z približne 2 miliónov eur na takmer 2,6 miliónov eur –  pozn.red.)

Vďaka dohode medzi Strzeleckým zväzom a ministerstvom obrany sa na vojenských cvičeniach NATO Anakonda 2016 zúčastnili aj Strzelci zo SJS 2039 z Krakova. Tí istí, ktorí kedysi pálili vlajky NATO.

Správa poľskej Najvyššej kontrolnej komory zverejnená v roku 2018 poukázala na to, že americká armáda mala výhrady k účasti týchto organizácií na vojenských cvičeniach. „Operačný veliteľ RSZ [Operačné veliteľstvo zložiek ozbrojených síl Poľska – pozn.red.]  nebol riaditeľom Kancelárie pre obranné záležitosti informovaný o námietkach Vojenského pridelenca USA ohľadom nasadenia proobranných organizácií v priestoroch cvičenia spolu s vojakmi USA,“ napísali audítori.

V septembri 2016 Agentúra vojenského majetku, ktorá je podriadená ministerstvu obrany, zapožičala Strzelcom z jednotky 2039 nehnuteľnosti na adrese Rydla 54 v Krakove. Ide o oblasť susediacu so zariadeniami využívanými poľskou armádou. Na ulici Rydla v Krakove organizujú Strzelci stretnutia, prednášky a skladujú vybavenie. Užívanie majetku Agentúry vojenského majetku by nebolo možné bez dohody s Ministerstvom národnej obrany. Aj spoločný výcvik Brancov a Strzelcov prebehol na strelnici, ktorej obnovu spolufinancovalo poľské ministerstvo obrany. 

Slovenské ministerstvo obrany spoluprácu so Slovenskými brancami razantne odmieta. „Nikdy s vami MO SR nebude spolupracovať, lebo ste nikto. Nula. Extrémistická nula,“ napísal Slovenským brancom do komentára na Facebooku slovenský minister obrany Jaroslav Naď.

Autori: Tomáš Madleňák (ICJK), Konrad Szczygieł (Fundacja Reporterow)