Aj minulý týždeň sa niesol v duchu proruskej propagandy. Spoločnou témou sledovaných dezinformačných webov ostáva dianie na poľských a ukrajinských hraniciach.
Spolu s rozsiahlymi presunmi ruskej vojenskej techniky a personálu, eskaluje aj dezinformačná rétorika namierená proti Ukrajine a NATO. NATO je vykresľované ako agresívna organizácia, ktorej vojenské cvičenia svedčia o jej nepriateľských úmysloch voči Rusku. Ukrajina má zasa pripravovať útok na Donbas a napätie zámerne eskalovať, aby situáciu mohla zneužiť pre vnútorné represie voči vlastnému obyvateľstvu.
V súvislosti s migračnou krízou dezinformačné médiá naďalej obviňujú EÚ z pokusov o destabilizáciu Bieloruska a Ruska, prenášajú bremeno viny za krízu na EÚ a vinia Poľsko z neprimeraného násilia voči migrantom. V pozadí však naďalej figuruje aj téma energetiky, v kontexte ktorej bránia obraz Ruska ako nevinnej obete, ktorá dodávky plynu nikdy nevyužívala na dosiahnutie politických cieľov.
Hlavný denník
Dezinformačná rétorika namierená proti Ukrajine a NATO počas tohto týždňa výrazne zosilnela po medializácii správ o údajných prípravách Ruska na inváziu Ukrajiny. Hlavný denník naďalej ochotne preberá naratívy ruských štátnych médií, ktoré medzinárodné obavy z rozsiahlych presunov ruských vojsk k ukrajinským hraniciam považujú za „hystériu“.
Bremeno zodpovednosti za stupňujúce sa napätie je naďalej prenášané na NATO. To je opätovne vykresľované ako rusofóbna organizácia, ktorá zámerne organizuje „provokácie“ v blízkosti ruských hraníc a spolu s USA tlačí Ukrajinu do vojny s Ruskom. Samotná Ukrajina je podľa dezinformátorov len krehká krajina na pokraji kolapsu, ktorá napätie zneužíva ako zámienku pre vnútorné represie voči vlastnému obyvateľstvu.
Veľká časť rétoriky namierenej proti NATO a Ukrajine však pozostáva z recyklovaných dezinformačných naratívov, ktoré v našom informačnom priestore možno pozorovať v rôznych intenzitách dlhodobo.
Častým javom je nekritické preberanie zavádzajúcich vyjadrení ruských štátnikov, ktorí opakovane vsádzajú na viktimizáciu Kremľa – prezentovanie Ruska ako obete vonkajšieho zasahovania. V tejto súvislosti prezentuje Hlavný denník publiku zjednodušenú a celkom nelogickú dichotómiu: na jednej strane agresívny, ale zároveň slabý Západ, a na druhej strane neustále ohrozované, ale silné Rusko.
Agresívna zahraničná politika Kremľa, ako napríklad nelegálna anexia Krymu či vojna s Gruzínskom (po ktorej ostalo 20 % medzinárodne uznaného územia Gruzínska pod ruskou vojenskou okupáciou), sa tak podľa týchto naratívov pohybuje v medziach nutnej obrany. Cvičenia NATO sú ale paradoxne agresiou, a to i napriek tomu, že sa pri nich kladie dôraz na transparentnosť, oznamujú sa mesiace vopred a podliehajú medzinárodnej kontrole.
Tieto dezinformačné naratívy sú ďalej prepájané aj na ďalšie témy, akými sú v súčasnosti aj energická kríza či situácia na poľsko-bieloruských hraniciach.
Podobnú rétoriku šírili dezinformačné médiá na jar tohto roku, kedy Rusko taktiež zhromaždilo veľký počet vojakov a techniky v blízkosti ukrajinských hraníc. Situácia sa upokojila až po tom, čo sa americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok dohodli na spoločnom stretnutí.
Ukrajinská vojenská spravodajská služba odhaduje, že k prípadnej agresii zo strany Ruska by mohlo dôjsť koncom januára. Avšak iba čas ukáže, či sa Rusko skutočne pripravuje na inváziu Ukrajiny, alebo eskaláciou vojenského napätia sleduje iný cieľ.
Faktom však zostáva, že presuny vojenskej techniky a personálu naďalej pokračujú, a spolu s nimi prebieha aj rozsiahla dezinformačná kampaň, ktorej súčasťou sú aj slovenské dezinformačné weby.
Hlavné správy
Zatiaľ čo utečenci trpia v ťažkých podmienkach na poľských hraniciach, bieloruská štátna propaganda vedie útoky na podporu inštrumentalizácie migrantov ako nátlakovej zbrane zo strany Lukašenkovho režimu.
Existuje dostatok dôkazov o tom, že bieloruské orgány podnietili prebiehajúcu migračnú krízu na hraniciach Poľska, Litvy a Lotyšska. Podľa EÚ ide o hybridný útok. Opačný postoj prezentuje bieloruská štátna propaganda a dezinformačné médiá.
Hlavné správy túto situáciu využívajú na diskreditáciu EÚ, očierňovanie Poľska a odpútanie pozornosti od porušovania ľudských práv Lukašenkovým režimom.
Aj pri tejto téme možno pozorovať veľké množstvo článkov prezentujúcich falošnú dichotómiu, v ktorej sú EÚ a Poľsko opakovane označovaní za vinníkov krízy, zatiaľ čo Bielorusko je obeť vonkajšieho zasahovania a humanitárny aktér.
V článkoch je EÚ obviňovaná zo spôsobenia „migračnej krízy“, Západ a bieloruská opozícia zasa z pokusov destabilizovať Bielorusko. Poľsko má niesť vinu za provokácie a používanie neprimeraného násilia voči migrantom a utečencom.
Naopak, dezinformátormi vyzdvihované boli Putinove vyhlásenia o snahe zabrániť „násiliu voči migrantom“, ako aj Lukašenkova návšteva skladu premeneného na utečenecký tábor v blízkosti poľských hraníc. Ten sa v rámci svojej návštevy prihovoril skupine migrantov a prisľúbil im teplé oblečenie, jedlo a ďalšie životné potreby. Zároveň ich však nabádal k ďalším pokusom o prekročenie hraníc.
Dezinformačné médiá od počiatku krízy prezentujú naratív, že bieloruský a ruský režim chcú pre migrantov len to najlepšie. Podľa Lukašenka pomáhajú bieloruské bezpečnostné sily migrantom z vlastnej nezištnosti. Putin a Rusko zasa robia všetko, čo môžu, aby situáciu na hraniciach de-eskalovali a zabránili ďalšiemu násiliu na migrantoch.
Dezinformačné médiá však opakovane zamlčiavajú podstatné fakty. Najmä skutočnosť, že migranti sú v nehumánnych podmienkach násilne držaní a do konfliktov s poľskými vojakmi tlačení bieloruskými bezpečnostnými zložkami.
Rusko, ktoré má podľa dezinformačných aktérov konať v najlepšom záujme migrantov, však už v minulosti inštrumentalizovalo migráciu proti Fínsku. Stalo sa tak v roku 2016, kedy fínska vláda pristúpila k zmrazeniu bilaterálnych vzťahov po tom, čo Rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo Krym.
Veľký nárast počtu migrantov prinútil Helsinki rokovať s Moskvou o riešení situácie a upustiť od politiky obmedzenia kontaktov. Podobný scenár možno dnes pozorovať v Bielorusku.
Nehovoriac o tom, že ruské štátom vlastnené médiá a pridružené dezinformačné weby dlhodobo šíria nenávistnú rétoriku namierenú práve proti migrantom, ktorej cieľom je vyvolať strach a polarizovať verejnú mienku.
Zdanlivo nekončiaci prúd dezinformácií o migračnej kríze tak ukazuje, že manipulácia s informáciami je kľúčovým prvkom, prostredníctvom ktorého sa autoritárske režimy pokúšajú udržať pri moci.
Falošné delenie na dobrých a zlých sa však netýka len migračnej krízy či napätia na Ukrajine, v pozadí naďalej figuruje aj téma energetiky. V tejto súvislosti dávajú Hlavné správy a Hlavný denník do pozornosti dohodu medzi srbským prezidentom Vučičom a Putinom o zachovaní cien dodávok plynu na ďalších šesť mesiacov.
Kým rusofóbne krajiny na svoju geopolitickú orientáciu doplácajú, Srbsko podľa dezinformačných médií „vďaka priateľstvu“ s Ruskom ušetrilo. Príkladom rusofóbnej krajiny má byť aj Moldavsko, ktorému sa Gazprom vyhráža pozastavením dodávok plynu, pokiaľ nesplatí svoj dlh.
Ako sme mali možnosť pocítiť aj na našom území, s príchodom zimy a zvýšenými cenami plynu sa z dodávok plynu stáva účinný nátlakový nástroj. Súčasná moldavská vláda, ktorá len nedávno vyhrala voľby, sa netají svojou proeurópskou orientáciou. Prostredníctvom obmedzených dávok a lokalizovanej dezinformačnej kampane tak Moskva vytvára tlak, ktorý by zaručil zachovanie ruského vplyvu v krajine.
Dezinformačné médiá však vehementne bránia obraz Ruska ako nevinnej obete, ktorá svoje energetické zásoby nikdy nevyužívala na dosiahnutie politických cieľov.
Extraplus
I keď menej intenzívne, proruskej línie sa uplynulý týždeň držal aj portál Extraplus. Okrem už spomínaného prezentovania Lukašenkovho režimu ako humanitárneho aktéra či vykresľovania Ruska ako obete vonkajších zásahov Západu, dostávajú opäť priestor aj vyjadrenia členov mimoparlamentnej politickej strany Práca slovenského národa.
Článok uverejnený ich podpredsedom, v ktorom sa predpojato vyjadruje k aktuálnemu svetovému dianiu, oplýva množstvom tvrdení v súlade s ruskou štátnou propagandou.
Objavuje sa v ňom nekritické preberanie vyjadrení od ruských politikov, viktimizácia Ruska, obviňovanie Ukrajiny z príprav na napadnutie Donbasu a vykonávania bojových operácií v blízkosti ruských hraníc. Opakujú sa aj útoky na NATO za údajne provokácie a ohrozovanie Ruska. Nechýbajú ani tvrdenia o sile a nadradenosti ruskej armády.
Bremeno migračnej krízy je opäť prenášané na Poľsko, ktoré má v boji proti mrznúcim migrantom používať neprimerané množstvo vojenského personálu a obrnené vozidlá. Mimo toho sa článok nezabúda predpojato vyjadriť ani k energetickej kríze, v kontexte ktorej obviňuje „veľkého uja spoza mláky“ (amerického prezidenta Joe Bidena), že na EÚ tlačí, aby spusteniu plynovodu Nord Stream 2 kládla prekážky.
Článok tak reprezentuje zhrnutie prevažnej väčšiny spomínaných proruských dezinformačných naratívov do jedného výstupu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
