Pandemia – Infodémia

Polarizácia spoločnosti, destabilizácia štátov a zoskupení, vyvolávanie strachu a iracionálnych obáv, či podnecovanie k politickým a hodnotovým konfliktom – dnes síce zatvárame štátne hranice pred pandémiou – infodémia však hranice nepozná.

Pandémia je sprevádzaná globálnymi aktivitami dezinformačnej mašinérie. Tá funguje na plné obrátky. Hlavnou snahou je vyvolanie neistoty, nedôvery či celkovej polarizácie spoločnosti. Napriek základnému cieľu – vytvorenia chaosu, sa dá v dezinformačných praktikách pozorovať určitý systém.

Dnes sa pozrieme na hlavné naratívy, trendy a stratégie, ktoré vytvárajú nosnú štruktúru “infodémie”. Podľa pozorovania EU Disinfo Lab, vývoj dezinformačných aktivít verne reflektoval reálny fyzický postup/šírenie koronavírusu.

Po prvotných dezinformáciách, ktoré sa venovali vypuknutiu epidémie vo Wuhane, sa pozornosť obrátila na hrozbu globálnej nákazy. Šírenie vírusu, ako celosvetový problém, vytvára živnú pôdu pre ambície dezinformačných aktérov.

Optika nepravdivých správ však bola pozmenená v momente, kedy sa koronavírus stal hlavným problémom aj pre Európu. Produkcia dezinformácií bola prispôsobená svojim adresátom, boli ušité na mieru tak, aby dokázali zaútočiť na najcitlivejšie spoločenské témy v jednotlivých štátoch.

Medzi najviac dominantné naratívy patria predovšetkým obavy o zdravie, konšpiračné teórie, obavy z vládnych opatrení (a ich hyperboly), odporúčania falošných liečebných metód a v neposlednom rade aj tradičné snahy o polarizáciu spoločnosti.

Obavy o zdravie

Dezinformácie v tejto kategórii majú za cieľ prehĺbiť strach a paniku v spoločnosti. Základnou metódou je umelé znásobovanie obáv z koronavírusu. Za týmto účelom sú dezinformácie často doplnené o vizuál, ktorý im v očiach čitateľov dodáva vierohodnosť.

Vo Francúzsku sa objavila fotka mŕtvol Číňanov na uliciach Wuhanu. V skutočnosti išlo o fotografiu ľudí z roku 2014, ktorí sa zúčastnili na umeleckom projekte vo Frankfurte.

Porovnanie snímok v zavádzajúcom príspevku (vľavo) a fotografiou Reuters (vpravo)

Dezinformačná scéna posilňujúca zdravotné obavy sa snaží v očiach verejnosti legitimizovať tým, že sa vydáva za médiá alebo úrady. Prostredníctvom falošných snímok, dokumentov a oznámení sa snaží sprostredkovať nepravdivé informácie o nových prípadoch či propagovať pochybné odporúčania.

Vizuálne materiály vytrhnuté z kontextu len dopomáhajú ambíciám dezinformátorov. Lisa Fazio pre The Conversation píše, že fotografie „slúžia ako dôkaz o tom, že sa udalosť stala. Zobrazenie fotografie pomáha rýchlejšie získať súvisiace informácie z pamäte. Ľudia majú tendenciu používať toto ľahké vyhľadávanie ako signál, že informácie sú pravdivé.“

Tiež sa objavilo množstvo poplašných správ, z ktorých niektoré boli nepravdivo pripisované skutočným lekárom a zdravotným sestrám. Častokrát vystupovali v úlohe šokujúcich odhalení “zo zákulisia” pandémie. Krízové tímy jednotlivých krajín podobné útoky na zdravotnícky personál očakávajú a snažia sa mu proaktívne predchádzať. Je tomu tak aj na Slovensku.

Konšpiračné teórie

Prekvitajú predovšetkým v obdobiach neistoty, kedy sa človek snaží nájsť odpovede na otázky aj inak nepriehľadného sveta. Tak ako dnes, počas pandémie koronavírusu, ktorá so sebou prináša bezprecedentné bezpečnostné opatrenia a tomu zodpovedajúce ekonomické následky.

Zo svojej podstaty, dezinformácie nerešpektujú hranice štátov. Upravené verzie rovnakej konšpiračnej teórie sa dokážu uchytiť vo viacerých krajinách. Sme svedkami globalizácie dezinformačnej scény.

Kultúrny kontext je pre dezinformátorov či konšpirátorov kľúčový. Ovplyvňuje schopnosť danej nepravdivej informácie presvedčiť prijímateľa o svojej správnosti. Jedným z mnohých dobrých príkladov môže byť konšpiračná teória, ktorá obviňuje Billa Gatesa z vývoja koronavírusu. V anglickej verzii má spolupracovať na jeho vývoji s UK Pirbright Institute, vo francúzskej ide o Gatesovo spoločné úsilie s Institut Pasteur v Paríži.

Stálicou konšpiračných teórií je tá o pôvode koronavírusu. Do povedomia sa dostáva predovšetkým naratív o jeho umelom vytvorení človekom, napríklad v úlohe biologickej zbrane či nástroja pre zavedenie nového svetového poriadku. Za vývojom vraj môžu stáť samotné štáty (častokrát USA alebo Čína) alebo elitné politické/finančné skupiny. Konšpirácie o umelom pôvode COVID-19 boli už dávnejšie vyvrátené viacerými vedcami, no napriek tomu v online priestore pretrvávajú.

Falošné liečivá a odporúčania “zaručených” receptov

Ohrozenie zdravia či života prirodzene vedie k snahám nájsť všeobsahujúce riešenie. Výnimkou nie je ani ponuka falošných liekov či odporúčaní, s ktorými sme sa mali možnosť stretávať aj pred vypuknutím pandémie. Pochybné rady, ktoré “zaručene” zaberú na rôzne typy ochorení, od cukrovky po rakovinu, sú stálou súčasťou zdravotníckej dezinformačnej scény.

Tak ako všetky, aj tento druh dezinformácií sa šíri na pochybných weboch či sociálnych sieťach. Problémom sú najmä nikým nekontrolované príspevky profilov, stránok a skupín, ktoré svojvoľne hlásajú nepravdivé informácie početnému publiku. Populárnou cestou sú aj súkromné správy, v ktorých sa odosielateľ vydáva za zdravotníka.

Ponúkané rady sú zamerané na vysadenie určitých liekov, či naopak, vedú k odporúčaniu rôznych šarlatánskych metód liečby. Nesprávnosť mnohých z nich bola vysvetlená na našom portály Digital Infospace Security Initiative v prvej a najväčšej databáze dezinformácií o koronavíruse na Slovensku.

Či už sa už jedná o bielidlo, cesnak alebo sódu bikarbónu, falošné odporúčania sa šíria najmä prostredníctvom aplikácie Whatsapp. Jej používatelia majú vo všeobecnosti relatívne vysokú tendenciu dôverovať zdroju informácií. Dosah Whatsappu je skutočne masívny (1,5 miliardy užívateľov v 180 krajinách) – skoro rovnaké naratívy sa prostredníctvom tejto platformy šírili naprieč viacerými štátmi.

Zveličovanie vládnych opatrení

Ďalšou vďačnou témou pre dezinformátorov sú vládne opatrenia, či obmedzenia v jednotlivých štátoch. Ich hlavnou komunikačnou stratégiou je pripísanie určitej nepravdivej informácie konkrétnej osobe, ideálne známej autorite, predovšetkým ku politikom či inštitúciám, ktorých meno umelo posilňuje význam či správnosť lživej správy.

V Španielsku sa objavili falošné správy o tom, že opatrenia povedú k nedostatku potravín a rabovaniu v obchodoch. V Taliansku mali byť podľa hoaxov obchody úplne zatvorené na až 10 dní. Populárnou témou dezinformátorov je aj možnosť vojenskej intervencie zo strany štátu. Na internete sa objavila fotografia údajne zobrazujúca vojenskú techniku na nákladnom vlaku v Neapole, čo má vraj naznačovať, že vláda pred občanmi „niečo skrýva“. Fotka však pochádza z novembra 2015.

Preklad: „Hlavná stanica v Neapole: Čo vy na to? Sme dva týždne zavretí doma .. čo pred nami skrývajú?“

Jedným zo strategických cieľov dezinformátorov je vytvorenie nedôvery ľudí voči štátnym,  inštitúciám. Častým naratívom je tvrdenie, že štáty a ich predstavitelia využívajú koronakrízu na upevnenie moci a okliešťovanie demokracie. Postupné podkopávanie dôvery v inštitúcie vedie k strate dôvery k vládnym opatreniam, ktoré majú obmedziť šírenie nákazy. Tieto vnímajú ako neodôvodnené obmedzenia svojich práv a slobôd, ktoré vraj majú zotrvať v platnosti aj po konci pandémie.

Polarizácia spoločnosti

Rozdeľuj a panuj. Cieľom je naštrbenie jednoty a spolupatričnosti v spoločnosti. Kvoli efektivite, útočia dezinformátori na témy, ktoré polarizovali už pred tým. Reč môže byť o politike, spoločenských problémoch, zahraničnej orientácii štátu či hodnotovom ukotvení verejnosti v otázkach národnej, kultúrnej, náboženskej, etnickej či sexuálnej identity.

Častým javom je obviňovanie určitej skupiny obyvateľstva, ktoré nepriamo, no účinne podnecuje k nenávisti a možným konfliktom.

Vo Francúzsku sa objavilo z kontextu vytrhnuté video, v ktorom sa mladí muži z s tmavšou farbou pleti dostali do potýčky v supermarkete. Video bolo zverejnené na facebookovej stránke krajne pravicovej Rassemblement National. Prípad pekne ilustruje, ako sa dajú dezinformácie použiť na prehĺbenie politickej identity a ďalšieho názorového trieštenia.

V Taliansku došlo, prirodzene k spojeniu koronavírusu s témou migrácie. Jedným z príkladov je priznanie lekára, že v prijímacích strediskách vláda bráni testovaniu migrantov na Covid-19. Tí mali následne šíriť vírus naprieč Talianskom. Angelo Aloquò, spomínaný “lekár”, v skutočnosti ukončil štúdium architektúry, nie medicíny. Rovnako sa nepotvrdilo, že by vláda hocijaký zákaz vydala. Dezinformácii predchádzali rovnako nepravdivé informácie o prvom prípade nakazenia COVID-19 v Nigérii.

Prežívame obdobie strachu a nedôvery. Bezprecedentný počet ľudí je v súčasnosti izolovaných, čo ich robí náchylnejšími na konšpiračné teórie. Pod tento stav sa podpisujú predovšetkým hodiny strávené na sociálnych sieťach, kde sa šíria dezinformácie, konšpirácie a propaganda.

Neistota vyplývajúca zo súčasnej situácie uľahčuje dezinformačnej scéne sledovať svoje ambície. Jej globalizácia znamená, že sa dokáže rýchlo prispôsobiť na požiadavky konkrétneho publika. Hranice nehrajú žiadnu rolu, nepravdivé informácie si svoju cestu nachádzajú čoraz jednoduchšie.

Polarizácia spoločnosti, destabilizácia štátov a zoskupení, vyvolávanie strachu a iracionálnych obáv, či podnecovanie k politickým a hodnotovým konfliktom – dnes síce zatvárame štátne hranice pred pandémiou – infodémia však hranice nepozná. 

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk