Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Na atentáte na Donalda Trumpa parazitoval aj slovenský dezinformačný ekosystém. Najmä aktéri z vládnej koalície sa snažili o vytvorenie falošných analógií medzi atentátom na amerického exprezidenta a slovenského premiéra. Situáciu využili na ďalšiu démonizáciu liberalizmu a progresivizmu, ktoré sa vďaka dezinformátorom umelo stávajú úhlavnými nepriateľmi slovenskej verejnosti.
- Dominovali najmä snahy o vytvorenie martýrskeho obrazu, v ktorom sú Donald Trump a Robert Fico obeťami mediálnej nenávisti a globálneho politického sprisahania. Podľa dezinformátorov môže byť motívov viacero – od mierových snáh na Ukrajine cez rusofóbiu až po boj za tradičné hodnoty.
- Dezinformačný ekosystém reagoval veľmi kriticky na hlasovanie o znovuzvolení Ursuly von der Leyenovej na pozíciu predsedníčky Európskej komisie. Na jej adresu boli šírené zavádzajúce naratívy o jej snahe militarizovať Európu a akcelerovať konflikt s Ruskom.
- Kameňom úrazu sa stalo aj potvrdenie podpory Ukrajiny zo strany EÚ, ako aj vyhlásenie o jej vojenskej podpore a možnom budúcom vstupe do NATO na samite vo Washingtone. Tieto skutočnosti si zo strany dezinformátorov vyslúžili nielen kritiku, ale aj klamstvá o údajnej eskalácii a rozpútaní tretej svetovej vojny.
Falošné analógie medzi Trumpom a Ficom
Dezinformačný ekosystém naďalej pokračoval vo formovaní verejného nepriateľa v podobe liberalizmu a progresivizmu. Aktéri, vrátane členov vládnej koalície, pre svoje zámery démonizácie médií a opozície využili aj atentát na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Snažili sa predovšetkým o vytvorenie paralely s 15. májom 2024, keď na premiéra Roberta Fica viacnásobne vystrelil atentátnik v Handlovej.
Obidva incidenty je potrebné do značnej miery vnímať ako výsledok polarizácie spoločností – na vytváraní rozdielov a toxickej atmosféry sa v oboch prípadoch podieľali práve tí, ktorí potom čelili útoku. Pomohli aj dezinformácie a nenávistné útoky. Dnes sú obaja politici prezentovaní ako martýri. Mali prežiť nespravodlivý hon a globálne politické sprisahanie, ktoré vraj prišlo kvôli ich príbuzným názorom na vojnu na Ukrajine.
Dezinformační aktéri sa snažili predať najmä myšlienku, že za atentáty „vďačia“ obaja politici svojej mierovej vízii, ktorá sa nemá pozdávať progresívcom. Či už si pod nálepku skryjeme politikov alebo médiá, mali sa snažiť o likvidáciu svojich politických oponentov prostredníctvom štvavej kampane a motivovania k násiliu. V zásade ide o naratív o nenávistných a krvilačných liberáloch, ktorý dezinformátori šikovne aktualizovali a ďalej ním strašia svoje publikum. V rámci svojej rétoriky sa tiež snažili o spochybnenie trestných obvinení, ktorým čelil americký exprezident aj slovenský premiér.
Robert Fico sa vo viacerých príspevkoch kontinuálne snažil o navodenie konšpiračnej atmosféry. Slovami o „scenári ako cez kopirák“ či vyjadreniami o progresívnych médiách a ich politických sluhoch, ktorí vraj „nerešpektujú právo na iný názor“, sa Fico snaží prezentovať ako obeť mediálnej nenávisti či politického sprisahania. Pod scenárom myslí „zneužitie trestného práva na likvidáciu politického oponenta“ a následné štvanie „podporovateľov, aby urobili zúfalý čin“.
Práve táto rétorika premiéra však vedie k polarizácii spoločnosti – na jednej strane spochybňuje právny štát a na druhej strane ďalej brojí proti médiám. Podobné naratívy šíril aj v ďalších príspevkoch. Sekundoval mu napríklad aj Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident a súčasný predseda výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, ktorý v príspevku hovoril o liberálnom extrémizme šíriacom nenávisť v médiách a na uliciach.
Naratív nenávisti bol kľúčový aj pre príspevok europoslanca Ľuboša Blahu (SMER-SSD). V ňom označil progresivizmus za terorizmus a pokračoval vyjadrením, že „nenávisť, ktorá viedla k atentátu na Donalda Trumpa, je výsledkom liberálnej nenávisti, ktorú plodí Bidenova administratíva“. Progresívci vraj nevedeli Trumpa poraziť politicky, tak sa rozhodli siahnuť na jeho život. Motívom mala byť snaha o zastavenie vojny proti Rusku a boj proti progresívnym hodnotám. Vraj rovnako ako v prípade Roberta Fica. Nie je náhoda, že Blaha vo svojich príspevkov kontinuálne používa rovnaké nálepky, s ktorými konšpiračne operuje a straší nimi. Práve naopak, ide o škodlivú, ale predsa pragmatickú rétoriku, ktorou europoslanec pomáha pri vytváraní verejného nepriateľa na zaslepenie vlastných voličov. Zuzana Matejíčková, poslaňkyňa za SMER-SSD, pokračovala v podobnom duchu – do mixu však pridala aj zmienku o rastúcom napätí v radoch globalistov.
Podobne na atentát na Donalda Trumpa zareagovali aj členovia krajne pravicového hnutia Republika. Marián Ďuriš, ktorého príspevok bližšie analyzujeme nižšie, tiež hovoril o motívoch v spojení s vojnou na Ukrajine. Jeho stranícky kolega Milan Mazurek zas plne okopíroval rétoriku strany SMER-SSD. Podľa novozvoleného poslanca k aktom násilia vedú „médiá, ktoré systematicky rozoštvávajú spoločnosť a klamstvami vnášajú chaos do našich životov“.
Premiér taktiež pokračoval v útokoch na demokratickú opozíciu, najmä stranu Progresívne Slovensko. Tú kontinuálne obviňuje zo sabotáže slovenských záujmov, pričom sa snaží vyviniť z kontroverznej novelizácie Trestného zákona, ktorá oslabila nástroje boja proti korupcii. Vzhľadom na to, že sa to dotklo aj financií z Európskej únie, môže hroziť aj zastavenie eurofondov, na ktoré vláda reagovala ďalšími úpravami zákona.
V inom príspevku zas Ľuboš Blaha stotožnil liberalizmus s totalitnou ideológiou. Pokračoval v obvineniach z militarizmu a rusofóbie, ktoré konštantne používa pre svoje prorusky ladené publikum. Europoslanec sa tiež rád spolieha na manipulatívne vykresľovanie dynamiky, v ktorej progresivizmus stojí výhradne proti tradíciám a slovenskej kultúre. Podľa Blahu „progresivizmus znásilňuje našu národnú kultúru v mene multikulturálnych, transrodových a militaristických experimentov“. Vytvára tým obraz vonkajšej hrozby, proti ktorej mobilizuje vlastných sledovateľov. Dynamiku progresivizmu v opozícii voči tradičným hodnotám vo svojom príspevku zneužil aj Eduard Chmelár, súčasný poradca premiéra Fica. Okrem fabulácií o extrémistickej podobe progresívnej ideológie a bagatelizácie rodových tém pochybný politický analytik opäť volal aj po zabezpečení mieru.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy o atentáte na Donalda Trumpa, patrili v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch k tým dominantným, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „Trump“ alebo „atentát“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií na Facebooku bol publikovaný Robertom Ficom. Premiér v ňom reagoval na atentát na Donalda Trumpa a porovnal ho s 15. májom 2024, keď naňho viacnásobne vystrelil atentátnik v Handlovej. Podľa Fica sú si oba prípady podobné, má ísť o „scenár ako cez kopirák“. Situáciu využil pre ďalšie brojenie proti slovenským mainstreamovým médiám – tie opäť manipulatívne obvinil zo šírenia nenávisti a motivovania k podobným atentátom. Ironicky ďalej zhodnotil, že možno čakať reči o „potrebe zmierenia, ukľudnenia a odpustenia“. To len podčiarkuje prístup, ktorý Fico zvolil po atentáte. Ignoruje slová aj vlastných koaličných partnerov, ktorí po zmieri volali aspoň na verejnosti, a otvorene sa hlási k honu na čarodejnice.
Druhý príspevok je oficiálnym vyjadrením premiéra Fica, ktoré publikovala na svojej oficiálnej stránke na Facebooku strana SMER-SSD. Príspevok opäť obsahoval rétoriku o osvedčenom scenári „na likvidáciu politických oponentov“. Prvým krokom vraj má byť snaha o zneužitie trestného práva a vykonštruovanie súdnych procesov. Fico sa týmto nesnažil spochybniť len súdne konanie, ktoré bolo v posledných mesiacoch vedené proti Donaldovi Trumpovi, ale aj obvinenia, ktoré slovenského premiéra spájajú s korupciou. Druhým krokom má byť podľa premiéra štvavá kampaň liberálnych a progresívnych médií, ktoré vraj štvú „svojich podporovateľov, aby urobili zúfalý čin“. Fico sa prostredníctvom hľadania a prezentovania podobných analógií snaží posilniť svoj obraz martýra, ktorý čelí až akejsi globálnej politickej nespravodlivosti. Základ rétoriky spočíva v naratíve, že je podobne ako Trump obeťou sprisahania, ktoré mieri na likvidáciu „tradičných“ lídrov kvôli ich názorom na Ukrajinu či progresivizmus.
Tretí príspevok publikoval Marián Ďuriš. Člen krajne pravicového hnutia Republika naznačoval a teoretizoval o motívoch atentátu na Donalda Trumpa. Menovite spomenul snahu o mierové ukončenie vojny na Ukrajine, zločinecké médiá a „extrémistickú ideológiu progresívnej ľavice“. Ďuriš tým zarámcoval naratívy, ktorými v tomto prípade operuje dezinformačná scéna. Podobne ako v prípade Fica, aj Donald Trump je vykresľovaný ako martýr, ktorý sa mal stať obeťou akéhosi politického sprisahania.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný Györgym Gyimesim, ktorý dnes pôsobí ako člen strany Aliancia-Szövetség. Pridal sa k rétorike Roberta Fica, že atentát na Trumpa bol kópiou udalostí z 15. mája 2024. Priamo však z tohto sprisahania obvinil progresívcov. Okrem toho, že tým posilnil obraz strašiaka, sa Gyimesi snažil aj o spochybnenie trestného konania, ktoré bolo vedené voči Donaldovi Trumpovi. Tiež malo ísť o vykonštruovaný proces, ktorým sa vraj demokrati chceli svoje politického oponenta zbaviť. Podobnú rétoriku možno považovať za vysoko škodlivú – priamo odporuje realite a podporuje konšpiračné myslenie, ktorým maľuje terče na chrbty politických subjektov a médií. Bez ohľadu na to, či hovoríme o Slovensku alebo USA, postup dezinformačných aktérov pri vykresľovaní týchto tém je veľmi podobný. Formujú dynamiku, v ktorej oproti sebe stojí hrdinský martýr (obeť) a krvilačná politická opozícia (strašiak).
Posledné miesto patrí opäť príspevku, ktorý publikovala strana SMER-SSD. Tentokrát prezdieľala video vyjadrenie ministra obrany Roberta Kaliňáka. Podpredseda strany siahol po rovnakých rétorických zbraniach ako premiér či ďalší zmienení politici. Donald Trump mal byť obeťou „démonizovania politických oponentov a označovania ich za nedemokratov, diktátorov, alebo priamo novodobých Hitlerov“. Bývalý americký prezident mal byť podobne ako Fico cieľom vykonštruovaného politického procesu.
Vo výsledku to teda vyzerá tak, že akéhosi predpripraveného plánu na likvidáciu politických oponentov sa nedržali atentátnici, ale práve ich obete a spojenci, ktorí tieto tragické udalosti využívajú na strašenie verejnosti a získavanie politických bodov. Je to práve rétorika dezinformačných aktérov, ktorá sa drží scenára – či už ide o Donalda Trumpa alebo Roberta Fica, obaja majú byť martýrmi politického sprisahania, ktoré ich má zároveň oslobodiť od predchádzajúcich pochybení. Ako škodné sú zákonite vykresľované liberálne médiá či progresívna opozícia, čím sa len posilňuje ich umelo vytvorený obraz nepriateľa.
Komisárka von der Leyenová a Ukrajina v NATO – poslední strašiaci dezinformátorov
Počas sledovaného obdobia bola jednou z nosných téma voľby Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie (EK). Vo všeobecnosti bola von der Leyenová, ktorá sa uchádzala o znovuzvolenie, prezentovaná ako skorumpovaná osoba a jej znovuzvolenie bolo interpretované ako víťazstvo rusofóbov a vojnových štváčov. Jedným z dôvodov pre útoky na jej osobu sa stalo nedávne rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ o tom, že EK v zmluvách o nákupe vakcín proti covidu neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám. Rozhodnutím argumentoval proti von der Leyenovej napríklad slovenský premiér Robert Fico.
Samotné hlasovanie o kandidátke von der Leyenovej sa realizovalo 18. júla. Vo výsledku bola staronová predsedníčka EK zvolená počtom 401 europoslancov, ďalších 284 hlasovalo proti, 15 sa zdržalo hlasovania a 7 hlasovacích lístkov bolo neplatných. Pred voľbou predstavila kandidátka svoje politické priority na nasledujúcich päť rokov. Medzi priority zahrnula otázky týkajúce sa boja proti zmene klímy, konkurencieschopnosti a inovácií, a v neposlednom rade posilnenia európskej bezpečnosti. Okrem iného navrhla Európsky štít demokracie na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu a zdôraznila, že podpora EÚ Ukrajine ostáva neochvejná.
Terčom dezinformátorov sa von der Leyenová stala predovšetkým kvôli podpore Ukrajiny. Novozvolený europoslanec za SMER-SSD Ľuboš Blaha von der Leyenovú stotožňoval s „neoliberálnou a vojnovou Európou“. Poukázal na to, že europoslanci za SMER-SSD hlasovali proti von der Leyenovej znovuzvoleniu, čo dokladoval spoločnou fotografiou zverejnenou na oficiálnej facebookovej stránke SMER-SDD.
Proti von der Leyenovej dlho a otvorene brojili členovia krajne pravicového hnutia Republika. Jeho predseda Milan Uhrík, ktorý stranu reprezentuje ako poslanec v Európskom parlamente, zverejnil video s vystúpením poľskej europoslankyne Ewy Zajączkowskej-Hernik z frakcie Európa suverénnych národov (ESN). Europoslankyňa vo vystúpení tvrdila, že von der Leyenová je tvárou ekonomického úpadku, zeleného údelu a klimatických šialenstiev, ako aj migračného paktu. Kritiku na účet staronovej predsedníčky EK prezentovala Zajączkowska-Hernik ako údajný názor väčšiny obyvateľov EÚ.
Dôležitou témou spojenou s EÚ bola aj cesta maďarského premiéra Viktora Orbána do Ruska na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom. Orbán šiel na zahraničnú cestu ako predstaviteľ EÚ, čo následne dôrazne odmietli predstavitelia EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel sa k návšteve vyjadril: „Európska rada má vo veci jasno: Rusko je agresor, Ukrajina je obeť. Žiadne diskusie o Ukrajine sa nemôžu uskutočniť bez Ukrajiny.“ Krok Viktora Orbána zároveň označil za politickú chybu.
Blaha označil kritiku Orbánovho konania zo strany EÚ za „protiruskú znôžku militaristických bludov“. Doplnil, že europoslanci zo SMER-SSD reprezentujú „väčšinu Slovákov, ktorí odmietajú zbrojenie Ukrajiny aj primitívnu rusofóbiu západných lídrov”. Milan Uhrík v tejto veci tvrdil, že maďarské predsedníctvo v Európskej rade „chce Leyenová bojkotovať kvôli mierovému plánu Orbána“. Z viacerých strán sa ozývali pochvaly na Orbánovu adresu a jeho mylné prezentovanie ako mierotvorcu.
Kritikou von der Leyenovej prispel do diskusie aj Eduard Chmelár. V príspevku na Facebooku označil političku za „krvavú Ursulu“ a tvrdil, že chce „premeniť EÚ na továreň na zbrane“. Von der Leyenová a EK podľa Chmelára nemôžu prispieť k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Reagoval tak na vyššie zmieňovanú prioritu von der Leyenovej nového funčného obdobia, počas ktorého avizovala založenie tzv. Európskej obrannej únie. Podľa Chmelára ide o plán na duplicitné zbrojenie v dvojnásobnom rozsahu ako doteraz, pričom EÚ zostane v područí NATO a bude platiť ešte vyššie sumy ako doposiaľ.
V ďalšom príspevku Eduard Chmelár zavádzajúco útočil na von der Leyenovú a Charlesa Michela tvrdením o tom, že údajne „nie sú nikým volení“. Viac ako oni podľa Chmelára reprezentujú názory európskych občanov politici ako Fico a Orbán. Táto rétorika je vysoko zavádzajúca. Ako sme uvádzali vyššie, o znovuzvolení von der Leyenovej rozhodli europoslanci v tajnom hlasovaní. Samotní europoslanci sú priamo volení občanmi štátov EÚ, čo znamená, že ich ďalšie kroky, ako je hlasovanie či navrhovanie politík, sú prenesenou vôľou samotných občanov.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa počas uplynulých dvoch týždňov objavovali aj ďalšie klamlivé príspevky, týkajúce sa napríklad ruského raketového útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. Eduard Chmelár venoval tejto téme príspevok, v ktorom sa evidentne vyhýbal priamemu odsúdeniu tohto činu a miesto toho opätovne prezentoval falošné volanie po mieri, ktoré v dôsledku nahráva proruskej propagande a zľahčuje skutočnú zodpovednosť Ruska za vojnové ťaženie, vrátane vojnových zločinov, ako sú útoky na civilistov. Podobná reakcia prišla aj od súčasného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten síce ruský útok odsúdil, ale doplnil bezobsažné posolstvá o nutnosti nastolenia mieru prostredníctvom mierových rokovaní s Ruskom.
Takúto rétoriku nepriamo kritizoval Milan Uhrík, ktorý v príspevku reagoval na skutočnosť, že prezident SR Peter Pellegrini, ako aj minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár odhlasovali na rokovaní vo Washingtone 40-miliardovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu a potvrdili budúci vstup Ukrajiny do NATO. Urobili tak napriek svojim dlhodobých vyhláseniam o potrebe rokovania s Ruskom, okamžitom zastavení vojenskej pomoci Ukrajine či údajnom rozpútaní tretej svetovej vojny po vstupe Ukrajiny do NATO.
Podobne aj György Gyimesi v príspevku uviedol, že samit NATO potvrdil doposiaľ nevídanú eskaláciu vojny. Podľa Gyimesiho sa „toto vojnové šialenstvo deje napriek tomu, že vojna Ukrajiny s Ruskom nie je našou vojnou, Rusko NATO neohrozuje, neútoči naň, Ukrajina nie je členom NATO, teda povinnosť pomáhať za hranicami našich možností neexistuje“. Problematiku tak politik výrazne a vedome oklieštil, strašil svoje publikum eskaláciou konfliktu a zastával proruské pozície. S naratívom o eskalácii k tretej svetovej vojne pritom operovali aj ďalší dezinformátori, napríklad Miroslav Heredoš, člen strany Republika.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
