Mesiace na sociálnych sieťach kolovali fámy o tom, že bývalá americká prvá dáma Michelle Obama a novozélandská premiérka Jacinda Ardern sa narodili ako muži. Aktuálna viceprezidentka USA Kamala Harris sa zas do vrcholovej politiky mala dostať vďaka priazni mocných mužov.
Počas predvolebnej kampane v Nemecku či Gruzínsku sa na internete objavili falošné fotografie a videozáznamy, ktoré mali kompromitovať ženské kandidátky. Podobné stratégie voči ženám v politike využívajú útočníci aj naprieč africkým kontinentom.
Toto je len niekoľko konkrétnych príkladov útokov, ktorým sú dnes vystavené ženy vo verejnom priestore. Analytici preto hovoria o rastúcom trende – dezinformačných kampaniach týkajúcich sa pohlavia, ktoré vychádzajú zo sexizmu a genderových stereotypov.
Špecifický typ útokov
Analýzy posledných volieb v Nemecku a USA ukázali, že ženy boli oveľa častejším terčom rodovo motivovaných útokov než mužskí kandidáti. V oboch prípadoch možno hovoriť o koordinovaných dezinformačných kampaniach, ktoré mali na svedomí nedôveryhodné zdroje – medzi nimi aj boty a trollovia.
Odlišná však bola aj povaha týchto útokov. Boli omnoho osobnejšie, zveličené a sexistické, t. j. otvorene narážali na pohlavie kandidátok.
Podobné trendy boli zdokumentované aj v Európe, Indii či Brazílii.
Prieskumy ukazujú, že najrizikovejšími skupinami sú v tomto ohľade ženy z národnostných, etnických, náboženských alebo iných menšinových skupín. Častým terčom sú aj političky venujúce sa feministickým témam.
Spomínané útoky majú mnoho podôb. Či už ide o klamstvá týkajúce sa pohlavia alebo minulosti danej osoby, vyhrážky, či iné formy obťažovania, cieľ je stále rovnaký – zdiskreditovať a ponížiť obeť.
Odstrašujúci efekt
Lucina Di Meco, spoluzakladateľka iniciatívy #ShePersisted, ktorá bojuje proti tomuto druhu dezinformácií, vníma hlavný problém v psychologickom efekte takýchto útokov. Bez ohľadu na pravdivosť tvrdení sa totiž otvára priestor na urážky, opovrhovanie a šikanu.
Následné očistenie povesti stojí veľa času a energie, v horšom prípade to môže obete úplne odradiť od ďalšej politickej kariéry.
Nejde len o individuálny problém
Snahy o vytlačenie žien z politického života sú podľa Di Meco hrozbou pre demokraciu ako takú. Keďže ženy často predstavujú najtvrdších zástancov agendy reprodukčných práv a boja proti rodovo podmienenému násiliu, ich nedostatočné zastúpenie v legislatívnom procese by mohlo mať negatívny dopad na oblasť ľudskoprávnych politík.
Z tohto dôvodu sa spomínané online útoky najčastejšie spájajú s autoritárskymi aktérmi, ktorí ich využívajú ako spôsob vedenia kultúrnej vojny voči feminizmu a liberálnym hodnotám.
Medzi takýchto aktérov možno zaradiť napríklad Rusko, Bielorusko, Brazíliu, Turecko, či Indiu.
Problematika sociálnych sietí
V neposlednom rade analytici poukazujú na negatívnu úlohu sociálnych sietí. Slabá moderácia obsahu a biznis model, ktorý profituje z nenávistného obsahu, len prispievajú k šíreniu dezinformácií a podobných prejavov.
Viaceré ľudskoprávne organizácie, ale aj známe osobnosti preto vyzývajú sociálne siete k väčšej zodpovednosti. Aj napriek vonkajšiemu tlaku podľa nich technologickí giganti ako Meta či Twitter stále nezohľadňujú špecifiká, ktorým dnes ženy a iné marginalizované skupiny v online priestore čelia.
Riešenia vidia v rozšírení definície nenávistného obsahu a proaktívnej snahe zabraňovať jeho šíreniu. Medzi ďalšie opatrenia patrí napríklad zefektívnenie procesu nahlasovania a odstraňovania škodlivého obsahu, či dôslednejšia ochrana obetí.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
