Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
K efektívnemu boju s korupciou je nevyhnutná dobre nastavená spolupráca medzi vedením ministerstva vnútra a Policajným zborom. Politická kontrola činnosti polície má však jasne nastavené pravidlá a predstavitelia politickej moci nemôžu žiadnym spôsobom zasahovať do vyšetrovania živých káuz ani o nich získavať informácie.
Spor medzi bývalým úradníckym ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom však vytvoril priestor pre šírenie manipulatívnych tvrdení podkopávajúcich dôveru verejnosti v políciu.
Pôvod sporu
Spúšťačom otvoreného sporu medzi dnes už bývalým ministrom vnútra a policajným prezidentom boli informácie týkajúce sa vraždy v Dubnici nad Váhom. Páchateľ trpiaci mentálnou poruchou dlhodobo sledoval matku dvoch detí, čo nakoniec vyústilo do brutálnej vraždy.
Rodina zavraždenej políciu tvrdo kritizovala pre údajné zanedbanie prípadu a zlyhanie, ktorého výsledkom bola tragická udalosť. Vedenie polície sa rozhodlo zverejniť časť informácií z vyšetrovania a priblížiť konanie konkrétnych policajtov pri riešení situácie.
Začiatkom júla sa k celej situácii vyjadril aj bývalý minister Šimko na svojom facebookovom profile. V prvom statuse zverejnenom 1. júla nepriamo kritizoval policajtov z nečinnosti. V ďalšom statuse z 3. júla zasa vyjadril nesúhlas s tézou rozviazania rúk polície, ktorou sa prezentoval primárne Igor Matovič a jeho vláda. Podľa bývalého ministra si ľudia so zbraňami a putami nemôžu robiť čo chcú a musia sa zodpovedať politickej moci, ktorá je volená.
Tieto slová bývalého ministra Šimka vyvolali vlnu nevôle najmä u predstaviteľov bývalej vlády na čele s Matovičom. Tí Šimka začali obviňovať z toho, že chce politicky ovládať políciu. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že mnohé z obvinení, ktoré sa na bývalého úradníckeho ministra začali sypať, vychádzali z dezinterpretácie a hyperbolizácie jeho vyjadrení.
Podstatou Šimkovho príspevku bola úvaha o charaktere politickej kontroly polície, pričom zvolené slová zrejme neboli najvhodnejšie, najmä s ohľadom na aktuálne prebiehajúce vyšetrovania a súdne procesy v prominentných korupčných kauzách.
Voči Šimkovej kritike sa však ohradil policajný prezident, ktorý spolu so širším vedením polície pohrozil odstúpením v prípade, ak bude na tento bezpečnostný zbor vyvíjaný akýkoľvek politický nátlak.
Nezhody medzi bývalým ministrom a policajným prezidentom ukončil premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, ktorý sa rozhodol odvolať Šimka z jeho pozície, pričom na tlačovej besede priznal, že facebookové príspevky neboli jediným dôvodom sporu a zlá komunikácia medzi vedením rezortu a políciou trvala dlhšie. Následne usporiadalo tlačovú konferenciu aj vedenie polície, na ktorej policajný prezident uviedol, že dnes bývalý minister mal žiadať informácie o vyšetrovaní živej kauzy.
Zneužívanie sporu na podkopávanie dôvery v políciu
Portál Ereport, ktorý patrí jednému zo zakladateľov strany Smer-SSD Fedorovi Flašíkovi, zverejnil k tejto téme hneď niekoľko článkov. V nich prakticky bez dôkazov presadzuje tvrdenie, že spor medzi dnes už bývalým ministrom a policajným prezidentom dokazuje zneužívanie polície na likvidáciu opozície. Portál tiež tvrdí, že NAKA si robí čo chce, polícia je v rozvrate a Šimko mal dostať dôkazy o zneužívaní polície. Ivan Šimko však s žiadnymi takýmito tvrdeniami neprišiel.
Samotný Robert Fico a predstavitelia strany Smer-SSD na tlačovej konferencii tvrdili, že za odvolaním už bývalého ministra Šimka je fakt, že mal informácie o údajnom zneužívaní polície na politické účely a principiálne sa proti tomu postavil, čím sa dostal do nemilosti policajného prezidenta.
V podobnom duchu sa na YouTube vyjadril politický aktivista a komentátor Roman Michelko, ktorý pravidelne prispieva do kontroverzných portálov ako Zem a Vek, ZVTV či Hlavný denník. Vo videu interpretuje vzniknutú situáciu ako dôkaz toho, že Štefan Hamran je nanajvýš skompromitovaný a do svojej funkcie bol dosadený preto, že nemá zábrany „plniť aj tie napodlejšie politické zadania“.
V popise videa sa Michelko tiež zmieňuje o tom, že bývalý minister vyžadoval od policajného prezidenta, aby sa polícia riadila zákonmi a ústavou, čo sa údajne Hamranovi nemalo páčiť. O dodržiavaní či nedodržiavaní zákonov príslušníkmi polície sa však bývalý minister nikde nevyjadroval a jeho statusy smerovali skôr k podstate politickej kontroly Policajného zboru.
V ďalších častiach videa je aktuálny spor dávaný do súvislosti s prebiehajúcimi vyšetrovaniami a s údajne manipulovanými výpoveďami tzv. kajúcnikov. Keďže sa však Ivan Šimko ani raz o niečom takomto nevyjadril, prípadne on ani nikto iný o takomto konaní neposkytol žiadne relevantné dôkazy, je takéto konštatovanie nepodloženým konšpirovaním.
Situáciu komentovali aj ďalší politickí aktéri. Poslanec za stranu Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok na tlačovej besede vyhlásil, že odvolanie už bývalého ministra Šimka je dôkazom existencie „chobotnice“, ktorá pozostáva z vybraných policajtov, prokurátorov a sudcov pracujúcich na likvidácii opozície. Igor Matovič zasa Šimkove vyjadrenia interpretoval ako snahu o zasahovanie do činnosti polície, aj keď bývalý minister takéto niečo odmietol.
Celá kauza je nateraz uzavretá a vedenie rezortu vnútra preberá premiér Ódor. Reputácia úradníckej vlády, ale aj polície, z nej nevyjde bez ujmy a je potrebné kriticky reflektovať chyby, ktoré sa udiali na oboch stranách.
Snahy politikov a aktérov v informačnom priestore profitovať za každých okolností však vnášajú do verejnosti často nepodložené pochybnosti o činnosti polície. Takéto hazardovanie s dôverou verejnosti je problematické najmä s ohľadom na blížiace sa voľby, za ktoré je zodpovedné práve ministerstvo vnútra. Zároveň sa tým otvára priestor pre prehlbovanie antisystémových naratívov vykresľujúcich políciu a jej vedenie ako nedôveryhodné.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
