Trump, populizmus a 82 tisíc mŕtvych

Donald Trump je ukážkovým príkladom reakčného populizmu, ktorý v spojení s vnútropolitickými a zahraničnými záujmami vytvára výbušnú zmes a polarizuje nielen americkú, ale aj svetovú spoločnosť.

Prezident Trump si spoločne so svojou administratívou prešiel za posledné obdobie skutočne divokou argumentačnou jazdou. Od prvotných pochvál Číny za zvládnutie epidémie, cez odporúčania pochybných liečebných metód, až po súčasné obviňovanie Číny z úniku vírusu z výskumných laboratórií vo Wuhane. 

Trump pred voľbami

Spojené štáty podľa Trumpa vo svojej histórii ešte nezažili horší útok:

Je to horšie ako Pearl Harbor a World Trade Center!

Nedávne vyjadrenia amerického prezidenta sa do značnej miery líšia od rétoriky, ktorú používal v priebehu januára a februára. Uzatvorenie obchodnej dohody medzi USA a Čínou na začiatku roka totiž predstavovalo prímerie vo vzájomnej ekonomickej vojne. 

Pozitívny vývoj vzťahov otvoril dvere pre priateľské vyjadrenia aj na adresu čínskeho režimu. Počas vypuknutia pandémie sa niesli predovšetkým v znamení solidarity a spolupráce pri riešení už čoskoro globálneho problému.

Len pár dní predtým, ako USA zaznamenali svoje prvé úmrtie na ochorenie COVID-19, Trump ocenil čínsku vládu za jej transparentnosť a tvrdú prácu v boji proti novému koronavírusu. 29. februára sa povedal, že „vzťah (USA) s Čínou je veľmi dobrý. Práve sme urobili veľký obchod. (…) Veľmi úzko spolupracujeme.“

Zvrat

Počas niekoľkých týždňov od januára do začiatku marca, Trump bagatelizoval pravdepodobné následky koronavírusu a prezentoval ho ako nejakú menšiu nepríjemnosť. Iba potom začal svojho oponenta nálepkovať. Z koronavírusu sa stal „čínsky vírus“ alebo „čínsky mor“, toto označenie použil americký prezident vo verejných prejavoch od 16. do 30. marca až 20-krát.

Personifikácia vírusu spojila infekciu s etnicitou v dobe, kedy sa už v USA zvyšovala aj miera nenávistných zločinov voči ázijskej menšine.

Internetový ošiaľ vyvolala aj Trumpova tlačovka, počas ktorej v boji proti koronavírusu navrhol použitie dezinfekčného prostriedku jeho vpichnutím do žíl.

Podobne vnímal aj možnosť použitia UV žiarenia. Vraj by to bolo “zaujímavé otestovať.” Okamžite sa zdvihla vlna kritiky – odborníci upozorňujú, že akékoľvek odporúčanie vnútrožilovej aplikácie alebo pitia dezinfekčných prostriedkov je nebezpečné. Reakcia Trumpa? Vraj to mala byť sarkastická otázka, ktorú prezident položil, aby zistil ako zareagujú novinári.

V súčasnosti je pandémia podľa Trumpa pre USA horšou skúsenosťou ako Pearl Harbor či 11. september 2001. Padajú obvinenia o tom, že nový koronavírus unikol z laboratória vo Wuhane. “Myslím, že spravili hroznú chybu, ktorú si nechcú priznať,“ vyhlásil Trump v interview pre Fox News.

Tvrdenia prezidenta podporil aj americký minister zahraničných vecí, Mike Pompeo. A to aj napriek tomu, že spravodajské agentúry v tejto otázke nedospeli k žiadnym záverom, a tieto stanoviská nepotvrdili.

Vyššie postavení americkí úradníci však v súkromí mali vyhlásiť, že dôkazy poukazujúce na akúsi laboratórnu nehodu sú väčšinou nepriame a vychádzajú z verejne dostupných zdrojov. Pompeo na podporu svojho tvrdenia rovnako neposkytol žiaden dôkaz. Podobne obstál aj minister obrany Mark Esper.

Spravodajcovia informovali vyšších úradníkov, že najskôr nenájdu dôkaz o laboratórnej nehode. Medzi vedcami a najmä virológmi panuje zhoda v tom, že pravdepodobnosť, že za prepuknutím choroby stojí nehoda v laboratóriu, je nízka. Zatiaľ čo možnosť, že nový koronavírus bol spôsobený prenosom zo zvieraťa na človeka v nelaboratórnom prostredí, je oveľa väčšia.

Do naratívu vytvoreného Trumpovou administratívou nezapadajú ani vyjadrenia partnerstva Five Eyes. Ide o spravodajské združenie tajných služieb piatich štátov (USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália a Nový Zéland), ktoré medzi sebou zdieľajú spravodajské informácie. V súčasnosti podľa zdrojov z Five Eyes neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že koronavírus unikol z čínskeho výskumného laboratória.

Dôvod? Blížiace sa voľby, nízka popularita Číny a kritika Trumpa

Prezidenta Trumpa čaká v novembri tvrdá volebná kampaň. Rastúca americká ekonomika bola vlajkovou loďou jeho politickej značky. Počas pandémie sa dostala do kómy, v apríli dosiahla nezamestnanosť USA úroveň 14,7%.

V prieskume Pew Research Center takmer dve tretiny Američanov (65%) uviedli, že Trumpova reakcia pri podnikaní krokov smerom k riešeniu hrozby nového koronavírusu bola príliš pomalá. Pred voľbami nejde o príliš lichotivé dáta. Iný prieskum rovnakého inštitútu zisťoval v rámci americkej spoločnosti stav popularity Číny a jej prezidenta Si Ťin-pchinga.

71% opýtaných Američanov čínskemu prezidentovi nedôveruje vôbec, 66% vníma Čínu nepriaznivo a 62% chápe jej vplyv ako veľkú hrozbu. Tieto čísla sú výsledkom dlhodobých trendov zapríčinených predovšetkým obchodnou vojnou medzi oboma štátmi, kedy bola Čína v posledných rokoch vykresľovaná ako primárny ekonomický nepriateľ Spojených štátov.

Nepriaznivé vnímanie Číny americkou verejnosťou v kombinácii s pandémiou a oslabenou ekonomikou USA sa tak pred 3. novembrom (Election Day) javí ako produktívny priestor pre volebnú mobilizáciu.

Zdá sa, že to využijú obaja hlavní kandidáti, súčasný prezident Donald Trump a demokratický kandidát Joe Biden. Nepriateľstvo Číny sa tak stáva hlavnou volebnou témou, ktorá naďalej hýbe a polarizuje americkú verejnú mienku. Obaja kandidáti sa navzájom obviňujú, že ten druhý je iba bábkou v rukách najsilnejšieho ekonomického konkurenta Spojených štátov.

Nádeje v revitalizáciu vzťahov medzi USA a Čínou zo začiatku roka sa vytratili. Kritika čínskeho režimu a jeho krokov v prvých mesiacoch nákazy je na mieste. Avšak zatiaľ ničím nepodložené obvinenia z úniku vírusu z čínskeho laboratória sa v súčasnosti javia iba ako nástroj vnútropolitických a zahraničných záujmov Trumpovej administratívy.

Zbavovanie sa viny za nezvládnutie pandémie, ktoré dostalo Spojené štáty do prvej desiatky krajín s najvyšším počtom obetí kvôli bude kvôli prebiehajúcej volebnej kampani ďalej polarizovať americkú a svetovú spoločnosť.

13. mája 2020 bolo v USA nakazených 1,36 milióna ľudí a na následky ochorenia zomrelo 82,2 tísíc.

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk