Autori: Katarína Drevená, Štefan Ižák
S neutíchajúcou ruskou agresiou na Ukrajine pokračuje v intenzívnom šírení dezinformačných naratívov aj prokremeľská propagandistická mašinéria. Škodlivé naratívy na Slovensku šíria rôzni aktéri známi svojím laxným prístupom k faktom, ktorí sa nachádzajú ako na pravej, tak aj na ľavej strane politického spektra.
V informačnom priestore je možné pozorovať systematické snahy manipulovať s presvedčením a postojmi ľudí, v rámci ktorých sú zámerne opomínané základné fakty a argumenty. Prokremeľská propaganda sa usiluje vyvolať nestabilitu, neistotu a strach, vytvoriť informačný chaos a ovplyvniť verejnú mienku.
Ako pripomína Vox Ukraine, demokratické krajiny sú pri tvorbe svojej politiky citlivé na názory občanov, a práve preto ich chcú prokremeľskí aktéri ovplyvniť prostredníctvom deziformačných naratívov. Nasledujúce riadky sú výberom naratívov, ktoré sa v slovenskom informačnom priestore šírili počas decembra.
Adorácia Orbána za jeho postoj k EÚ a Ukrajine
Značnú popularitu na slovenskej prokremeľskej scéne si za svoje postoje k EÚ a Ukrajine získal maďarský premiér. Najmä v súvislosti s 18-miliardovou únijnou pomocou Ukrajine, ktorej sa spomedzi lídrov členských štátov Viktor Orbán vzpieral najhlasnejšie.
Prokremeľskí aktéri vyzdvihovali maďarskú kritiku EÚ a jej snahy pomôcť Ukrajine, pričom nekriticky preberali jeho rétoriku. Stránka nocomment.sk prezentovala Orbánovo odmietanie pomoci Ukrajine titulkom: „Maďarsko tvrdo obhajuje svoje národnoštátne záujmy, vetovalo balík pomoci Ukrajine“.
Titulok stavia celú situáciu do manipulatívnej čiernobielej optiky – ten, kto pomoc Ukrajine vetuje, obhajuje svoje národnoštátne záujmy, a naopak, ten, kto chce Ukrajine daným spôsobom pomôcť, ide proti záujmom vlastného štátu a vlastnej populácie. Slovensko bolo preto spolu s ďalšími členmi EÚ viacerými dezinformačnými aktérmi prezentované ako štát, ktorý podriadil svoje záujmy tým ukrajinským. V skutočnosti je však v záujme všetkých krajín EÚ, a to aj vrátane Maďarska, to, aby sa Ukrajina ruskej agresii ubránila a nestala sa po vzore Bieloruska ďalším Kremľom ovládaným štátom na hraniciach EÚ.
Celý spor o pomoc prebiehal v čase, keď Európska komisia navrhla zastaviť vyplácanie európskych fondov Maďarsku kvôli nedodržiavaniu zásad právneho štátu. Prokremeľskí aktéri však situáciu zneužili a manipulatívne postavili do roviny, v ktorej Komisia chce Maďarsko potrestať za konzervatívnu národnú politiku a odmietanie ilegálnej migrácie. Tento aspekt zdôraznil napríklad web Plenum, ktorý píše, že tento spor „údajne súvisí s obavami bloku z právneho štátu pod Orbánovou národne konzervatívnou vládou, ktorá je proti masovej migrácii“.
Manipulatívnu binárnu logiku o zlom „bruselskom liberalizme“ a dobrom „Orbánovom konzervativizme“ využil aj Milan Mazurek z krajne pravicovej strany Republika. Vo svojom videu tvrdí: „Maďarsko vraj porušuje princípy právneho štátu… Skutočný dôvod je maďarská konzervatívna politika. Tú Brusel a liberáli nedokážu zniesť.“
K ďalším prokremeľským politikom, ktorí podporili maďarskú rétoriku patrí Robert Fico, predseda SMER-SD, ktorý usporiadal spoločnú tlačovú konferenciu s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóom. Názov konferencie bol „Národné záujmy na prvom mieste“. Počas stretnutia obaja kritizovali nielen EÚ za prístup k Maďarsku, ale aj snahy členských štátov pomôcť v obrane Ukrajiny pred ruskou agresiou.
Fico zároveň tvrdil, že v situácii, kedy by bola jeho strana SMER-SD vo vláde, by na Ukrajinu už Slovensko neposlalo žiadne zbrane. Vojenská pomoc Ukrajine má v rámci logickej schémy tejto rétoriky konflikt len predlžovať. Faktom však je, že takýto postoj najviac vyhovuje Moskve, ktorá sa obáva západných dodávok zbraní Ukrajine. Dobre vyzbrojená Ukrajina so silnou obranou totiž predstavuje prekážku v ruskom dobyvačnom snažení, ktorého výsledkom sú dnes státisíce mŕtvych. Paradoxne, to, čo Fico a Szijjártó prezentujú ako národné záujmy, sú v skutočnosti záujmy Kremľa.
Nakoniec však Orbánove „národné“ záujmy ustúpili do úzadia a EÚ spolu s Maďarskom schválili navrhovanú pomoc Ukrajine. Kľúčom bolo zníženie objemu zablokovaných fondov pre Maďarsko a „národný“ záujem sa razom stal flexibilný.
„Prečo pomáhate len Ukrajincom a nám Slovákom nie?“
Propaganda zo strany slovenských prokremeľských aktérov dlhodobo spolieha na argument, že slovenská vláda sa viac stará o pomoc Ukrajine ako o pomoc vlastným občanom. Cieľom tohto naratívu je spochybnenie krokov prozápadne orientovanej slovenskej vlády a zníženie solidarity s Ukrajincami a Ukrajinkami v slovenskej spoločnosti.
Tento naratív prokremeľskí dezinformátori intenzívne šírili aj počas návštevy troch slovenských ministrov (zahraničia, obrany, hospodárstva) v Kyjeve. Tí sa s ukrajinskými politickými predstaviteľmi dohodli na ďalšej pomoci pre Ukrajinu.
Vo svojom komentári k tejto návšteve sa Eduard Chmelár rétoricky pýtal: „Komu tí ľudia vlastne slúžia? Čo urobili pre nás? Tým skôr, ak Eduard Heger hovorí o svojom kabinete ako o „proukrajinskej vláde“. Vari im treba pripomínať aj také triviálne veci, z akých daní sú platení a za aké farby by mali kopať?“ Situáciu na Ukrajine v komentári porovnáva so situáciou v slovenských chudobných regiónoch.
Ide o falošnú analógiu. Aj ľudia v tých najchudobnejších regiónoch Slovenska môžu vyjsť bezpečne na ulicu, nemusia sa denne skrývať pred bombardovaním v krytoch a nemusia opúšťať svoje domovy s obavou z ruskej agresie a vojnových zločinov.
Je nespochybniteľné, že vláda sa venuje situácii na Slovensku, ale takisto si nemôže zakrývať oči pred tým, čo sa deje len pár kilometrov od slovenskej východnej hranice. Ruská agresia má obrovské geopolitické, bezpečnostné, ale aj ekonomické dôsledky aj pre Slovensko. Čo najrýchlejšie vytlačenie Ruska z Ukrajiny a následné ukončenie vojny je tak aj v slovenskom záujme.
Na konci citácie sa Chmelár snaží navodiť falošný dojem, že kto pomáha Ukrajine „nekope“ za slovenské farby. Rovnakú myšlienku vyjadruje aj predseda krajne pravicovej strany Republika Milan Uhrík: „Káčer, Naď a Hirman v Kyjeve. Už sa ani nemusia vracať. Aj tak sú viac duchom na Ukrajine ako na Slovensku. Aj tak sa rozhodujú podľa toho, čo je dobré pre Zelenského, a nie pre Slováka.“
Ruská agresia na Ukrajine priniesla ďalšie dôkazy o tom, že časť slovenskej ľavice (Eduard Chmelár, Ľuboš Blaha) a extrémna pravica (Republika) majú mnoho spoločného. Vidíme to napríklad pri totožnej rétorike o ruskej agresii na Ukrajine.
Nenávistné prejavy a útoky na prezidentku
Podobným útokom ako vládni predstavitelia sa nevyhla ani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá koncom novembra vystúpila v parlamente so správou o stave republiky. Dezinformační aktéri sa snažili vyvolať dojem, že prezidentka slúži západným zahraničným záujmom a nezaujíma sa o skutočné potreby obyvateľov Slovenska.
Slavěna Vorobelová, poslankyňa kandidujúca za krajne pravicovú strana Kotlebovci – ĽSNS, napísala, že prezidentka je „americká slúžka, ktorej chrbtová kosť je len šnúrkou v rukách starého čerta Soroša“. Dôvodom má byť jej obviňovanie Putina z vojny na Ukrajine, pričom opomína údajný „absolútny podiel viny USA a VB“. Bývalá poslankyňa Národnej rady SR Anna Belousovová k takémuto obvineniu pridala, že prezidentka je neschopná „pochopiť podstatu našich problémov“ a absentujú u nej „snahy hľadať východiská“. Prezidentka údajne cynicky rozpráva o chudobe na Slovensku, no na druhú stranu schvaľuje investície do obrany a vyzbrojovanie Ukrajiny.
Poslanec za SMER-SD Ľuboš Blaha zase označil prezidentku za „americkú paničku“ a „pripomenul“ jej, že má „psiu povinnosť obhajovať slovenské národné záujmy a nie americké vojny“. Zároveň tvrdil, že chudobu na Slovensku vytvárajú sankcie, ktoré prezidentský palác podporuje. Ako je však už u Blahu zvykom, vo svojom príspevku sa zabudol zmieniť, že sankcie boli zavedené kvôli tomu, že Rusko bezdôvodne napadlo susednú krajinu, v ktorej do dnešného dňa bombarduje aj civilné ciele.
Prezidentka sa nevyhla ani sexistickým útokom zo strany slovenských politických aktérov. Predseda SNS Andrej Danko napríklad tvrdil, že prezidentka vôbec nerozumie situácii s Ukrajinou, „je úplne mimo“ a len „občas kopne do stromčeka, aby ho rozsvietila alebo upečie buchty“. Poslanec SMER-SD Ľuboš Blaha zase na svojom Telegrame napísal, že prezidentka „nemá intelekt ani osobnosť na to, aby bojovala za slovenské národné záujmy“. Naopak, Západ túto „madam“ údajne odmeňuje za obhajovanie zahraničných záujmov: „Fotečky s pápežom, cena z USA, nová garderóba a tak.“
Dezinformační aktéri odmietajú označiť vinníka dlhotrvajúcej vojny – Rusko
S predchádzajúcou rétorikou úzko súvisí aj naratív, že Západ zbytočne predlžuje vojnu na Ukrajine. V tomto kontexte sú všetci tí, ktorí chcú pomôcť Ukrajine, označovaní za „vojnových štváčov“ či „sfanatizovaných kaviarenských podporovateľov“.
Slavěna Vorobelová napríklad tvrdí, že „politikou predlžovania agónie Zelenského režimu, vyzbrojovania a udržiavania ukrajinskej armády a neonacistických práporov v bojaschopnosti len zapríčiňujú utrpenie ukrajinského ľudu“. Nocomment.sk zase píše, že dodávky zbraní na Ukrajinu dokazujú, že „kolektívny Západ je pripravený na dlhú konfrontáciu s Ruskom“. Opomínajú pritom skutočnosť, že vojnu začalo a ďalej stupňuje Rusko a Západ len pomáha obeti agresie, čo medzinárodné právo jednoznačne dovoľuje.
Záujmy Moskvy tak maskujú za falošnými humanistickými a pacifistickými tvrdeniami, že chcú len „zastaviť krviprelievanie“ a že „žiadne geopolitické záujmy nie sú dôležitejšie ako ľudské životy“. S takýmito vyhláseniami nie je možné nesúhlasiť, zároveň sú však nimi čitatelia navádzaní na myšlienku, že podporovatelia Ukrajiny nechcú zastaviť zabíjanie nevinných ľudí. Faktom však zostáva, že cieľom Západu je zastaviť ruskú agresiu a zabezpečiť, aby sa už neopakovala.
Dezinformační aktéri sa zároveň snažia poprieť fakt, že Ukrajina je v tomto konflikte obeťou. Robia tak prostredníctvom vymyslených a zveličených chýb Ukrajiny.
Poslanec z krajne pravicovej strany Republika Tomáš Špaček sa napríklad odvoláva na slová nemeckého poslanca z krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko Roberta Farleho. Ten tvrdil, že je potrebné „prestať podporovať Vladimíra Zelenského za všetky jeho vojnové zločiny a represie voči obyvateľom Ukrajiny“. Svoj postoj obhajuje ničím nepodloženými tvrdeniami: „(Zelenskyj) Zakázal opozíciu a nezávislé média. Je zodpovedný za vojnové zločiny a vydal zákony proti mierovým rokovaniam s Moskvou.“
Podobné myšlienky zdieľal nocomment.sk, ktorý citoval slová hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej o „obludných zločinoch režimu v Kyjeve.“ Ani v tomto prípade nedošlo k bližšej špecikácii údajných zločinov či predloženiu dôkazov.
Analýza Vox Ukraine týkajúca sa dezinformačných naratívov na Slovensku ukázala, že prokremeľskí aktéri, ktorí vyzývajú na mier na Ukrajine, požadujú prímerie za každú cenu. Častokrát tak žiadajú Kyjev, aby prijal územné a politické ústupky na uspokojenie imperialistických túžob Kremľa.
Tomáš Špaček píše, že pri mierových rokovaniach by mali byť zohľadnené „všetky záujmy zúčastnených strán vrátane Ruska, pretože Európa potrebuje mier, nie eskaláciu živenú Západom“. Slavěna Vorobelová zase píše, že „jediná cesta k mieru a záchrane Ukrajiny a ukrajinského národa je zastavenie ruských vojenských akcií, ku ktorým dôjde jedine v dôsledku akceptovania podmienok Ruska a dosiahnutia stanovených vojenských cieľov Ruska“.
Slovenskí dezinformační aktéri tak úplne ignorujú hrubé porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska a jeho neochotu stiahnuť svoje vojská z územia cudzieho štátu. Moskva tým jasne odmieta akékoľvek snahy nastoliť mier na Ukrajine. Kremeľ je zároveň prokremeľskými aktérmi stavaný do pozície jediného rozhodujúceho aktéra, čo sa javí s prihliadnutím na aktuálnu situáciu na bojisku, ako prinajmenšom prehnané.
V neposlednom rade je vzhľadom na ruskú agresívnu expanzívnu politiku posledných rokov (Moldavsko, Gruzínsko, Ukrajina) ťažko predstaviteľné a naivné sa domnievať, že imperialistické túžby Moskvy je možné zastaviť politikou appeasementu (ustupovania).
Za deštrukciu Mariupolu je zodpovedný Kremeľ, nie Zelenskyj
Mesto Mariupoľ je dnes dokonalým príkladom ruského vojenského a informačného pôsobenia. Takmer trojmesačné bombardovanie zanechalo za sebou tisícky mŕtvych a mestskú infraštruktúru v ruinách. Zároveň sa Mariupoľ stáva nástrojom a priestorom alternatívnej reality.
Podľa facebookovej stránky Armáda Ruskej Federácie za zničenie mesta nemôže Rusko, ale Zelenskyj, ktorý sa ruskej agresii odmietol podrobiť. Typické obviňovanie obete a vyviňovanie agresora bolo v tomto prípade postavené na kontexte nových satelitných snímok z Mariupoľa od spoločnosti Maxar. Tie podľa stránky ukazujú ako úspešne Rusi budujú nové byty, nemocnice a zariadenia pre deti.
Za postavenú nemocnicu v Mariupole chválila Rusov aj stránka Milujeme Rusko, ktorá vo svojom príspevku zároveň kritizovala české médiá, ktoré podľa nej o situácii v Mariupole šíria dezinformácie. Tie označila ako „českogoebelsovská média“ s odkazom na nemeckého nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Naratív o klamúcich a proti Rusku zasadených mainstreamových médiách je v informačnom priestore dlhodobo prítomný a je jedným z nástrojov pre posilňovanie nedôvery v overené informácie.
Vybudovanie niekoľkých nových stavieb využíva Kremeľ pre vlastné propagandistické zámery. Prostredníctvom svojich kanálov či kolaborantov šíri klamlivé informácie, ktoré majú podporiť metanaratívy oslobodenia a budovania novej Ukrajiny.
Na zverejnený status stránky Armáda Ruskej Federácie reagovala aj Polícia SR prostredníctvom svojej facebookovej stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. Vo svojom príspevku poukázala na „zvrátenosť“ tohto profilu, pričom zdôraznila ruskú zodpovednosť za zničený Mariupoľ. Polícia argumentuje, že pred ruskou inváziou malo mesto pol milióna obyvateľov a dnes v ňom ostalo približne 100-tisíc ľudí prevažne v dôchodkovom veku. Ostatní ušli alebo sa stali obeťami ruskej agresie.
Podľa zistení agentúry AP pribudlo v Mariupole počas ruskej okupácie viac ako 10-tisíc nových hrobov. Počet obetí však môže byť aj niekoľkonásobne vyšší.
AP taktiež opisuje trýznivú situáciu v Mariupole pod ruskou kontrolou. Rusi nechávajú aj v zime tisíce obyvateľov mesta žiť v často zdemolovaných domoch bez tepla, elektriny, vody či kanalizácie, a to navzdory sľubom o rekonštrukcii.
Rusko navyše odstraňuje všetko, čo môže pripomínať Ukrajinu a masívne medzi obyvateľmi šíri svoju nenávistnú propagandu. Uliciam dávajú sovietske názvy a deti učia podľa ruských učebných osnov. To sa však už zo slovenských prokremeľských stránok nedozvieme.
Dobrým príkladom potemkinovej dediny, ktorú sa Rusi v Mariupole snažia vytvoriť, je budova bývalého divadla, ktorú ruská armáda v marci 2022 zbombardovala aj napriek tomu, že sa tam schovávali civilisti s deťmi. Okolo ruín divadla totiž postavili plot s portrétmi ruských spisovateľov. Skutočná tvár okupovaného Mariupoľa sa však nachádza za ním.
Moskva plánuje s „prestavbou“ mesta pokračovať. Je teda pravdepodobné, že slovenskí prokremeľskí aktéri budú naďalej prinášať správy o nových architektonických kúskoch v Mariupole. Nemali by sme však zabudnúť, že Rusko buduje mesto, ktoré samo zničilo a zabilo v ňom desaťtisíce ľudí.
Hlavnou zbraňou štátu proti prokremeľskej propagande je strategická komunikácia
Ruská agresia na Ukrajine sa stala jednou z najdominantnejších tém verejného diskurzu. Dezinformační aktéri sa usilujú presvedčiť publikum, že pomoc napadnutej krajine automaticky znamená, že celý národ je zaťahovaný do cudzieho konfliktu. Najefektívnejší a najúspešnejší v šírení dezinformačných naratívov sú prevažne politickí aktéri, ktorí tak zreteľne obhajujú záujmy agresívneho Ruska.
Putin pritom otvorene artikuluje svoje túžby obnoviť ruskú sféru vplyvu v bývalom východnom bloku, medzi štátmi, ktorých suverenitu spochybňuje, čo sa týka aj Slovenska. Obhajoba národných záujmov, ktorú slovenskí prokremeľskí aktéri primárne spomínajú, teda nie je ničím iným než vytváraním informačného chaosu a manipulovaním verejnou mienkou.
Informačnú vojnu, ktorá je vedená z Kremľa prostredníctvom národných aktérov, je preto potrebné priamo adresovať. Na to je nevyhnutná konzistentná, dlhodobá a systematická komunikácia s verejnosťou o témach, aktivitách a prioritách štátu. Tým si demokratické inštitúcie Slovenska dokážu vybudovať medzi občanmi dôveru, ktorá je v krízových situáciách obzvlášť dôležitá. Strategická komunikácia má zároveň potenciál posilňovať odolnosť obyvateľstva voči podvratným vplyvom.
Výskumníci zo slovenských organizácií Adapt Institute a Gerulata Technologies a českého think-tanku Evropské hodnoty demonštrovali, že štátne inštitúcie by sa mali snažiť využívať stratégie ako pre-bunking (predbežné vyvrátenia očakávaných dezinformácií), debunking a priamo pomenovať aktérov, ktorí zavádzajúce naratívy šíria.
Tieto taktiky sa však dajú využiť iba v prípade, že bude slovenský informačný priestor dostatočne a pravidelne monitorovaný. Tu sa pre štát môže javiť ako výhodné úzko spolupracovať s neziskovým sektorom, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti.
Štátne rezorty a inštitúcie by mali úzko spolupracovať a koordinovať svoje komunikačné výstupy, aby nedošlo ku komunikačnému treniu. Zároveň by mali aktuálne dianie vysvetľovať občanom dostatočne včasne a kontinuálne, čím dokážu vyplniť informačný priestor, ktorý v opačnom prípade obsadia dezinformační aktéri.
Nevyhnutné je tiež budovanie dôvery v štátne inštitúcie, čo je možné iba prostredníctvom nestrannej a odbornej komunikácie. Svoje posolstvá by mali zdieľať vytváraním užívateľsky atraktívneho obsahu.
Report vznikol v rámci projektu Kremlin Watchers Movement, ktorý už takmer tri roky bojuje proti ruskému škodlivému vplyvu a dezinformáciám v Európe. Zúčastnení autori a mladí analytici vytvárajú obsah o ruskom škodlivom vplyve a dezinformáciách na sociálnych sieťach a informujú nielen odbornú obec, ale aj širokú verejnosť o najnovších udalostiach v tejto oblasti.
Správu pripravilo a uverejnilo Infosecurity.sk. Predstavuje fakty a závery vyplývajúce z analýzy informačného prostredia. Za obsah dokumentu sú zodpovední výlučne jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
