Prokremeľská scéna šíri fámy o nehode Jevgenija Prigožina. Časť propagandistov tvrdí, že šéf Wagnerovej skupiny žije

Ruská propagandistická scéna reaguje na smrť šéfa Wagnerovcov Jevgenija Prigožina. „Putinov kuchár“ zahynul pri leteckom nešťastí v stredu 23. augusta 2023. Šíria sa však teórie o tom, že nehodu prežil.

V júni tohto roku viedol Jevgenij Prigožin ozbrojenú vzburu proti veleniu ruskej armády. Povstanie Wagnerovej skupiny však nakoniec nebolo úspešné a Prigožin sa musel stiahnuť do Bieloruska. O pár mesiacov neskôr prelietaval nad územím Ruskej federácie, kde sa jeho lietadlo zrútilo. Ruské úrady uviedli, že príčina havárie sa vyšetruje.

Reakcie na Prigožinovu smrť na prokremeľskej scéne boli rôzne. Ruské štátne najmä televízne kanály potvrdzovali oficiálne správy. Tie tvrdili, že havária z 23. augusta bola pravdepodobne spôsobená technickou vadou lietadla a všetci desiati pasažieri, vrátane Prigožina, zahynuli.

Konšpiračné teórie o Prigožinovom prežití boli často protichodné

Ruský pravoslávny kanál Tsargrad v deň havárie oznámil, že Prigožinovo telo už bolo identifikované. V tom čase ale žiadne oficiálne stanovisko túto správu nepotvrdzovalo.

Tsargrad pokračoval vo svojich tvrdeniach ďalej, no jeho vyjadrenia začali byť protichodné. Portál viedol rozhovor s ruským novinárom, ktorý uviedol, že „stále nie je možné 100% povedať, že Prigožin je mŕtvy“. Ako argument novinár ponúkal názor, že „neexistuje kamerový záznam z letiska, kde Prigožin nastupuje do lietadla“.

Telegramový kanál GreyZone, spájaný so skupinou Wagner, tvrdí, že ide o podvrh a Prigožin prežil. Odôvodňuje to tým, že jeho druhé lietadlo bezpečne pristálo v Moskve a na jeho palube sa mal nachádzať aj líder Wagnerovej skupiny.

Informáciu neskôr prebral aj Tsargrad, ktorý taktiež uvádzal, že Prigožin sedel v druhom lietadle. Nemal však bezpečne  pristáť v Moskve, ale v africkom Mali. Médium sa odvolávalo na nedôveryhodné africké zdroje.

O niečo neskôr Tsargrad porovnával haváriu s podobnou situáciu, ktorá sa udiala v roku 2019. V októbri 2019 havarovalo ruské vojenské lietadlo so zbraňami v Kongu a na palube mal byť aj Prigožin. Informácia sa šírila v ruských médiách aj na sociálnych sieťach. Neskôr sa ale ukázalo, že na palube v skutočnosti nebol.

Zmiešané reakcie provládnych médií

Rozpor neobišiel ani najväčšiu propagandistickú televíziu RT. Jej šéfredaktorka Margarita Simonyanová na Telegrame uviedla, že medzi diskutovanými verziami je aj taká, že nehoda je podvrh a žiadne lietadlo v skutočnosti nehavarovalo. Zároveň vysielanie RT opakovalo oficiálne stanoviská o leteckej nehode.

Teóriou možného podvrhu sa zaoberá aj politická analytička z Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne. Tá tvrdí, že zhorený vrak lietadla poskytuje vhodnú príležitosť na to, aby osoba navždy „zmizla bez stopy“. Podľa nej teda mohlo dôjsť k situácii, že fingovaná smrť otvorila možnosti novej identity pre takúto osobu.

V prvých momentoch po havárii sa štátna televízia RT o udalosti zmieňovala len okrajovo a na hlavných stránkach ruských tlačových agentúr sa správam o havárii tiež neprikladala významná pozornosť. Vyvarovali sa zmienkam o Prigožinovovi a informácie o nehode formulovali ako „haváriu v Tverskej oblasti“.

Nezávislé zdroje pripúšťajú zásah zo strany armády alebo tajných služieb

Tvorbe alternatívnych teórií o udalosti napomáha aj to, že stále existujú rôzne verzie príčiny havárie. Podľa niektorých nezávislých vojenských analytikov, lietadlo mohla zostreliť ruská protivzdušná obrana. Experti naznačujú aj možnosť, že na vine mohol byť výbuch na palube.

Prokremeľskí propagandisti sa rýchlo postavili proti tvrdeniu analytikov, že Putin o páde lietadla mohol vedieť vopred. Z havárie obvinili ukrajinské tajné služby. Prezident Volodymyr Zelenskyj poprel, že by Ukrajina bola za pád lietadla akokoľvek zodpovedná.

Experti poukazujú na skutočnosť, že k nehode došlo len dva mesiace po Prigožinovej vzbure, ktorá spochybnila Putinovu autoritu. To zvyšuje podozrenie, že by mohlo ísť o cielený atentát. V Rusku sa totiž takéto akcie proti Putinovým kritikom vyskytovali aj v minulosti.

Teórie týkajúce sa dôvodu havárie otvárajú možnosti úmyselnej sabotáže alebo zasiahnutia lietadla raketou protivzdušnej obrany. Hoci niektorí pripisujú haváriu ukrajinským agentom, iní zas tvrdia, že sa na nej mohli podieľať ruské sily, a to buď prostredníctvom rakety zem-vzduch alebo nastražením bomby v lietadle. O úlohe ruskej armády však momentálne neexistujú žiadne dôkazy.

Závery ruských vyšetrovateľov po laboratórnych skúmaniach potvrdili totožnosť všetkých desiatich ľudí na palube. Uvádzajú, že vzorky korešpondujú so zoznamom pasažierov.

Zmieňované interpretácie udalosti ako aj protichodnosť vyjadrení ruských informačných zdrojov poskytujú priestor pre tvorbu rôznych domnienok či klamstiev. Tie sa postupne šíria aj na sociálnych sieťach a môžu mať za následok tvorbu silného informačného chaosu.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/