Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Dezinformační aktéri kritizovali dotáciu amerického Kongresu na pomoc Ukrajine, o ktorej sa vyjadrovali ako o zbytočnom predlžovaní vojny. Objavila sa aj hyperbolizácia hovoriaca o vyhlásení vojny Rusku zo strany USA, ktoré môže mať za následok rozpútanie jadrovej vojny. Dezinformátori útočili aj na občiansku zbierku OZ Mier Ukrajine na nákup munície pre Ukrajinu, ktorá údajne pochádza od liberálno-progresívnych elít a slúži na podporu krviprelievania.
- Slovenská vláda odobrila návrh zákona, ktorým sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) v blízkej dobe zmení na Slovenskú televíziu a verejný rozhlas (STVR). Dezinformační aktéri politizáciu a kontrolu nad verejnoprávnym médiom vítali. Využívali pritom manipulatívne naratívy, ktorými RTVS označovali za neobjektívne a zaujaté médium, ktoré má byť propagandistickým nástrojom tzv. progresivizmu.
- Naďalej prítomná je aj rétorika o mierovom riešení vojny na Ukrajine. Pre väčšinu sledovaných aktérov je mier iba módnym slovíčkom pre zarámcovanie a zjednodušenie inak komplexnej situácie. Falošné volania po mieri postupne infikujú aj voľby do Európskeho parlamentu. Tie sú rôznymi dezinformačnými aktérmi prezentované ako moment rozhodnutia medzi mierom a vojnou. Eurovoľby na Slovensku bude s vysokou pravdepodobnosťou sprevádzať mobilizácia voličov šírením strachu zo západných hodnôt a tretej svetovej vojny.
Zbierka na muníciu pre Ukrajinu bola interpretovaná ako podpora krviprelievania
V príspevkoch dezinformačných aktérov sa počas sledovaného obdobia objavovala klamlivá rétorika v kontexte schválenia 61-miliardovej dotácie amerického Kongresu. Dotácia bola interpretovaná ako údajný útok USA na ruské územie či vyhlásenie vojny Rusku.
Túto líniu razil predovšetkým Ľuboš Blaha, poslanec SMER-SSD a kandidát v eurovoľbách, ktorý v príspevku na Telegrame tvrdil, že „po tom, čo spáchal americký Kongres, už nikto nemôže pochybovať, že USA vyhlásilo vojnu Rusku“. Zároveň strašil možnosťou jadrového konfliktu: „Ukrajinci útočia na ruské územie. Americká vojenská pomoc znamená jediné – Američania útočia na ruské územie. A to je milimeter od jadrovej vojny.“ V ďalšom príspevku Blaha doplnil, že americký Kongres schválil vojenskú pomoc Ukrajine pre banderovcov, pričom tak urobil na výročie Hitlerových narodenín. Vytváral tak falošnú analógiu a naznačoval konšpiračný záver, že nemohlo ísť o náhodne zvolený dátum, ale o snahu USA podporovať ukrajinských nacistov.
Informáciou o výročí Hitlerovho narodenia komunikovala aj Anna Belousovová, ktorá zároveň poukázala na znižovanie vôle ukrajinských mužov narukovať do vojny s Ruskom. Kandidátka do Európskeho parlamentu za krajne pravicovú stranu Republika situáciu interpretovala ako návod na mier, keďže keď „nebudú vojaci, nebudú vojny“. Podľa Belousovovej bolo reálnou príčinou vojny udržanie hegemónie Západu, ktorý má vojnu umelo predlžovať: „Krajiny tzv vyspelého kapitalistického západu sa síce zaviazali, že sa budú snažiť odchytávať Ukrajincov vo veku od 18-59 rokov ako divu zver, aby ich prinútili bojovať, no reálne tento lov nevidím, ako úspešný.“ V príspevku tak prezentovala znižovanie ochoty narukovať do ukrajinskej armády ako pozitívum, ktoré môže dopomôcť k skoršiemu ukončeniu vojny. Úplne pritom opomína skutočnosť, že strata bojaschopnosti Ukrajiny bude mať za následok jej prehru a podrobenie sa agresorovi.
Podobnou rétorikou sa prezentoval aj poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru parlamentu Marián Kéry (SMER-SSD). Podľa neho USA schválením nového balíka pomoci Ukrajine „priliali ešte viac oleja do vojnového ohňa, ako doteraz“. Pokračoval v šírení už zaužívaného naratívu vládnej koalície o nezmyselnom predlžovaní vojny a doplnil, že schválenie vojnovej pomoci v praxi znamená „extrémne zahrávanie sa s ohňom a de facto vyhlásenie vojny nielen Ruskej federácii, ale aj Palestíne a Číne,“ keďže balík USA smeroval aj na pomoc Izraelu a štátom v indo-tichomorskej oblasti.
Dezinformační aktéri zároveň kritizovali slovenskú občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu, ktorú vyhlásili neziskové organizácie OZ Mier Ukrajine, Dárek pro Putina a All4Ukraine. Partnerom zbierky je aj fundraisingová platforma Donio.sk, ktorá od začiatku vojny prispieva na pomoc Ukrajincom a Ukrajinkám či už v ich domovine alebo v zahraničí.
Kampaň realizuje český Nadační fond pro Ukrajinu, keďže ide o pripojenie sa k iniciatíve českej vlády na podporu vojnou zmietanej Ukrajiny. Slovenská vláda sa do zbierky, ktorá funguje v mnohých európskych štátoch, odmietla zapojiť. Aj preto nesie slovenská zbierka názov „Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my“ a vyzýva na zapojenie sa v duchu solidarity a snahy ukázať svetu, že Slovensko stojí na správnej strane dejín. V čase písania reportu (30. apríla) sa do výzvy zapojilo viac ako 63-tisíc Slovákov a Sloveniek a spoločne vyzbierali viac ako 4 milióny eur.
Občiansku zbierku kritizovali viacerí dezinformátori. Eduard Chmelár, kontroverzný politický analytik a súčasný poradca premiéra Roberta Fica, hovoril o tom, že „“vlastenci“ na čele s Ivanom Korčokom (…) huckajú Ukrajincov do boja, aby za nich vybojovali slobodu a sami majú plné gate, lebo front si predstavujú tak, že v zákopoch je wifina a podávajú tam lattečko“. V príspevku na Facebooku tiež Chmelár naznačil, že hlavné motto kampane od Milana Rastislava Štefánika bolo v zbierke zneužité. Organizátori podľa neho zaznávajú to, čo bolo pre Štefánika kľúčové – mier a diplomatické rokovania.
Chmelár zbierku mylne spája predovšetkým s Ivanom Korčokom a opozičnými politickými stranami, vyjadruje sa však aj k zapojeným umelcom, aktivistom či údajným „kaviarenským povaľačom“. Na ich adresu tvrdí, že „kráčajú so silami útlaku“ a dopĺňa: „…sledujúc záujmy militantných kruhov skladáte sa na tank, na delostreleckú muníciu, na všetko možné, len nie na to, k čomu nás vyzýval pri svojej návšteve Bratislavy pápež František: aby sme sa stali poslom mieru v srdci Európy“. Pokračuje tak v šírení „overeného“ klamlivého naratívu o tom, že vojenská pomoc predlžuje konflikt, a ignoruje skutočnosť, že bez munície a vojenskej techniky by Ukrajina v boji prehrala. Chmelár, ktorý často glorifikuje Rusko, uprednostňuje mierové rokovania s agresorom, ktoré však nemôžu byť pre Ukrajinu výhodné a ich presadzovanie nahráva jedine kremeľskej propagande.
Naratív o mieri sa objavil v príspevkoch viacerých ďalších aktérov. Člen strany Republika a kandidát do Európskeho parlamentu Marek Géci v príspevku tvrdil, že zbierka na pomoc Ukrajine je nehumánna, pretože nemôže dosiahnuť mier. Proti zbierke sa ohradil aj Géciho stranícky kolega Jozef Viktorín, podľa ktorého „sa progresívno – liberálne sily krásne odhalili. Potvrdili, že radšej vojna než dialóg, radšej zabíjanie než pokoj a mier.“ Podľa Viktorína je pritom cieľom zbierky získavanie pozornosti zaplavovaním mainstreamu a bulváru a zároveň „pokračovanie kampane“ osobností, ktoré sa objavili medzi podporovateľmi – Martina M. Šimečku, Davida Púchovského či Štefana Hríba.
Podobné tvrdenia sa objavili v statuse poslankyne NR SR Zuzany Plevíkovej (SMER-SSD), ktorá navyše spochybnila spôsob využitia vyzbieraných finančných prostriedkov: „Z môjho pohľadu je to obyčajná čierna diera. Ľudia nemusia mať vôbec jasno v tom, kde ich peniaze reálne skončia alebo akým spôsobom a od koho chcú tú muníciu obstarať. Prispeje sa možno iba zbrojárskemu priemyslu a človek bude o desiatky eur ľahší.“ Podľa Plevíkovej je zbierka vedomým podporovaním krviprelievania, pričom financie by mohli byť použité skôr na humanitárnu pomoc. Plevíková tiež zdôraznila potrebu mierových rokovaní s Ruskom, čím rezignovala na pomoc obeti agresie, ktorá pre ubránenie svojej nezávislosti potrebuje aj vojenskú podporu.
Pozornosť si okrem zmienených aktérov vyslúžil aj súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), ktorý sa na účet občianskej zbierky vyjadril negatívne s dodatkom, že „nepodporuje zbrojenie“. Tarabove tvrdenia prevzal dezinformačný portál eReport, ktorý doplnil, že „peňažná zbierka Munícia pre Ukrajinu je najnovším hitom progresívnych liberálov a ich médií“.
Témy vojenskej dotácie USA pre Ukrajinu, ako aj občianskej zbierky OZ Mier Ukrajine, sa teda niesli primárne v duchu klamlivého naratívu o mieri, ktorý nahráva kremeľskej propagande. Ten sa objavoval naprieč príspevkami rôznych aktérov – nielen predstaviteľov vládnej koalície, ale aj mimoparlamentných politikov a kandidátov do Európskeho parlamentu.
Opäť ho zopakoval aj premiér Robert Fico, ktorý kritizoval EÚ a Západ za to, že „lejú peniaze na zbrane“ pre Ukrajinu, čo podľa neho nijako nerieši situáciu. Podľa Fica nie je možné Rusko vojensky poraziť a tomuto účelu nepomôžu ani sankcie: „Rusko nekľakne na kolená. Ak je Rus na kolene, tak len preto, že si zaväzuje šnúrku na topánke.“ Vo vystúpení v Rádiu Slovensko doplnil myšlienku robenia politiky na všetky štyri svetové strany a vytvárania „dobrých, priateľských vzťahov s každým, kto bude mať o to záujem“. Fico nadviazal aj ideou normalizácie vzťahov s Ruskom po tom, ako vojna na Ukrajine skončí, pričom tento postoj sa snažil legitimizovať zásluhami Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska od fašizmu. Príspevku sa viac venujeme v sekcii s najviac populárnymi príspevkami.
Verejnoprávne médium očami slovenského dezinformačného ekosystému
Slovenská vláda odobrila 24. apríla 2024 obmenený návrh zákona, ktorým sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) v blízkej dobe zmení na Slovenskú televíziu a verejný rozhlas (STVR). Možno očakávať, že o legislatíve parlament rozhodne do leta. Okrem zmien, ktoré zákon zosúlaďujú s európskou legislatívou, sa toho veľa nezmenilo. Návrh verejnoprávne médium naďalej značne politizuje a podsúva pod politickú kontrolu vládnej koalície. Tak ako sa nemenil charakter návrhu, sa nemenila ani rétorika, ktorá sa tento krok snažila manipulatívne vysvetliť.
Koaliční partneri pokračovali v manipulatívnom obviňovaní verejnoprávneho médiá z neobjektivity a zaujatosti. Podľa Ľuboša Blahu RTVS vraj vedie s vládou politický súboj a pokračuje v tzv. neprofesionálnom aktivizme. Vo svojom príspevku Blaha ďalej operoval s „ústavným právom na objektívne informácie“ – ide o prinajmenšom paradoxnú rétoriku v prípade poslanca, ktorý dlhodobo patrí k hlavným aktérom slovenského dezinformačného ekosystému.
V útokoch na RTVS poslanec Blaha pokračoval aj v ďalších príspevkoch. V jednom z nich označil verejnoprávne médium za nástroj „slniečkarskej propagandy“ a na novinárov útočil označením „liberálni fašisti“. Blaha touto rétorikou pokračuje v manipulatívnom vykresľovaní RTVS ako zaujatého média, ktoré má slúžiť hodnotám a záujmom tzv. nepriateľského Západu. Situáciu a kroky vlády tiež falošne porovnal s blokovaním dezinformačných webstránok po invázii Ruska na Ukrajinu. Týmto ich manipulatívne legitimizuje a dáva na rovnakú úroveň s tradičnými médiami, ktoré narozdiel od tých alternatívnych ochotne spĺňajú požiadavky novinárskej etiky.
Podobne k téme pristupoval aj Eduard Chmelár, ktorý RTVS obvinil zo „zničenia verejnoprávnosti“ a šírenia propagandy. V príspevku zároveň odmietol kritiku, že vláda limituje slobody prejavu a médií – podľa Chmelára je návrh zákona len otvorením priestoru pre iné názory. Pridáva sa tak k dlhodobej rétorike, ktorá význam faktov a názorov dáva manipulatívne na rovnakú úroveň.
Po odobrení návrhu zákona vládou sa Blaha v ďalšom príspevku nevyhol paranoidným tvrdeniam o totalite a obmedzovaní slobody prejavu – využil pri tom manipulačnú techniku „dva mínusy (ne)robia plus“, keď porovnal svoje zablokovanie na Facebooku, kde dlhodobo porušoval podmienky používania platformy, s krokmi vlády, ktorá sa snaží o ovládnutie RTVS. Nielenže porovnáva neporovnateľné, ale snaží sa aj o legitimizáciu vládnych krokov prostredníctvom vytvárania strachu z fiktívnej totality.
Niektorí politici pôsobiaci v slovenskom dezinformačnom ekosystéme sa zároveň snažia o bagatelizáciu kritiky tej časti spoločnosti, ktorá sa zmien verejnoprávneho média obáva. Eduard Chmelár spomenul svoju únavu z „melodrámy o konci demokracie“ a kroky vlády označil za snahu vrátiť do verejnoprávneho média objektivitu a pluralitu. Zároveň sa vracia k obviňovaniu RTVS a jej novinárov z toho, že „dusili slobodu prejavu, cenzurovali nepohodlných ľudí a šírili jednostrannú propagandu“. Pravdepodobne tým naráža na situácie, keď RTVS odmietla dať priestor aktérom, ktorí dlhodobo šírili nefaktické či manipulatívne informácie.
Obavy o RTVS označil za „fantómové“ aj György Gyimesi, člen strany Aliancia, ktorý ďalej manipulatívne a bez dôkazov spájal verejnoprávne médium s liberalizmom či priamo progresivizmom a politickou stranou Progresívne Slovensko. Podobná rétorika je namierená na prehlbovanie polarizačného momentu v slovenskej spoločnosti, ktorý voči sebe stavia dva znepriatelené tábory – časť spoločnosti (vrátane médií) je vďaka svojmu vzťahu k demokracii a manipulatívnemu zjednodušeniu situácie vykresľovaná ako nepriateľ slovenských záujmov.
K situácii ohľadom RTVS sa vyjadrovali aj niektoré alternatívne médiá, ktoré sú dnes vládnou koalíciou legitimizované aj prostredníctvom označenia ako tzv. slobodné alebo občianske médiá. Médium eReport, ktoré sa dlhodobo podieľa na publikovaní problematického obsahu a ponúkania mediálneho priestoru súčasným vládnym stranám, nekriticky zdieľalo už spomínaný telegramový príspevok Ľuboša Blahu, v ktorom vykreslil RTVS ako propagandistický nástroj a riaditeľa označil za bezdomovca.
Podobne nekriticky pristupoval k informovaniu aj portál InfoVojna, ktorý okrem iného kontinuálne komunikuje proruské a konšpiračné naratívy. Bez akejkoľvek konfrontácie zdieľal slová premiéra Roberta Fica, ktorý počas tlačovej besedy RTVS obvinil z porušovania ľudských práv a z podpory kultúry zvrhlosti a vulgarity. To do istej miery odkrýva nastavenie vzťahu medzi alternatívnymi médiami a vládnou koalíciou – odmenou za nekritické preberanie a zdieľanie pochybnej rétoriky vládnej koalície je pre tieto médiá prístup k informáciám a rozhovorom s politikmi, ktorí pragmaticky zanevreli na styk s tradičnými médiami.
Falošné volania po mieri
Keďže príspevky obsahujúce naratívy o mierovom riešení vojny na Ukrajine boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné a prítomné vo viacerých témach, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „mier“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií je video, ktoré publikoval Robert Fico. Ide o záznam z jeho vystúpenia v relácii Sobotné dialógy v RTVS. V rámci neho sa premiér Slovenska opätovne vrátil k rétorike o suverénnej zahraničnej politike, ktorá počíta s eventuálnou štandardizáciou vzťahov s Ruskom. Taktiež zdôraznil, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu s Ukrajinou – inak povedané, Robert Fico opäť naznačil, že nesúhlasí s vojenskou podporou Ukrajiny a počíta s jej obetovaním agresorovi. Možnosť členstva Ukrajiny v NATO označil za potenciálny začiatok tretej svetovej vojny. Podobnou rétorikou a kontinuálnymi obvineniami Západu zo zámerného predlžovania konfliktu (takto Fico označuje vojenskú podporu obete ruskej agresie) slovenský premiér nielen šíri strach v slovenskej verejnosti, ale aj narúša jednotu Západu v konfrontácii s agresorom. V rámci svojej argumentácie sa Fico spolieha na prílišné zjednodušovanie situácie v medzinárodnom prostredí a pretláča naratív o potrebe Ukrajiny, ktorá by bola nezávislá mimo štruktúr NATO. Kontinuálne pri tom ignoruje vysoko pravdepodobný predpoklad, že Ukrajina by sa bez podpory Západu ruskej agresii ubrániť nedokázala – inak povedané, svoju nezávislosť by stratila.
Druhý príspevok možno vnímať ako súčasť eurokampane poslanca strany SMER-SSD Ľuboša Blahu. V rámci príspevku útočí na stranu Progresívne Slovensko, predovšetkým na lídra jej kandidátka Ľudovíta Ódora, ktorý bol v minulosti premiérom úradníckej vlády. Voľby do EÚ svojmu publiku Blaha falošne vykresľuje ako voľbu medzi mierom a vojnou. Vracia sa k stratégii z prezidentských volieb – demokratickú opozíciu manipulatívne označuje za cestu k vojne čisto z pragmatických dôvodov: budovať obraz nepriateľa s cieľom mobilizovať elektorát. Pôvodne telegramový príspevok Blahu prezdieľala na Facebooku oficiálna stránka strany SMER-SSD.
Tretie miesto patrí príspevku Mareka Géciho, kandidáta na poslanca Európskeho parlamentu, v ktorom sa vyjadroval k spomínanej finančnej zbierke pre Ukrajinu. Označil ju za nehumánnu a médiá obvinil z umelého pretláčania naratívu o potrebe pomoci Ukrajine. Opätovne využil rétoriku, v rámci ktorej je akákoľvek vojenská pomoc Ukrajine vykresľovaná ako zbytočné predlžovanie vojny. Táto rétorika vytvára manipulatívny obraz, v ktorom je agresia akceptovateľná a potreby jej obete sú ignorované.
Ďalší príspevok v poradí je tiež príspevkom Ľuboša Blahu, ktorý zdieľala oficiálna stránka strany SMER-SSD. Ide o záznam z relácie Kráľ na ťahu televízie TA3. Blaha v rámci svojho vystúpenia okrem iného spochybňoval sankcie uvalené na Rusko a EÚ obviňoval z vojnového štváčstva. Opätovne „zabudol“ spomenúť Ruskú federáciu v úlohe agresora. Pokračoval útokmi na tradičné médiá a mimovládny sektor, z ktorých takouto rétorikou vytvára vnútorných nepriateľov pre ďalšiu mobilizáciu voličov.
Posledné miesto patrí príspevku Kataríny Roth Neveďalovej, súčasnej poslankyne Európskeho parlamentu za stranu SMER-SSD, ktorá sa o mandát uchádza aj v najbližších eurovoľbách. V zostrihu zo svojej účasti v televízii Joj24 európska poslankyňa vytvára zdanie o fanatizme EÚ, ktorá má vraj hľadať nástroje pre predlžovanie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, a odmieta hľadať riešenia vedúce k mieru.
Najpopulárnejšie príspevky za posledné dva týždne tak jasne ukazujú, že politickí aktéri sa čoraz viac začínajú aktivizovať v rámci predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu. Pri svojej komunikácii, ktorá je častokrát problematická kvôli využívaniu nefaktických informácií a manipulačných techník, sa zameriavajú najmä na polarizujúce a emóciami nabité témy. Stálicou ostáva téma vojny na Ukrajine, ktorú rôzni dezinformační aktéri využívajú na rozdelenie verejného diskurzu do dvoch táborov. Zároveň je umelo vytváraná realita, v ktorej je akékoľvek konanie Západu (vrátane EÚ) označované za predlžovanie konfliktu a vojnové štváčstvo.
Šírenie strachu podobnými prostriedkami a rétorikou má za úlohu vytvoriť fiktívne hrozby, voči ktorým následne chcú bojovať práve šíritelia dezinformácií. Prezentujú sa tým ako martýri a bojovníci proti útlaku – cieľom je najmä ďalej polarizovať slovenskú verejnosť a mobilizovať ju pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
