Dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie sú takmer také staré ako ľudstvo samo. Hoci sa v minulosti šírili ináč, než prevažne na sociálnych sieťach, ich obsah sa od tých dnešných takmer nelíšil. Aké konšpirácie boli populárne na území Slovenska v 19. storočí?
Vypátrali sme, akým bludom verili Slováci počas epidémií cholery a osýpok zhruba dve storočia dozadu. Ich podoba so súčasnými koronavírovými konšpiráciami je do očí bijúca.
Sprisahané autority
Slovenskom sa počas pandémie koronavírusu šíri množstvo konšpiračných teórií, ktoré hádžu vinu na medzinárodné a miestne autority. Ich dopad na verejnú mienku ukázal prieskum Slovenskej akadémie vied, kde sa až 40,6% opýtaných priznalo k presvedčeniu, že vírus bol umelo vytvorený a rozšírený zámerne.
Niektoré z týchto teórií tvrdia, že vlády si vírus vymysleli, aby mohli nastoliť totalitnú kontrolu nad obyvateľstvom. Iné pandémiu prezentujú ako sprisahanie niektorých štátov, s cieľom prebudovať spoločnosť podľa ultra-liberálnych ideálov. Nechýbajú ani teórie ktoré vinia Billa Gatesa alebo Rockefellerovcov z vypustenia vírusu za účelom následného masového očkovania a čipovania ľudí.
Podobne tomu bolo aj pri epidémii cholery, ktorá na východe Slovenska, vtedy ešte časti Rakúsko-Uhorska, prepukla v roku 1831. Etnologička Zuzana Panczová píše:
Medzi poddanými sa šírili názory, že nákazlivosť cholery je dezinformácia šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva (…) Pocit bezmocnosti voči úradnej moci (…) vzbudzuje podozrenie, že cieľom opatrení je v skutočnosti likvidácia obyvateľov. (str. 43, 45).
Paralela medzi rokom 1831 a 2020 je pomerne jasná. V atmosfére neistoty je aj dnes najjednoduchšie obviňovať autority či vládu, že pod rúškom chaosu uskutočňujú svoje temné plány.
Ak začnú úrady podnikať ochranné kroky, môže to byť brané ako ďalší dôkaz sprisahania a nátlaku. Počas cholerovej epidémie sa situácia zhoršila práve po „vystupňovaní opatrení spojených s izoláciou. … Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov” (str. 43).
Vzbura poddaných komplikovala panské snahy o spomalenie šírenia nákazy a poskytovanie liečby.
Podobný nárast spoločenskej nespokojnosti sme mohli pozorovať aj u pandémie koronavírusu v apríli 2020, po tom čo vláda ohlásila výraznejšie obmedzenie pohybu počas veľkonočných sviatkov. Vynútená izolácia a obmedzenie slávenia náboženských sviatkov zafungovali ako katalyzátor nepokojov a protivládnych konšpirácií v 19. aj 21. storočí.
Za všetkým stoja Židia
Židia sú historicky obľúbeným obetným baránkom vládcov, politikov a bežného ľudu. Inak tomu nie je ani počas súčasnej pandémie. Izrael už stihol byť obvinený z vytvorenia vírusu, či Židia označení za imúnnych voči ochoreniu COVID-19.
Na Slovensku však antisemitské konšpirácie rezonujú najmä v spojení s menom Georga Sorosa, židovského podnikateľa a filantropa. Objavili sa teórie, že WHO a farmaceutické firmy, spolu so Sorosom a inými “globalistami” pandémiu rozpútali zámerne – aby zarobili. Konšpirátori dokonca fabulovali, že Sorosom financované organizácie sa snažia koronový chaos zneužiť na zničenie tradičnej rodiny (debunk na DISI webe).
V roku 1831 na našom území prebiehal podobný proces. „Atmosféra strachu a podozrievania prebudila i tradičnú animozitu voči Židom. Príkladom antisemitských násilností je vzbura v obci Žipov”, kde boli židovskí občania obvinení z otrávenia studne a potravín, čím mali rozpútať cholerovú epidémiu, píše Panczová (str. 44).
Viera ľudí v tieto dezinformácie dospela až k fyzickému násiliu, mučeniu a vraždám Židov. Napokon tak, ako stále. Dnes však žijeme v modernej spoločnosti, kde sú obete konšpirácií do veľkej miery pred násilnosťami chránené. Nerobme si však ilúzie. Hranica nezmizla – len sa posunula. Cesta k násiliu iba trvá dlhšie.
Diabolské očkovanie
Neochota rodičov nechávať svoje deti očkovať bola pomerne bežná aj pred prepuknutím nového koronavírusu. Ani pandémia však neuvádza názory verejnosti na pravú mieru. Spomínaný prieskum SAV totiž ukázal, že len 40,9% respondentov by sa proti chorobe COVID-19 nechalo zaočkovať, ak by bola vakcína dostupná.
Strach a nedôvera voči očkovaniu však nie sú novým fenoménom a sprevádzali ho už od začiatkov. Dokazujú to aj historické dokumenty z nášho územia z konca 19. storočia, kedy bolo plošné očkovanie proti osýpkam mnohými vnímané ako neefektívne a riskantné.
Panczová píše, že bolo zároveň naviazané na dobové konšpirácie, ktoré tvrdili, že očkovanie je
podvod vymyslený a praktikovaný židovskými sprisahancami (vedcami a lekármi) na zabíjanie kresťanských detí. (str. 47).
Podobné bludy počúvame aj dnes, akurát v kontexte už spomínaného čipovania a autoritárskej kontroly obyvateľov, ktoré má vakcinácia umožniť.
Manipulátori žijú z chaosu
Ďalším znakom, ktorý spája prepuknutia cholery či osýpok z 19. storočia so súčasnou pandémiou, je zneužívanie situácie oportunistami.
Jednotlivci, organizácie, či zahraničné mocnosti dokážu vyťažiť zo vzniknutej neistoty a využiť ju na propagáciu vlastných naratívov, či názorov. Keď ich zaobalia do chaosu, nedôvery v úrady a inštitúcie, či obvinia niektoré skupiny ľudí, získajú verejnú podporu, ktorú by za normálnych okolností nemali.
Šírenie sprisahaneckých teórií cielene využívajú tí, ktorí v skutočnosti sami manipulujú verejnou mienkou v záujme svojich cieľov,
píše dr. Panczová v kontexte cholerovej epidémie z roku 1831. Do aktívneho šírenia fám sa vtedy „účelovo zapájali agitátori, ktorí síce pôvodne zamýšľali vyvolať vzburu prostredníctvom sociálnych a politických hesiel, no paniku z nákazy vedome využívali na svoje ciele” (str. 44).
Ochota veriť hlúpostiam sa zdá byť večná. Je mimoriadne zaujímavé, ako veľmi sa konšpirácie z 19. storočia podobajú na tie dnešné.
Aj napriek zreteľne vyššej gramotnosti obyvateľstva, lepším vedeckým znalostiam a účinnejším prostriedkom komunikácie dnes mnohí Slováci podliehajú rovnakým fámam, ako ich predkovia spred 200 rokov.
Opäť sa potvrdzuje, že tí, ktorí si nepripomínajú vlastnú minulosť, sú odsúdení ju opakovať.
Článok vyšiel aj na portáli Aktuality.sk
