Nejednoznačnosť, neznámy aktér a koordinovaná prítomnosť nátlakových či podvratných aktivít – aj tak by sa v skratke dali opísať hybridné hrozby, ktoré primárne útočia na zraniteľnosti demokratických štátov 21. storočia. Súvisia s rastúcim významom sociálnych médií, no ich vážnosť spečaťuje anexia Krymu v réžii Ruska.
Od roku 2014 sa v globálnom merítku rozširuje sieť aktérov, ktorí sa aktívne snažia o rozvrat demokracie a medzinárodného poriadku. Operujú medzi legalitou a ilegalitou, pod prahom detekcie a atribúcie, pri svojich útokoch na systémové slabiny využívajú spektrum rôznorodých nástrojov.
Slovensko je cieľom, nie výnimkou. V jeho informačnom priestore sa začína tvoriť dezinformačný ekosystém, ktorý je prvotne zložený z rôznych pochybných a okrajových aktérov – blogov, fór, webstránok a postupne aj stránok na Facebooku. Pridávajú sa aj politici, ktorí sa postupne stávajú dominantnými šíriteľmi nefaktického obsahu a nenávisti v spoločnosti.
Na Ukrajine medzi tým pochodujú „zelení mužíčkovia“, po zmanipulovanom referende o násilnom pripojení Krymu k Rusku sa začína vojna na Donbase. Kým na Slovensku začíname čítať o tzv. ukrajinskom fašizme, v USA sa v roku 2016 a 2020 konajú prezidentské voľby – do oboch zasahuje Rusko prinajmenšom šírením propagandistických naratívov. 6. januára 2021 čelí Kapitol útoku dezinformovaných a radikalizovaných skupín, vrátane členov konšpiračného QAnonu.
24. februára 2022 sa objaví potreba demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. Rusko začína s plnoformátovou agresiou a Slovensko sa postupne s pričinením lokálnych hybridných aktérov poddáva naratívom širiacim strach a nedôveru v euroatlantické štruktúry a demokraciu samotnú.
V šedej zóne a pod reakčným prahom
Hybridné hrozby môžu mať viacero podôb. Súvisí to aj s tým, že ich vymedzenie je relatívne komplexné a môže sa líšiť v závislosti od prístupov či jednotlivých organizácií, ktoré sa tejto problematike venujú.
Podľa Centra boja proti hybridným hrozbám MV SR ide o „súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny“.
Kým NATO vo svojej definícii zdôrazňuje „rýchlosť, rozsah a intenzitu, ktoré uľahčujú rýchle technologické zmeny a globálne prepojenie“, EÚ sa sústreďuje na zmes nástrojov, ktoré umožňujú „marenie demokratických rozhodovacích procesov prostredníctvom masívnych dezinformačných kampaní, využívanie sociálnych médií na kontrolu politického príbehu alebo na radikalizáciu, nábor a riadenie zástupných aktérov“.
Pre pochopenie hybridných hrozieb a ich fungovania je kľúčová tzv. šedá zóna. Tú možno chápať ako priestor medzi mierom a vojnou, v ktorom medzi sebou súperia štátni a neštátni aktéri. Inak povedané, ide o priestor, v ktorom prebiehajú škodlivé aktivity, ale bez formálneho vyhlásenia vojny. Okrem toho sú hybridné aktivity charakteristické nejednoznačnosťou aj kvôli svojmu stieraniu hraníc medzi legálnym a nelegálnym, či vonkajším a vnútorným.
To je veľmi úzko spojené aj s reakčným prahom štátu, pod ktorým sa hybridné hrozby častokrát pohybujú. Problematickou je nielen detekcia hybridných aktivít, ale aj ich atribúcia (prisúdenie zodpovednosti) konkrétnemu aktérovi. Reakcia štátu v podobe implementácie opatrení je okrem toho náročnou aj kvôli pestrej palete moderných nástrojov, ktoré sa pri hybridnom pôsobení dajú využiť.
Dôležitá je samotná vlastnosť hybridity. Na jej splnenie sa prevažne hovorí o potrebe použitia aspoň dvoch alebo troch druhov aktivít, ktorými ich pôvodca zasahuje do bezpečnosti konkrétneho štátu. Aktér však vôbec nemusí byť známy. Práve naopak, snaží sa o zatajenie či popretie svojej účasti a zodpovednosti.
Výhody, ciele a aktéri
Vo všeobecnosti platí, že demokratické štáty sú voči hybridným hrozbám zraniteľnejšie a ťažšie na ne správne reagujú. Dôvod sa skrýva najmä v tom, že právne a obranné systémy demokracií sú skôr nastavené pod optikou rozlíšenia mierového a vojnového stavu, a zároveň sa držia určitých pravidiel. To vedie k stavu, keď môžu reagovať buď prehnane alebo veľmi limitovane.
Naopak, predpokladá sa, že nedemokratické režimy, ktoré nie sú limitované právom či inou formou regulácie, môžu v šedej zóne fungovať efektívnejšie. Hybridné pôsobenie je zároveň nákladovo veľmi efektívne, pretože útočí na slabé miesta protivníka – väčšinou demokratické štáty a inštitúcie – ktoré priamo mení na silu či výhodu hybridného aktéra.
Hybridné pôsobenie je zložené z komplexného rámca aktivít – od šírenia dezinformácií a propagandy s cieľom ovplyvniť verejnú mienku cez narúšanie kritickej infraštruktúry, kybernetické útoky a trestnú činnosť až po použitie vojenských prostriedkov.
Aj napriek rôznorodosti nástrojov sú ciele hybridných aktérov takmer vždy identické. Spočívajú predovšetkým v záujme spochybniť základné hodnoty demokratických spoločností, s čím súvisí aj snaha oslabiť dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie či médiá.
Prehĺbenie nezdravej polarizácie v spoločnosti sa odohráva tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Ovplyvňovanie či priame zasahovanie do demokratických procesov prichádza s rovnakým primárnym zámerom ako tomu je aj v prípade predošlých cieľov – získať geopolitický vplyv a moc na úkor ostatných.
Krok za krokom (domény + fázy)
Charakteristikou hybridných hrozieb je to, že sú multidimenzionálne a objavujú sa takmer vo všetkých sférach spoločnosti. Zároveň nie sú náhodné, ide o koordinovaný proces, ktorý má pre seba špecifické fázy. Možno hovoriť najmä o troch:
- Príprava (alebo priming) je predovšetkým snahou dostať cieľ do pozície, v ktorej bude sám ochotný prijať preňho škodlivé kroky či rozhodnutia. Prvá fáza častokrát ešte nemá jasný a uchopiteľný cieľ, skôr využíva širokú paletu nástrojov a možností. Ide najmä o aktivity, ktoré zasahujú a ovplyvňujú vnútorné záležitosti iného štátu. Tie sú niekedy realizované aj v legálnej a detekovateľnej forme, no vždy prichádzajú s veľkým časovým predstihom a pôsobia dlhodobo.
- Destabilizácia spočíva v stupňovaní aktivít a prípadne aj ich agresie. Táto fáza zároveň plne prechádza k formovaniu šedej zóny. Môže ísť aj o ojedinelú eskalačnú operáciu, ktorej záujmom je naplniť konkrétny dočasný cieľ.
- Donucovanie (alebo coercion) je finálnou fázou, v ktorej dochádza k vyvíjaniu otvoreného tlaku, vrátane násilných činov. Počíta s vyššou pravdepodobnosťou použitia síl, zároveň tu vzniká riziko prechodu do otvoreného konfliktu v podobe asymetrickej či nekonvenčnej vojny. Aj napriek tomu, že ide o viditeľné aktivity, hybridného aktéra nie je vždy možné hodnoverne určiť.
Tieto kroky sa môžu realizovať v rôznych oblastiach spoločenského života. V prípade politickej sféry ide predovšetkým o snahu ovplyvniť politickú situáciu, respektíve zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Môže ísť o podporu konkrétnych politických predstaviteľov a diskreditáciu oponentov, prípadne sem patrí financovanie či školenia politických subjektov, ale aj vyvíjanie nátlaku voči úradníkom.
Najviditeľnejšími hybridnými aktivitami sú pravdepodobne tie, ktoré sa odohrávajú v informačnej a spoločenskej oblasti. Ide najmä o zneužívanie spoločensky problematických otázok (vrátane tém menšín, kultúrnych rozdielov, sexuálnej orientácie, náboženstva atď.) s účelom posilniť polarizáciu a sociálne napätie na báze šírenia strachu a emočného apelu, a to aj prostredníctvom propagandistických či dezinformačných kampaní.
Dôležitá časť hybridných aktivít sa môže diať aj v diplomatickej oblasti. Prinajmenšom to potvrdzujú aktivity tak ruských, ako aj čínskych veľvyslanectiev, ktoré častokrát pôsobia nad rámec očakávaných diplomatických činností. Za zmienku určite stojí ruské veľvyslanectvo na Slovensku, ktoré aktívne spolupracuje s viacerými lokálnymi aktérmi a pôsobí na verejnú mienku aj prostredníctvom svojej komunikácie na sociálnych sieťach.
Zaujímavosťou je, že od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu do začiatku decembra 2023 publikovala na Facebooku ruská ambasáda na Slovensku najviac obsahu spomedzi všetkých účtov ruských a čínskych veľvyslanectiev na svete. Celkovo išlo o viac ako 7,300 príspevkov.
Súčasťou sú aj aktivity zamerané na kybernetický priestor (získanie citlivých údajov, narušenie štátnych služieb a pod.) alebo destabilizáciu kritickej infraštruktúry. Výnimkou nie je ani ekonomický či priamy vojenský nátlak, ktoré prichádzajú s úmyslom zastrašenia alebo donútenia protivníka.
Článok vznikol s podporou NATO. Za obsah sú výhradne zodpovední jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
