Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Nedávne rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Milana Cisarika o vine súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra z korupcie rozvírilo vody informačného priestoru. Podľa obžaloby mal Kažimír v dobe, keď zastával post ministra financií za stranu SMER-SD, sprostredkovať úplatok bývalému riaditeľovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu.
Sudca Cisarik o kauze rozhodol prostredníctvom trestného rozkazu. Proti nemu môžu procesné strany podať odpor v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Toto právo už stihla využiť špeciálna prokuratúra. Proti rozhodnutiu sa takmer určite odvolá aj obžalovaný, a preto je rozhodnutie nateraz neprávoplatné.
Peter Kažimír sa vzdal členstva v strane SMER-SD pred svojím nástupom na post guvernéra NBS a po vzniknutí strany HLAS-SD mal ideovo bližšie k jej lídrovi Petrovi Pellegrinimu. Poslanci SMER-SD sa napriek tomu pustili do intenzívneho obhajovania svojho bývalého nominanta na poste ministra financií.
Trestný rozkaz neznamená nástup fašizmu ani totality
K odsúdeniu bývalého ministra financií a súčasného šéfa NBS sa takmer okamžite po zverejnení vyjadrili predseda SMER-SD Robert Fico a podpredseda strany Ľuboš Blaha. Obaja označili rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu za politicky motivované s cieľom zaplniť titulky novín.
Obaja zároveň kritizovali rozhodnutie sudcu, ktoré bolo vydané prostredníctvom tzv. trestného rozkazu, a teda nedošlo k hlavnému pojednávaniu. Vrcholní predstavitelia SMER-SD označili tento krok za nehorázny, prirovnávali ho k monsterprocesom z čias totality a vyvolávali dojem, akoby bolo rozhodnutie sudcu nelegitímne.
Trestný rozkaz je však legitímnym a legálnym prostriedkom zavedeným do slovenského právneho systému. Konkrétne je mu venovaný štvrtý diel trestného poriadku (§ 353-§ 357). V ňom je explicitne uvedené, v akých prípadoch môže byť tento prostriedok využitý. Trestný rozkaz bol zavedený do praxe za účelom zlepšiť ekonomickosť súdneho procesu. Nie je ničím výnimočným ani v európskom kontexte. Veľmi podobnú právnu úpravu má v tomto smere napríklad aj susedná Česká republika.
Ako už bolo spomenuté, voči tomuto prostriedku môžu obe procesné strany podať odpor. Ak jedna z oprávnených osôb podá vo veci odpor v stanovenej lehote, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. V tom sudca nie je viazaný rozhodnutím trestného rozkazu. Obvinený teda nie je zbavený svojho práva na spravodlivý súdny proces. Zákon počíta s tým, že trestným rozkazom by sa obvinený aj štát mohli vyhnúť výdavkom spojeným s hlavným pojednávaním.
Preberanie a stupňovanie naratívu
Vyjadrení predstaviteľov SMER-SD sa chytili aj niektoré facebookové stránky, ktoré sú známe šírením problematického obsahu. Stránka Bádateľ napríklad rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu bez hlavného pojednávania vyhodnotila ako šírenie fašizmu. Na facebookovej stránke s názvom Matovičov cirkus bol zverejnený príspevok, ktorý súdne rozhodnutie interpretoval ako snahu poskytnúť médiám tému na očierňovanie opozície kvôli strachu z nadchádzajúcich parlamentných volieb.
Obe stránky zároveň vykresľovali rozhodnutie sudcu ako niečo nelegitímne, či dokonca nezákonné. Mnohých sledovateľov neznalých slovenského trestného poriadku táto správa značne zmiatla, či dokonca vydesila, čo sa odzrkadľovalo aj v sekcii komentárov. V nej mnohí vyjadrovali svoje rozhorčenie nad údajným úpadkom právneho štátu na Slovensku.
Vyjadrenia predstaviteľov SMER-SD ako aj pochybných facebookových stránok evidentne smerujú k podkopaniu dôveryhodnosti slovenskej justície. Za týmto účelom vytvárajú naratív o údajnom sprisahaní zo strany súdov, polície, prokuratúry a médií hlavného prúdu, ktoré majú konať v zhode so záujmami súčasnej vládnej koalície na kriminalizácii opozície. V tomto prípade však okrem špekulácií neboli dodané žiadne relevantné dôkazy, ktoré by naznačovali pravdivosť takýchto tvrdení.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
