Od začiatku ruskej agresie je Slovensko pevným spojencom Ukrajiny s oficiálnym prozápadným a proeurópskym zahraničnopolitickým postojom. Medzitým však niektorí členovia opozície vynaložili snahu, aby polarizovali verejnosť a rozšírili v nej proruské a anti-EÚ nálady. To môže ohroziť pomoc Kyjevu v blízkej budúcnosti.
Obavy z fragmentácie spoločnosti pre portál Politico vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Tvrdí, že ak sa na jeseň tohto roka dostanú do vlády populistické strany, slovenská zahraničná politika bude až nápadne odzrkadľovať tú maďarskú pod taktovkou Viktora Orbána.
Situácia na Slovensku
Niektorí provýchodne orientovaní politici, ktorí sú zároveň ovplyvnení panslavistickými myšlienkami, vo svojej rétorike často nadväzujú na komunistickú nostalgiu. Proruský sentiment doplnený o dezinformácie, najmä ak ich šíria politickí aktéri, má závažný negatívny vplyv na verejnú mienku. Môže sa ním totiž prehĺbiť nedôvera spoločnosti voči demokracii, inštitúciám, ale aj ukotveniu v EÚ a NATO.
Úspešnosť proruskej vplyvovej kampane v krajine pre Politico potvrdila prezidentka Zuzana Čaputová. Hlava štátu uviedla, že krajina čelí aktívnej dezinformačnej kampani Ruska a ako mladá demokracia sme voči jej vplyvu omnoho viac zraniteľnejší.
Zároveň podotkla, že „niektorí politickí lídri vrátane poslancov šíria tento typ informácií priamo v parlamente, prostredníctvom médií“. V dôsledku toho je slovenská verejnosť voči šíreniu konšpiračných naratívov rôznymi extrémistickými a populistickými stranami zraniteľná.
Prezidentkine vyjadrenie podporil aj bývalý premiér Eduard Heger. Rovnako vyjadril predpoklad, že sa krajina v prípade budúcej populistickej vlády s najväčšou pravdepodobnosťou odkloní od prozápadnej a proeurópskej zahraničnopolitickej orientácie.
Tajomníčka strany SMER – SSD a europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová vyhlásenia politikov odmietla. Naopak, v mene strany tajomníčka argumentovala, že obvinenia politických oponentov zo šírenia dezinformácií sú „veľmi špinavou politickou praktikou“. Strana podľa jej slov podporuje členstvo v EÚ a NATO. V otázke pomoci Ukrajine však vyzýva k mierovému procesu a ukončeniu vojenskej pomoci kvôli nedostatku techniky.
Vplyvová kampaň na Slovensku
Na ruský vplyv v krajine upozornilo aj internetové spravodajstvo Živé.sk, keď v marci 2022 ako jedno z prvých objasnilo informácie ohľadom špionáže. Tú pre Kremeľ vykonávali Bohuš Garbár z dezinformačného internetového denníka Hlavné správy a vojenský plukovník Pavol Bučka.
Spolupracovníka z Hlavných správ na vyzvedačstvo pre ruskú rozviedku zverboval vojenský pridelenec ruskej ambasády Sergej Solomasov. Zamestnanec ministerstva obrany a Akadémie ozbrojených síl SR Pavol Bučka sa podľa vyšetrovania stretol s riadiacimi dôstojníkmi z Ruska najmenej 13-krát.
Think tank Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) ponúkol ako riešenie na boj proti dezinformáciám používať iné ako národné politiky. Nimi totiž môžu politici manipulovať. Dodáva však, že na úplné vyriešenie tohto hlboko zakoreneneho problému je potrebný čas.
Toxicita dezinformačného prostredia
Súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský je v otázke boja proti dezinformáciám kritickejší ako SFPA. Tvrdí, že ho Slovensko dlhodobo zanedbávalo. Pre Aktuality.sk sa vyjadril, že Slovensko chytá „situáciu za chvost a ten chvost je ďaleko pred nami“. Tento „dezinformačný toxický ekosystém“ navyše výrazne ovplyvňuje vnútropolitickú situáciu. Preto je podľa šéfa diplomacie nutné hľadať prostriedky, ako mu čeliť.
Špeciálnu kategóriu toxických naratívov tvoria osobné útoky na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktoré sa po jej otvorenej podpore Ukrajiny rapídne zintenzívnili. Toto zistenie preukázal aj monitoring online priestoru organizácie na monitorovanie médií MEMO 98 za obdobie máj 2021 až máj 2022.
Organizácia napríklad zistila, že prezidentka je pre svoje postoje týkajúce sa demokratických hodnôt proeurópskeho a transatlantického smerovania Slovenska opakovane dehonestovaná.
Najčastejšie ju dezinformační aktéri, akými sú napríklad Ľuboš Blaha (SMER – SSD), Milan Mazurek (Republika), Róbert Švec (Slovenské Hnutie Obrody) a konšpiračný internetový portál Veci Verejné, obviňovali, že je zradkyňa, agentka cudzej mocnosti alebo že ju ovládajú USA.
K prehĺbeniu nebezpečného dezinformačného ekosystému v posledných týždňoch prispeli aj strany Republika a SMER – SSD. Tie predpokladajú možné falšovanie parlamentných volieb bez dôkazov.
Podľa mediálneho experta z MEMO 98 Rasťa Kužela je však tento dohad iba ďalším nástrojom politickej kampane, s ktorým budú môcť SMER-SSD alebo Republika počas volieb pracovať. Naratív im môže poslúžiť dvojako – na mobilizovanie voličov pred voľbami aj ako konšpirácia po voľbách v prípade neželaného výsledku.
Dôvera v NATO
Prepad v prozápadných postojoch občianskej spoločnosti zaznamenal aj tohtoročný májový prieskum think tanku GLOBSEC. Napríklad tohtoročná podpora členstva v NATO u ostatných členov Vyšehradskej štvorky sa výrazne líši od tej slovenskej. S kontinuitou členstva súhlasí 94 % Poliakov, 89 % Maďarov, 85% Čechov a iba 58 % Slovákov.
V minuloročnom prieskume think tanku vyjadrilo túto podporu oproti súčasnému prieskumu 95 % poľských, 85 % maďarských, 87 % českých a 72 % slovenských respondentov. Podľa Jany Kazazovej, analytičky z GLOBSEC, sa Maďari pozerajú viac na východ v dôsledku protizápadnej rétoriky vlády, no popritom podporujú členstvo v EÚ a NATO. Výrazná zmena postoja Slovákov ohľadom členstva v NATO je však podľa Kazazovej prekvapivá, keďže sa za posledný rok prepadla až o 14 %.
Analytička GLOBSEC Katarína Klingová zmenu slovenského občianskeho názoru pripisuje zmätkom spôsobeným vládnou koalíciou v rokoch 2020 až 2023. Dôsledky chaosu vládnej koalície mali dopad aj na dôveru v inštitúcie, ktorým v súčasnosti verí len 18 % slovenských respondentov. Skepsa verejnosti tak podporila opozičnú kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávajúcu podporu Ukrajiny.
Druhé Maďarsko?
V dôsledku tohto zložitého obdobia poznačeného aj sériou kríz, akými boli pandémia koronavírusu, inflácia a vojna na Ukrajine, občania v prieskumoch favorizujú populistické strany. Nadchádzajúce parlamentné voľby by preto mohli predstavovať zlomový bod, v ktorom by sa frustrácia občanov odrazila vo výraznej zmene vlády.
Možnosť výraznej zmeny vo vláde predpokladá aj májový prieskum volebných preferencií od agentúry Focus, ktorý ako štyri najsilnejšie strany zaznamenal SMER – SSD s 18 %, Hlas – SD so 17 %, Progresívne Slovensko s 12 % a Republika s takmer 10 %. Podľa výsledkov prieskumu sa dá predpokladať, že vo vláde bude opäť hnutie Roberta Fica so spriaznenými populistickými (Hlas) alebo extremistickými stranami (Republika).
Slovensko je tak pod tlakom, že na čele vlády bude stáť SMER – SSD bez jasnej zahraničnej politiky, podobne ako v Maďarsku politický subjekt Fidesz. Rovnako ako strana Roberta Fica, tak aj strana Viktora Orbána spôsobuje eróziu demokracie, podporuje nacionalistické princípy, odmieta migrantov, je prorusky orientovaná a má problematický vzťah s EÚ.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
