„Ruská armáda ostreľuje záporožskú jadrovú elektráreň.”, „Požiar po ostreľovaní na záporožskej jadrovej elektrárni sa podarilo uhasiť.”, informovali v piatok ráno všetky médiá o najnovšom hrozivom vývoji ruského útoku na Ukrajinu. Záporožská elektráreň je najväčšia jadrová elektráreň v Európe a poškodenie reaktorov by mohlo mať podľa expertov dôsledky pre celú Európu. Podľa hovorcu elektrárne granáty padali priamo na elektráreň. Reaktory však nepoškodili a úroveň radiácie je v norme. Elektráreň po ostreľovaní ovládli ruské vojská.
O tejto udalosti cez platformu Telegram informovala aj česká verzia ruskej štátnej agentúry Sputnik. Neuviedla však, že išlo o dôsledok ruského ostreľovania.
Vojna na Ukrajine sa okamžite stala top témou na sociálnych sieťach a v diskusiách. Výrazná väčšina, vrátane vlády a všetkých oficiálnych predstaviteľov, hneď po prvom útoku 24. februára kroky Moskvy odsúdila, prieskumy naznačujú, že postoj vlády a poskytnutie pomoci Ukrajine podporuje väčšina obyvateľov Slovenska. No postupne sa objavili aj tí, ktorí „odmietajú vidieť svet čierno-bielo“. Vo svojich dlhých statusoch písali o genocíde ruských občanov na Ukrajine ale aj o provokácii Západu, na ktorý Putin „musel jednoducho reagovať“. Opäť šíria niekoľkokrát vyvrátené nepravdy šírené prokremeľskými médiami.
“Rusko na predsadzovanie svojho vplyvu a dosahovanie svojich záujmov využíva rôzne nástroje vrátane propagandistických médií,” hovorí Matej Spišák z Inforsecurity.sk. Mnohé z nich sú podľa neho súčasťou premyslených ruských informačných operácií na území Európy, ktoré prebiehajú už dlhé roky. Ich cieľom je informačný chaos a vyvolanie nedôvery v demokratické inštitúcie.
Zámienky na inváziu na Ukrajine si Moskva pestovala už niekoľko rokov. Prokremeľské informačné zdroje a ich spojenci naprieč Európou využívajú dlhodobo pojmy ako „ukrajinskí nacisti” alebo „genocída na Donbase” s odkazom na nepravdivé informácie z východnej časti Ukrajiny, ktorú od roku 2014 ovládajú povstalci podporovaní Ruskom a stali sa aj zámienkou na vojnu Ruska proti Ukrajine.
V šírení týchto interpretácií pomáhajú aj slovenské portály a Facebookové skupiny. Projekt Konšpirátori.sk, ktorý dlhodobo monitoruje činnosť slovenských dezinformačných webov, upozornil, že súčasťou eskalácie napätia a útoku na Ukrajinu boli aj konšpiračné a dezinformačné weby na Slovensku.
Spoločnosť Gerulata zameriavajúca sa na vývoj softvérov pre strategickú komunikáciu a spracovanie informácií z otvorených zdrojov analyzovala aktivitu takýchto zdrojov a zostavila aj rebríček najaktívnejších proruských zdrojov. „Väčšina obsahu pochádza z posledných mesiacov, no väčšina zdrojov v zozname je dlhodobo konzistentne proruských, niektoré siahajú až po ruskú anexiu Krymu (2014 – pozn.red.). Historicky sa príbehy sústreďovali na kritiku sankcií, vykresľovanie západu ako upadajúcej civilizácie a jej kontrastu s Ruskom, nositeľom tradičných hodnôt a chválou ruskej vojenskej sily, ekonomiky a múdrosti jeho politických elít. V časoch kríz, ako napríklad po incidente vo Vrběticiach (výbuch muničných skladov v Českej republike, za ktorým podľa vyšetrovania stáli agenti ruskej tajnej služby – pozn.red.), sa proruskí aktéri pokúšali podkopať oficiálnu verziu vyšetrovania a obvinili ju z akejsi tajnej hry západnej spravodajskej komunity,” napísala spoločnosť Gerulata vo svojej analýze.
V súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu však zareagovala aj vláda. Na základe novej legislatívy začali úrady cielene blokovať webstránky, ktoré šíria napravdivú prokremeľskú propagandu. Našli si ale útočisko na platforme Telegram, na ktorej podľa expertov nefunguje žiadna kontrola. Nekladú sa tu teda medze ani ruskej propagande a šíreniu nepravdivých informácií.
Telegram: útočisko slovenských dezinformátorov
Už 2. marca 2022 Národný bezpečnostný úrad zablokoval dve webové stránky – Hlavné správy a Armádny magazín. „Škodlivá aktivita bola identifikovaná na stránkach www.armadnymagazin.sk a www.hlavnespravy.sk,” oznámil hovorca NBÚ Petra Habaru. Hlavné správy patria k najpopulárnejším portálom na Slovensku v kategórii Správy a média. Minister obrany Jaroslav Naď už pred pár týždňami tvrdil, že má informácie, že Hlavné správy sú financované z ruskej ambasády. Dôkazy však nepredložil. Portál proti týmto tvrdeniam ohradil a žiadal od ministra verejné ospravedlnenie. O vyjadrenie sme požiadali aj Róberta Sopka, šéfredaktora Hlavných správ, ale odmietol sa s nami rozprávať.
Vydavateľom Hlavných správ je združenie Róberta Sopka Heuréka Evolution – HS (Hospodárske stredisko). Doména portálu je zaregistrovaná na reklamnú agentúru so skoro identickým názvom. V registri však môžeme nájsť aj občianske združenie Heuréka Evolution, cez ktoré Hlavné správy zbierali finančný príspevok od fanúšikov cez 2 percentá daní. Všetky tri sú zaregistrované na tej istej adrese v Košiciach.
Hlavné Správy sa spomínali aj v Threeme Mariána Kočnera. 24. februára 2018 právoplatne odsúdený podnikateľ písal Norbertovi Bödörovi, že od 1. marca je skrytým “akcionárom” portálu.
Hlavné správy patria k najpopulárnejším portálom na Slovensku v kategórii „Správy a médiá”.
Po prvých správach o zablokovaní Hlavné správy využili na šírenie svojho obsahu platformu Telegram. Ich dosah je tu výrazne menší, no začali tu informovať sledovateľov o nových doménach, pod ktorými môžu nájsť ich obsah.
Pár dní pred zablokovaním sa portál snažil svoju rétoriku zjemňovať. Po invázii Ruska na Ukrajinu obmedzil názorovú rubriku, v ktorej sa v minulosti objavovali články o „rusofóbnom besnení” po uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východnej Ukrajine. Šírili aj hoax o evakuácii ruských civilistov z Donbasu a údajnom ukrajinskom pláne zaútočiť na separatistické územia.
Platforma Telegram sa za posledné roky stala jedným z ústredných kanálov pre konšpiračné a extrémistické skupiny. Aplikácia umožňuje okrem použitia šifrovanej výmeny správ aj založenie verejných kanálov, ktorých obsah nijakým spôsobom nekontroluje resp. nefiltruje. Presné dáta o tom, koľko Slovákov a Čechov používa Telegram, neexistujú. Podľa odhadov platformu používajú približne 2 percentá európskej internetovej populácie, ale jej význam stále rastie.
„Práve kvôli slabej kontrole sa viacero dezinformačných webov a skupín s problematickým obsahom presunulo na Telegram. Klasické sociálne siete ako Facebook a Instagram totiž proti ich obsahu už v minulosti zakročili mazaním ich príspevkov alebo zablokovaním ich profilov,” upozorňuje šéf Infosecurity.sk Matej Spišák.
Podľa IT-špecialistu, etického hackera Pavla Luptáka, kontrola obsahu na Telegrame je technicky možná. Väčšina štandardnej komunikácie cez túto aplikáciu totiž nie je end-to-end šifrovaná. Takýto typ zabezpečenia je nutné zvlásť zapnúť. „V praxi to znamená, že veľkú časť komunikácie cez aplikáciu prevádzkovatelia služby môžu vidieť,“ hovorí Lupták. Oproti iným platformám ako WhatsApp alebo Instagram však kontrolu nevykonávajú.
Na Telegrame nájdeme profily známych dezinformačných webov, ako InfoVojna, politikov hnutia Republika aj Štefana Harabina. Záložný kanál tu má aj Ľuboš Blaha zo Smeru-SD, ktorého analýza spoločnosti Gerulata označila za najvýznamnejší proruský zdroj na slovenskom internete.
Šéfredaktor Infosecurity.sk Matej Spišák hovorí, že účet na Telegrame pre nich môže byť záložný plán k profilom na sociálnych sieťach. Dodáva však, že prevádzkovaním Telegram kanálu môžu cieliť aj na úplne iné publikum, ako na klasických sieťach.
V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu je Telegram kľúčovou scénou aj z ďalšieho dôvodu. Platforma je v Rusku výrazne populárnejšia. Využívajú ju jaj Kremľom financované médiá. Anglický kanál ruskej štátnej televízie RT (v minulosti známy ako Russia Today) mal viac ako 300-tisíc sledovateľov. Ten už medzičasom zablokovali. Ruská verzia tlačovej agentúry Sputnik zameraná na zahraničné udalosti vyše 130-tisíc.
Oficiálne kanály Kremľa preberá niekoľko slovenských resp. česko-slovenských kanálov, ktoré preberajú proruskú argumentáciu a obsah. Vojnou na Ukrajine sa na Telegrame zaoberajú desiatky kanálov, väčšina z nich však má niekoľko tisíc sledovateľov.
Sú medzi nimi aj také, ktoré cielia okrem slovenských užívateľov aj na českých. To naznačuje veľkosť slovenského a českého trhu na Telegrame. Do zoznamu sme zaradili aj český Sputnik, pretože podľa dát služby SimilarWeb výrazná časť čitatelov portálu cz.sputniknews.com pochádza práve zo Slovenska.
Najväčším slovenským kanálom disponuje muž vystupujúci pod pseudonymom Danny Kollar. Podľa zistení Denníka N ide o Daniela Bombica, ktorý spolupracoval s hnutím Republika. Známym sa stal potom, čo organizoval útoky na zdravotníkov počas pandémie. Zverejnil aj súkromné čísla policajtov, ktorí zasahovali pri incidente v Lidli v Piešťanoch.
Niekoľko dní pred vypuknutím vojny tvrdil, že ruský prezident nechce vojnu. Už 28. februára nehovoril o dôvodoch konfliktu ale o „plánovanej invázii” Afričanov do Európy a o „sústavnej genocíde pôvodnej bielej rasy”.
Na začiatku marca 2022 mal Danny Kollar cez 30-tisíc sledovateľov. Toto číslo podľa údajov z Telemetr.io po začatí ruskej invázie výrazne vzrástlo. K sledovaniu sa pridalo vyše 5-tisíc užívateľov.
Z pohľadu prírastku nových sledovateľov po začiatku ruského útoku bol úspešný aj kanál Slovensko NEWS-FRONT.INFO. Za prvý týždeň vojny sa mu podarilo 10-násobne zvýšiť počet sledovateľov, pričom počet zdieľaných príspevkov sa taktiež výrazne zvýšil.
Nejde o anonymný kanál. Je to oficiálny telegram-kanál pre slovenskú verziu portálu News Front.
Podľa popisu webovej stránky je Agentúra News Front „zaregistrovaná na [ruskej – pozn. red.] Federálnej službe pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masovými komunikáciami 26. júna 2015”. Prevádzkovateľom je firma na Rusmi anektovanom Kryme. Doména stránky je zaregistrovaná v Rusku. Predsedom a zakladateľom Agentúry je Constantine Knyrik.
Podľa informácií magazínu Time Knyrik sám seba nazýva informačným bojovníkom digitálneho veku. Ako tínedžer sa stal aktívnym členom Euroázijského zväzu mládeže, skupiny tvrdých ruských nacionalistov, ktorí vedú kampaň za Moskvu a za obnovenie impéria, ktoré zaniklo po páde Sovietskeho zväzu.
Na jar 2014, keď sa ruské jednotky pripravovali na anektovanie Krymu, Knyrik viedol kolónu proruských polovojenských jednotiek, aby obsadili sídlo Krymského centra pre investigatívnu žurnalistiku, popredného nezávislého spravodajského zdroja v regióne. Vojaci násilne vyhostili novinárov centra a skonfiškovali ich vybavenie. Knyrik na jej mieste potom vytvoril News Front.
O tom, kto sú slovenskí redaktori portálu, sa z oficiálnej stránky nedozvieme. Telegram-kanál Slovensko NEWS-FRONT.INFO založili ešte v máji 2021. Podľa dát z aplikácie Telemetr.io sa aktívnejšími stali v období vypuknutia vojny. Každú hodinu zdieľajú cez kanál niekoľko príspevkov.
Vo svojich príspevkoch hovoria o ruských víťazstvách, o stratách „ukronacistov” ale aj o denacifikácii Ukrajiny. Týždeň po začatí ruskej invázie písali, že „‼️Na Donbase bolo dlhých 8 rokov civilné obyvateľstvo ostreľované jednotkami Ozbrojených síl Ukrajiny a nacistickými bandami.” Toto nepravdivé tvrdenie bolo už niekoľkokrát vyvrátené, podobne ako to o výrobe jadrových zbraní Ukrajinou.
Obsah Slovensko NEWS-FRONT.INFO vo veľkom preberá skupina „CESKA DOMOBRANA HRANICE admin”, ktorá má viac ako 5-tisíc odberateľov. Podľa Telemetr.io od nich prebrali skoro 2-tisíc príspevkov. Príspevky zdieľa aj z ďalších zdrojov, ako je Sputnik Česká republika, konšpiračná skupina S4-illuminati alebo Casus Belli Live, podskupina Slobodného vysielača.
„Zachránení”?
Výraznú komunitu sledovateľov si na Telegrame budujú aj dezinformačné weby Infovojna, Slobodný vysielač alebo zablokované Hlavné správy. Najviac sledovateľov má Infovojna (cez 13-tisíc) ale k číslam, aké majú na Facebooku, je to ešte stále ďaleko. Hlavné správy, majú na Facebooku viac ako 55-tisíc sledovateľov, na Telegrame má ich komunita približne 3900 členov.
Na tento nepomer upozorňuje aj Matej Spišák z Infosecurity.sk, podľa ktorého je na Facebooku ešte stále výrazne viac užívateľov, ako na Telegrame. Takže aj keď sa dezinformátori snažia vybudovať nejakú zálohu, ich dosah bude po prípadnej blokácii zo strany Facebooku výrazne menší. Zdôrazňuje však, že aj keď je počet sledovateľov nižší, obsah v skupinách môže byť podstatne horší, čo môže viesť k radikalizácii.
Nový Telegram-kanál si založil aj Zem&Vek. Šéfredaktor Tibor Eliot Rostas právoplatne odsúdený za extrémizmus vo svojom úvodnom príhovore sľuboval, že „Na tomto necenzúrovateľom infokanáli TELEGRAM, ktorý je mimo dosahu transatlantických korporácií a liberálnych vojnových štváčov budete dostávať denne čerstvé a necenzúrovateľné informácie”. Prvý príspevok sa týkal Ukrajiny, v ktorom kanál okrem iného tvrdí, že „Zahraniční žoldnieri, ktorí dorazili na Ukrajinu, páchajú sabotáže a nálety na ruské konvoje so zásobami techniky a materiálu, ako aj lietadlá, ktoré ich kryjú. Práve oni sa v propagandistických videách distribuovaných na sociálnych sieťach ukrajinskými špeciálnymi službami vyhýbajú tomu, aby sa dostali do rámca telefónov údajne „miestnych obyvateľov“”.
Je Telegram naozaj nekontrolovateľný? Podľa Mateja Spišáka áno, nakoľko komunikácia cez túto službu je zašifrovaná, k obsahu by sa nemali dostať ani prevádzkovatelia. Zaujímavosťou však je, že v utorok vo Francúzsku zablokovali Telegram-kanál francúzskeho RT. Šéf Infosecurity.sk však upozorňuje, že k tomuto kroku došlo na základe plošného zákazu zo strany EÚ, nie cieleného kvôli jeho obsahu na Telegrame.
Na vlnu dezinformácií a propagandy upozornili aj úrady
Facebookové profily patriace štátnym inštitúciám varovali pred falošnými správami a neoverenými informáciami už niekoľko hodín po začatí ruského útoku na Ukrajinu. Stránka Polícia SR „Hoaxy a podvody” radila sledovateľom, aby neverili žiadnym informáciám, ktoré publikujú súkromné účty alebo ruské médiá a aby proruskú propagandu nahlasovali priamo Facebooku. Neskôr polícia zverejnila aj zoznam proruských účtov.
Krátko po napadnutí Ukrajiny Ministerstvo zahraničných vecí tiež upozornilo na zvýšené množstvo dezinformácií, ktorých „cieľom bude ospravedlňovať ruskú agresiu a vykresľovať Ukrajinu ako agresora.”
Podľa dát z aplikácie CrowdTangle prvý týždeň po vypuknutí vojny na Ukrajine bolo na slovenskom Facebooku zdieľaných cez 16-tisíc príspevkov, ktoré obsahovali kľúčové slová vojna, Ukrajina, Rusko a Putin. Spolu vygenerovali viac ako 6 miliónov interakcií.
Z toho viac ako desatina pochádzala z dezinformačných kanálov. Dezinformáčné profily však v priemere vygenerovali viac interakcií, teda lajkov, komentárov alebo zdieľaní.
Polícia na svojom facebookovom profile „Hoaxy a podvody” upozornila aj na trestný čin ohrozenia mieru. Podľa tohto paragrafu trestného zákona „kto za krízovej situácie v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu” môže dostať aj doživotie. Debata o tomto trestnom čine sa rozpútala potom, čo poslanec Juraj Šeliga podal trestné oznámenie pre status Štefana Harabina, v ktorom obhajoval ruský útok na Ukrajinu.
Podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry evidujú súvislosti s §417 Trestného zákona v súčasnosti 1 trestné oznámenie od fyzickej osoby. Podľa informácií ICJK ide o trestné oznámenie smerujúce proti statusu zverejnenému na facebookovom profile Martina Jakubca. Prokuratúra sa k nemu bližšie nevyjadrila.
Generálny prokurátor téme vojny na Ukrajine venoval jeden status na Facebooku. Nehovoril v ňom pritom o trestnom čine ohrozenia mieru, ale o službe v cudzom vojsku bez povolenia. Maroš Žilinka upozornil, že takáto služba môže byť trestná.
25. februára, deň po napadnutí Ukrajiny, vláda schválila balík opatrení ako reakciu „na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine po uznaní separatistických oblastí Donecka a Luhanska na východe jej územia Ruskou federáciou, a následnej invázii ruských vojsk na Ukrajinu, ktorý môže vyústiť do masovej migrácie cudzincov na naše územie.”
Novela Národnému bezpečnostnému úradu priznala novú právomoc – blokovať škodlivý obsah a škodlivé aktivity na internete – vrátane závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb. Návrh vlády ešte v ten deň išiel rovno do parlamentu, kde ho zákonodarci schválili, avšak bez hlasov poslancov zo SMER-SD, Hlasu, Republiky a Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko. NBÚ môže nateraz rozhodnúť o zablokovaní stránky do 30. júna 2022.
Čo tvrdí propaganda Kremľa
Ruský prezident Vladimir Putin 21. februára oznámil, že Ruská federácia uzná nezávislosť separatistických „ľudových republík“ východnej Ukrajiny, Donecka a Luhanska. O niekoľko hodín neskôr nariadil, aby sa do dvoch rebelmi ovládaných regiónov presunuli ruské vojenské jednotky. Tie však medzinárodné spoločenstvo považuje za územie Ukrajiny, preto tento krok označili za agresiu proti suverénnemu ukrajinskému štátu.
Prokremeľaské médiá už v tom čase šírili informácie, ktorých cieľom bolo vytvoriť zámienku pre ruskú vojenskú operáciu a prezentovať ju ako „preventívny úder” alebo „mierovú operáciu”. Kremeľ sa takejto interpretácie drží počas celej invázie na Ukrajinu.
Ruské štátne médiá už pred útokom na Ukrajinu zverejnili zábery, na ktorých mal byť údajný útok ukrajinskej armády na Doneck a Luhansk. Jedným z nich bolo video pôvodne zverejnené doneckými separatistami o prestrelke medzi ukrajinskými vojakmi a doneckými povstalcami. O tom, že video je falošné, napísal zakladateľ investigatívneho portálu Bellingcat. Eliot Higgins na Twitteri rozobral, že zábery sú neautentické, nakoľko zvuky výbuchov, ktoré na nich počuť, boli v skutočnosti vystrihnuté z videa z fínskeho vojenského cvičenia v roku 2010.
O údajných plánoch ukrajinskej armády zaútočiť na odtrhnuté regióny ruské štátne médiá informovali v niekoľkých správach. Tvrdili, že v rámci predprípravy uskutočnili ukrajinské jednotky aj niekoľko teroristických útokov. Ako dôkaz použili aj vyššie zmienené video. Podobnú úlohu v zdôvodňovaní útoku na Ukrajinu zohrali aj správy o pripravovanom atentáte na vodcu doneckých separatistov.
Onedlho nasledovali zábery, ktoré mali vytvoriť dojem paniky v separatistických oblastiach. Lídri oboch separatistických oblastí ich obyvateľov vyzvali na „núdzovú” evakuáciu, pričom uviedli, že Ukrajina plánuje ďalšie útoky. Dve samostatné videá zverejnené 18. februára zobrazujú vodcov Luhanska a Donecka, ako nariaďujú zdanlivo spontánnu evakuáciu. Videá však boli podľa metadát vytvorené už dva dni predtým, 16. februára. Zaujímavosťou je, že samozvaný vodca Doneckej ľudovej republiky vo videu hovorí „dnes, 18. februára“.
Experti takýto postup označili za takzvané „false flags”, teda o politické alebo vojenské akcie uskutočnené s úmyslom obviniť z nich protivníka.
V štátnych ruských médiách sa objavili aj tvrdenia o „genocíde rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny”. Tie však nie sú žiadnou novinkou. Už na konci minulého roka sa sám ruský prezident vyjadril, že „to čo sa momentálne odohráva na Donbase (…) pripomína genocídu”. Avšak, ako na to upozorňuje aj pracovná skupina Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, neexistujú dôkazy o tom, že by rusky hovoriaci alebo etnickí Rusi na východnej Ukrajine čelili prenasledovaniu – nehovoriac o genocíde – zo strany ukrajinského štátu, čo potvrdzujú aj správy medzinárodných organizácií ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rada Európy alebo Vysoký komisár OSN pre ľudské práva. Genocídu Putin spomínal aj vo svojom prejave, keď oznámil „špeciálnu vojenskú operáciu“, ktorej „cieľom je chrániť ľudí, ktorí osem rokov čelili útlaku a genocíde zo strany kyjevského režimu“. Tento hoax vyvrátilo aj ruské nezávislé médium The Insider.
Ruský prezident hovoril aj o „denacifikácii” Ukrajiny. Kremeľská propaganda v súvislosti s Ukrajinou často používa pojmy z obdobia druhej svetovej vojny – prívlastky ako „fašistický”, „nacistický” alebo „neonacistický”. Už v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, prokremeľské média obviňovali vtedy novovzniknutú ukrajinskú vládu, že ju „riadia neonacisti”.
Oficiálnej línie sa drží aj Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku, ktoré deň po začatí invázie zdieľalo príspevok o „dôvodoch” zásahu zo strany Ruska. Podľa postu „toto rozhodnutie bolo vynúteným opatrením vyvolaným prudkým zhoršením situácie na Donbase. Stalo sa tak vinou Ukrajiny, ktorá sedem rokov sabotovala minské dohody a fakticky od nich odstúpila. Od roku 2014 #Ruská federácia podporuje civilné obyvateľstvo Donbasu, ktoré sa stalo obeťou ozbrojenej agresie ukrajinských nacionalistov, ktorí sa dostali k moci v dôsledku ozbrojeného štátneho prevratu vo februári 2014.”
Tieto tvrdenia oficiálnych kanálov Moskvy preberá aj dezinformačná scéna na Slovensku, vrátane politikov. Zaplavenie informačného priestoru prokremeľskou propagandou však nezačalo ruskou inváziou.
Agresia Západu a „rozpadnutej” Ukrajiny
Na sociálnych sieťach môžeme naraziť aj na príspevky, ktoré sa snažia Ukrajinu vykresľovať ako „zrútený štát”, kde prevláda chaos a bezprávie. Niekoľko hodín po začatí ruskej invázie reagoval, ako jeden z prvých slovenských politikov, bývalý predseda Národnej rady SR, predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.
Ten vo svojom príspevku tvrdí, že „Ukrajina je rozpadnutá osem rokov, preto nie je možné túto situáciu jednoznačne vyhodnocovať ako útok zo strany Ruska”. Využil aj elementy kremeľskej propagandy o „genocíde ruských obyvateľov”.
Predseda mimoparlamentnej strany je známy svojou prokremeľskou orientáciou. Ruskú federáciu niekoľkokrát oficiálne navštívil. V roku 2017, v čase keď už boli na Ruko po anexii Krymu uvalené prvé sankcie, rečnil v ruskom parlamente o „slovanskej vzájomnosti”.
Zvaľovanie viny na Západ
Tvrdenia o agresii Ukrajiny a jej spojencov zo západu, ktorá ohrozuje ruskú suverenitu, je jedným z hlavných prvkov ruskej obhajoby invázie. Upozorňuje naň aj pracovná skupina Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v rámci projektu EUvsDisinfo.
O provokácii západu písal vo svojom statuse už Andrej Danko. Člen Hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík deň pred začatím invázie písal o tom, že „za prípadnú vojnu na Ukrajine bude zodpovedný rovnako západ”. Okrem toho hovoril aj spojenectve ukrajinskej vlády a USA, ktorého cieľom je likvidácia väčšinovo ruskej resp. ruskojazyčnej oblasti.
Deň na to, už písal o smutnom pohľade na vojnu, v ktorej „slovanský brat bojuje proti bratovi, kým ten, čo ich proti sebe poštval si za oceánom mydlí ruky a už teraz sa teší z toho, koľko na tom zarobí, a ako rodinu našich slovanských národov zase oslabí.” Europoslanec toto tvrdenie žiadnym dôkazom nedoložil, ale na propagáciu tejto myšlienky si zaplatil reklamu na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Podľa analýzy spoločnosti Gerulata je najvýznamnejším proruským aktérom na Slovenskom internete poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha. Aj on si zaplatil reklamu za lepší dosah svojho obsahu. Od 24. februára, kedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu, to bolo už 18-krát. Sponzorované príspevky sa týkali skoro výlučne vojny na Ukrajine alebo udalostí, ktoré s ňou úzko súviseli. Okrem iného v nich písal, že „Vojenský konflikt na Ukrajine nie je konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom, je to konflikt medzi USA a Ruskom” alebo predstavil „10 vládnych hoaxov o vojne na Ukrajine”.
V podpore argumentov v prospech ruského útoku bol aktívny aj Štefan Harabin, ktorý má na Facebooku viac ako 139-tisíc sledovateľov. V reklame na reláciu Slobodného vysielača „Hodina geopolitiky” 23. februára uviedol, že „EÚ, NATO a aj slovenské marionetky v riadiacich štruktúrach štátu otvorene podporujú nacistických pohrobkov Hitlera na Ukrajine i v ich genocíde civilného obyvateľstva Novoruska už od roku 2014.” Ako dôkaz k tomuto tvrdeniu zdieľal niekoľko článkov napríklad od Infovojny alebo Hlavných správ.
Bývalý sudca sa súvislosti s vojnovou situáciou vyjadril aj pre českú verziu ruskej štátnej agentúry Sputnik. Opakoval nepodložené tvrdenia o genocíde Rusov na Ukrajine a tvrdil, že ide o osloboditeľskú misiu Ruska na Ukrajine. Bývalého kandidát na prezidenta SR by podĺa vlastných slov urobil „presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine.”
Tieto príspevky sú len zlomkom diania na sociálnych sieťach. Nový rozmer môže priniesť ďalšie rozšírenie aplikácie Telegram, ktorá obsah nekontroluje resp. nezakročí proti dezinformáciam a ruskej propagande. Tento priestor tak môžu využiť hlavne aktéri, ktorí takýto obsah cielene šíria a na platforme si budujú komunitu sledovateľov ako záložný plán.
Autorka: Karin Köváry Sólymos
