V posledných mesiacoch mnohé dôveryhodné médiá informovali, že Rusko rozmiestnilo pri hraniciach s Ukrajinou desiatky tisíc vojakov a bojovú techniku.
Nie sú to však prvé hromadné presuny ruských vojsk v tomto roku. Pamätáme si rozsiahle presuny, ktoré sa uskutočnili ešte v apríli. Tie sa dnes javia iba ako „generálna skúška“ pre tie, ktorých sme svedkami v súčasnosti. Čo je však nezvyčajné a oveľa viac znepokojujúce, je stupňujúca sa vojnová rétorika Kremľa.
Tú nekriticky a servilne preberajú aj slovenské dezinformačné weby. V snahe pôsobiť objektívnym dojmom „len“ citujú vyjadrenia ruských štátnikov. Tie sú však v mnohých prípadoch zavádzajúce a zapadajú do mozaiky proruských dezinformačných naratívov.
Hlavný denník
Jednou z najdepresívnejších čŕt posledného vývoja na ukrajinských hraniciach sú množiace sa medzinárodné titulky, ktoré kladú množstvo variácií tej istej otázky. Napadne Putin Ukrajinu?
Podobnú otázku si minulý týždeň kládli aj autori z Hlavného denníka, a to hneď v niekoľkých článkoch. Ich odpoveď však neprekvapuje. Obavy z invázie považujú za kyjevskú „vojnovú hystériu“. Tá má ukrajinskej vláde údajne slúžiť na odpútanie pozornosti od domácich problémov, a zároveň prinútiť EÚ a NATO k spolupráci.
Ak by však malo dôjsť ku skutočnému konfliktu, Kremeľ by konal striktne v medziach sebaobrany. Išlo by tak o adekvátnu odpoveď na „provokácie“ Kyjeva. Ten si na svoje územie zo zúfalstva pozýva „anglosaských spojencov“ a „cudzie vojská“. Tí však jeho volania o pomoc odmietajú, nakoľko je podľa dezinformátorov Ukrajina každému len na príťaž. Kyjev sa tak topí v problémoch, ktoré mal sám vyvolať.
V súlade s dlhodobou dezinformačnou tézou by sa tak ohrozované, ale predsa silné Rusko bez väčších problémov vysporiadalo so svojím západným susedom. Autori Hlavného denníka sú si totiž jeho výraznou vojenskou presilou istí a chcú o nej presvedčiť aj svoje publikum.
Samotné ruské letectvo podľa nich „dokáže zničiť polovicu ukrajinskej armády a všetky vojenské lietadlá za menej ako hodinu“. Pred presilou Ruska sa netrasie len Kyjev, ale aj Západ, ktorého „agresívne chúťky“ však pretrvávajú.
Aj tento týždeň sme tak mali možnosť pozorovať opakujúci sa dezinformačný naratív, v ktorom je iniciátorom konfliktu vždy Ukrajina či Západ (väčšinou však súčasne). Rusko je opakovane stavané do pozície obete.
I samotné kladenie si otázky, či Rusko „skutočne“ napadne Ukrajinu, opomína dôležité fakty. Rusko už totiž Ukrajinu napadlo. Sám Putin otvorene priznal, že vo februári 2014 nariadil anexiu Krymu a ani pretrvávajúce popieranie nedokázalo zakryť verejné tajomstvo, že sa ruská armáda priamo zapája do bojov na východnej Ukrajine.
A tak v čase, kedy dezinformačné médiá považujú obavy z invázie za „hystériu“, skutočná invázia sa začala už v roku 2014 a naďalej pretrváva s približne 7% ukrajinského územia pod ruskou okupáciou.
Samozrejme, Hlavný denník sa nezabudol vyjadriť ani k bieloruskému diktátorovi. Neprichádza však s ničím novým, do pozornosti dáva Lukašenkove odvetné embargo na dovoz potravín z EÚ a ďalších krajín, ktoré na Minsk uvalili sankcie po zmanipulovaných voľbách a násilných represiách voči protestom. Tie sú naďalej prezentované ako pokus EÚ a USA o zvrhnutie legitímnej vlády Lukašenka.
Hlavné správy
Ako je už zvykom, v šírení prokremeľských naratívov pokračujú aj Hlavné správy. Taktiež prinášajú výroky ruských štátnikov. V úvode týždňa prinášali výroky Putina o tom, že „rusofóbia je prvým krokom ku genocíde“, na ktorú sa konflikt na východe Ukrajiny začína podobať.
Je nutné podotknúť, že podobnú rétoriku použil Kremeľ aj pri invázii do Gruzínska v roku 2008, keď jednou zo zámienok pre ruskú intervenciu bola údajná genocída obyvateľov Južného Osetska páchaná gruzínskou vládou. K týmto tvrdeniam sa však nenašli žiadne dôkazy. Je tak namieste domnievať sa, že podobné naratívy majú Moskve slúžiť na legitimizovanie prípadnej agresie voči Ukrajine.
Do tohto naratívu zapadajú aj vyhlásenia náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova, ktoré je citované v ďalšom článku. V ňom sa tvrdí, že informácie o pripravovanej invázii sú klamstvom, avšak Moskva „potlačí akékoľvek provokácie ukrajinských orgánov s cieľom riešiť problémy Donbasu silou“.
Hlavné správy opakovane citujú vyjadrenia Putina, že Rusko chce konštruktívny dialóg založený na vzájomnom rešpekte. Rusko však už roky ignoruje ponuky aliancie na spoločné rokovanie o politickom riešení situácie na Ukrajine.
Zároveň však žiada, aby svet akceptoval jeho požiadavky o vytvorení nárazníkových zón a sfér vplyvu. Pristúpiť na takéto požiadavky by znamenalo nielen stratu princípov demokracie, suverenity a slobodného rozhodovania sa o svojej budúcnosti, ale aj zahodenie všetkého, čo demokratické medzinárodné spoločenstvo za posledné desaťročia spoločným úsilím vybudovalo.
Portál sa taktiež vyjadruje ku konferencii „Kyiv Stratcom Forum“. Cieľom tohto dvojdňového online podujatia, ktoré Hlavné správy vinia z manipulovania verejnej mienky, bola výmena informácií a zlepšenie prístupov v oblasti strategickej komunikácie a budovania odolnosti Ukrajiny.
Extraplus
Rovnakú líniu drží aj portál Extraplus, ktorý nekriticky cituje ruské vyhlásenia o tom, že „NATO porušuje základnú zásadu všetkých účastníckych štátov OBSE, ktorou je neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“. Pozornosť dostávajú najmä vyjadrenia Putina, ktorý okrem iného žiada aj záruky, že Ukrajina a Gruzínsko nevstúpia do NATO.
I napriek snahám dezinformátorov presvedčiť nás o opaku, Ukrajina a Gruzínsko predstavujú suverénne krajiny, ktoré majú právo slobodne rozhodovať o svojom členstve v medzinárodných organizáciách.
Rusko preto nemá žiaden nárok požadovať akékoľvek garancie o budúcom politickom smerovaní týchto krajín. Ak sa nejaká krajina chce stať členom NATO, je to len jej vlastné suverénne rozhodnutie.
Zvykom proruských médií je taktiež rozvíjanie kultu osobnosti Putina. O „veľkorysosti“ ruského prezidenta k „obyčajným ľuďom“ najnovšie informuje portál v článku, kde dáva do pozornosti, že Putin „chlapcovi daroval kravu“ a „žene poskytol byt“.
O represiách Putinovho bezpečnostného aparátu voči obyčajným ľuďom, ako aj o množstve ďalších sociálnych problémov, ktoré sužujú ich každodenný život, sa už autor nezmieňuje.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
