Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Atentát na Roberta Fica otriasol celou slovenskou spoločnosťou. Výzvy po zmieri však boli nahradené ďalším budovaním nenávisti. Dezinformačný ekosystém a politici útočili najmä na opozičné strany a mainstreamové médiá.
- Najčastejšie sa objavovalo manipulatívne prenášanie zodpovednosti. Aktéri využili tragickú udalosť na bagatelizáciu roly médií v demokracii. Niektorí z nich prirovnávali atentát na premiéra k vražde novinára Jána Kuciaka alebo k útoku v Teplárni. Za tieto prirovnania skrývali svoje tvrdenia, ktorými podporovali napätie a maľovali terče na chrbty politikom, médiám a mimovládnym organizáciám. S tými je vraj potrebné spraviť poriadok.
- Postupom času sa konšpiračné teórie začali objavovať aj na stránkach vládnych politikov. Fico mal byť podľa dezinformačného ekosystému obeťou kvôli svojej mierovej politike. Za atentátom majú údajne okrem iného stáť aj tajomné zahraničné sily. Podobní strašiaci môžu pomôcť pri mobilizácii pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP).
- Kampaň pred voľbami do EP opäť akcelerovala. Dezinformační aktéri šírili najmä klamlivé posolstvá o hrozbách liberalizmu či LGBTI+ ľuďoch a spochybňovali rozsah zmeny klímy. Dochádzalo k útokom voči konkrétnym opatreniam Únie (napríklad voči Zelenej dohode), ktoré boli interpretované zavádzajúco. Aktívni boli v tomto ohľade predovšetkým kandidáti krajne pravicovej Republiky.
Hazard s budovaním nenávisti a polarizácie spoločnosti
Slovenskom 15. mája 2024 otriasli správy o atentáte na Roberta Fica. Na premiéra zaútočil páchateľ Juraj C., ktorý sa na uniknutom videu po jeho zadržaní priznal, že ho k činu viedli aj politické dôvody. Atentát na Roberta Fica sa dá jednoznačne považovať za výsledok kulminácie nenávisti a polarizácie slovenskej spoločnosti. Výzvy po zmieri a stmelení sa však na politickej scéne nestretli so stopercentným pochopením.
Práve naopak, časť slovenských politikov a dezinformačný ekosystém pokračovali v budovaní atmosféry nenávisti prostredníctvom šírenia problematických naratívov (aj) na sociálnych sieťach. Volania po zmieri boli častokrát nasledované maľovaním terčov na chrbty opozície či médií. Komplikovaný profil atentátnika bol pritom zámerne zjednodušovaný tak, aby mohol byť inštrumentalizovaný pri ďalších útokoch najmä na opozičnú stranu Progresívne Slovensko a mainstreamové médiá. Nechýbali ani konšpiračné teórie a objavili sa aj ľahko vyvrátiteľné dezinformácie o tom, že atentátnik mal byť Ukrajincom alebo členom Progresívneho Slovenska.
Aktívnym bol v posledných dvoch týždňoch najmä Ľuboš Blaha, podpredseda slovenského parlamentu a kandidát do EP za stranu SMER-SSD. V jednom zo svojich príspevkov na Telegrame obvinil „liberálne médiá“ a „progresívnu opozíciu“ z brainwashingu a systematického šírenia nenávisti voči Robertovi Ficovi. Takýmito výrazmi sa kontinuálne snaží bagatelizovať kritiku, ktorú si premiér za posledné roky legitímne vyslúžil za rôzne politické prešľapy (napr. aj v otázke korupčných káuz či demontáži právneho štátu). Podobne sa túto kritiku snažil vykresliť aj štátny tajomník Igor Melicher (tiež SMER-SSD).
Manipulatívnym spôsobom Ľuboš Blaha pokračoval v obviňovaní za budovanie atmosféry nenávisti aj v ďalších príspevkoch. Zodpovednosť opäť výhradne prenášal na plecia opozície a mainstreamových médií. Tie vyzýval ku kajaniu a ospravedlneniu, sám však k podobnému kroku nepristúpil a pokračoval v šírení problematických naratívov.
Podobný prístup zvolili aj ďalší predstavitelia vládnej koalície. Tomáš Taraba, minister životného prostredia (SNS), vo svojom príspevku uviedol, že nenávistná opozícia má „krvavé paprče“. Vo svojej ďalšej komunikácii na Facebooku, ktorej sa venujeme v sekcii top príspevkov, zas Taraba manipulatívne zjednodušil profil atentátnika a jeho radikalizáciu prepojil s opozičnými protestami, ktorých sa zúčastnil.
Za „produkt liberálnej propagandy“ označil atentátnika neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin. Nekriticky prebraté vyjadrenie bývalého ministra spravodlivosti okrem portálu eReport zdieľala napríklad aj problematická facebooková stránka Informácie bez cenzúry. Podľa Harabina nesú za atentát zodpovednosť „presstitúti z mainstreamu, agenti z mimovládok a politici“ opozičných strán.
Asi najvýraznejším bolo video Rudolfa Huliaka, ktoré na svojej oficiálnej stránke uverejnila Slovenská národná strana (Huliakovi bol koncom februára 2024 zrušený účet na Facebooku zo strany spoločnosti Meta, ktorá platformu vlastní, za opakované porušovanie pravidiel používania). Poslanec označil opozíciu a médiá za „problém spoločnosti“ a „skutočných štváčov inšpirovaných zo zahraničia rozvracať našu spoločnosť“. Situáciu na nenávistnej nôte prepojil aj s naratívom o LGBTI+ propagande a otvorene volal po urobení poriadku v spoločnosti. Prečo bola podobná rétorika obzvlášť nebezpečná len deň po atentáte, asi vysvetľovať nemusíme.
Z krajne pravicového politického spektra sa k atentátu na premiéra vyjadrili aj členovia hnutia Republika. Jeho predseda Milan Uhrík vo svojom príspevku označil za príčinu a problém „progresívny radikalizmus“ a volal po odstránení „skutočných extrémistov“. V rozhovore pre ruské médium RT obvinil z atentátu priamo politikov a novinárov. Spomínal „šírenie nenávistných prejavov hlavnými prozápadnými médiami“, ktoré označil za neakceptovateľné. Za „extrémistov“ a „problematických“ nepriamo označil médiá a opozíciu aj spolustraník Milan Mazurek.
Atentát na Roberta Fica vo viacerých príspevkoch Ľuboš Blaha (ale aj ďalší aktéri) manipulatívne prirovnal k vražde novinára Jána Kuciaka či útoku v Teplárni v roku 2022. Súčasná koalícia mala vraj v daných obdobiach čeliť neprimeranému spoločenskému lynču. Tým Blaha ospravedlňuje svoju aktuálne útoky a obvinenia voči médiám a opozícii. Blaha spoločne s ďalšími však opomína dôležitú skutočnosť – Robert Fico je na rozdiel od obetí v spomínaných prípadoch politikom a v rámci svojej demokraticky zvolenej funkcie musí čeliť určitej kontrole a konfrontácii – práve zo strany opozície a médií. Ich činnosť sa jednoducho nedá prirovnať k nenávistným prejavom, ktorým (aj vďaka rétorike súčasnej vlády) čelia oveľa zraniteľnejší novinári či menšiny.
Konšpiračné teórie o atentáte s geopolitickým pozadím
Časť slovenských dezinformačných aktérov sa snažila atentát na Roberta Fica vysvetliť cez prizmu geopolitickej situácie. Niekedy viac a niekedy menej konšpiračne spájali tento čin s postojmi premiéra voči vojne na Ukrajine. Inak tomu nebolo ani v prípade poslanca Blahu, ktorý príčinu atentátu vidí za tým, že Robert Fico má iný názor – „chce mier a odmieta posielať zbrane na Ukrajinu“. Podobne sa snažil situáciu vykresliť v rozhovore, ktorý zdieľal dezinformačný portál InfoVojna, aj Eduard Chmelár, aktuálny poradca premiéra.
O čosi viac Blaha akcentoval argument mieru v ďalšom príspevku, kde tvrdí, že „svet musí poznať pravdu – chceli ho zabiť preto, lebo chcel mier“. Video z rozhovoru pre srbské médium Tanjug mu prezdieľala aj oficiálna stránka SMER-SSD na Facebooku. Blaha podobnými tvrdeniami nadväzuje na dlhodobo šírený polarizujúci naratív, v ktorom sú slovenské záujmy a „suverénna zahraničná politika“ vykresľované ako protipól voči manipulatívnemu obrazu tzv. vojnového štváčstva Západu. V ďalšom príspevku Blaha konšpiroval na globálnej úrovni – americké médium New York Times obvinil zo šírenia dezinformácií a zo zakrývania toho, že atentátnik má byť „politický fanatik z ich vlastného tábora – proukrajinský, protitrumpovský, progresívny“.
Deň na to kandidát do EP vo svojej rétorike pritvrdil – vo svojom príspevku na Telegrame načrtol, že za atentátom na Roberta Fica môžu stáť zahraničné sily. Anekdoticky sa pritom odvolával na vyjadrenie gruzínskeho premiéra, ktorý dnes čelí domácej aj zahraničnej kritike za prijatie zákona namiereného proti mimovládnym organizáciám.
Podobne konšpiračne si už v deň atentátu zateoretizoval aj Tibor Eliot Rostas – dlhoročný šéfredaktor proruského portálu Zem&Vek a aktuálne aj kandidát do EP za hnutie Republika. Za tzv. nenávisťou voči Ficovi majú podľa neho stáť „sily financované spoza našich hraníc, ktorých cieľom je zneškodniť zvyšky národnej suverenity efektívne ruinované politickým krídlom tretieho sektora ako aj ideológmi v Bruseli a v pakte NATO“. Pokračuje tvrdením, že „okrem enormného množstva skutočností o tom všetkom svedčí aj iniciatíva zbierky peňazí na zbrane a zabíjanie na Ukrajine“. Pre svoje tvrdenia však Rostas neponúkol žiadne dôkazy. Fabuloval a útočil na adresu vykonštruovaných strašiakov – menované inštitúcie sú cieľmi dezinformačných naratívov a ruskej propagandy dlhodobo.
V príspevku, ktorý Blaha publikoval týždeň po atentáte, spomína, že Robert Fico sa stal terčom „ukrutnej nenávisti“ kvôli „našej mierovej politike“. Tiež sa vracia k strašeniu možnosťou jadrovej vojny. Blaha príspevkom celkom jasne ilustruje, ako môže byť atentát na premiéra využitý nielen na mobilizáciu v nadchádzajúcich eurovoľbách, ale aj akceleráciu krokov proti RTVS. Ukazuje aj to, ako efektívne dokáže tragické udalosti vsadiť do dlhodobých naratívov, ktorými zneisťuje a využíva zraniteľnosti svojho publika na získavanie politických bodov.
Keďže príspevky obsahujúce naratívy o atentáte na premiéra Roberta Fica boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „Fico“, „nenávisť“ alebo „atentát“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií je video publikované stránkou BRAT za BRATA. Ide o občianske združenie spájajúce slovenských motorkárov. Zároveň má veľmi blízko k Ruskému veľvyslanectvu na Slovensku a netají sa svojimi proruskými názormi, ktoré aktívne komunikuje. Na videu vystupuje hlavný predstaviteľ združenia Matúš Alexa, ktorý útočí na opozičné strany a obviňuje ich zo šírenia nenávisti v slovenskej spoločnosti. Označil ich za „úbohé telesá“. Nepriamo, manipulatívne a bez dôkazov ich prepojil s atentátnikom. Strany zároveň jednotne kategorizoval nálepkou „liberáli“ – v podstate hneď po atentáte tak prispel k vytvoreniu obrazu nepriateľa, ktorého chce zo Slovenska dostať von.
Druhý príspevok bol publikovaný oficiálnou stránkou SMER-SSD na Facebooku. Tá prezdieľala príspevok svojho kandidáta do EP Ľuboša Blahu, ktorý ho pôvodne uverejnil na Telegrame. Ide o časť rozhovoru pre portál ZVTV – internetovú televíziu problematického webu Zem&Vek – v ktorom Blaha obvinil mainstreamové médiá z vymytia mozgu atentátnika. Pokračoval v bagatelizovaní kritiky krokov vládnej koalície. Blaha vyzýval na pokoj, ale hneď vzápätí sa vrátil k útokom na RTVS, ktorú obviňoval z neobjektivity. Podobne útočil na opozíciu a ďalšie médiá – tie mali stranu SMER-SSD a Roberta Fica bezdôvodne lynčovať. Príspevok tak celkom dobre reflektuje základný problém rétoriky, ktorú zvolili niektorí členovia vládnej koalície – navonok volajú po zmieri, ale vzápätí pokračujú v šírení nenávisti a maľovaní terčov na chrbty opozície a médií. Odkrýva sa tým skutočný záujem, ktorý je postavený na budovaní obrazu martýrstva. Pravdepodobne nejde o zmier, ale o získavanie politických bodov a legitimity pre ďalšie kroky odkláňajúce Slovensko od demokracie.
Tretí príspevok publikovala Judita Laššáková, kandidátka strany SMER-SSD do EP a známa tvár dezinformačného ekosystému. V príspevku kritizovala mainstreamové médiá za informovanie o atentáte, pričom odmietla zmier v spoločnosti – podobne ako ďalší aktéri dezinformačnej scény vyjadrila Laššáková presvedčenie, že prvá by sa mala ospravedlniť druhá strana. Z označenia „VY“, ktoré v príspevku používa, nie je úplne jasné, koho myslí. Vo svojom príspevku sa však vracia aj do pandemickej doby. Manipulatívne poukazuje na akúsi fiktívnu totalitu zo strany štátu. To, že deti museli počas pandémie v školách pre vlastnú ochranu nosiť rúška, označuje za diskrimináciu a segregáciu. Vracia sa tak k dezinformačným naratívom, na ktorých sa jej podarilo v minulosti vybudovať svoju popularitu.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný Györgym Gyimesim, ktorý do EP kandiduje za stranu Aliancia-Szövetség. V príspevku kriticky reagoval na volania po upokojení situácie, ktoré sa zo strany opozičných síl a mainstreamových médií objavili po atentáte na premiéra. Gyimesi sa špecificky zameral na výzvy po prestávke v kampani do EP – tie označil za „hru progresívcov na schovávačku“ a „strašidelnú chybu koalície“. Výzvu na dočasné pozastavenie eurokampane však iniciovali aj niektorí koaliční kandidáti. Príspevkom Gyimesi tak konšpiračne prenášal zodpovednosť za atentát na „progresívcov“ – tým má vraj žiadaný pokoj v spoločnosti vyhovovať.
Posledné miesto patrí príspevku slovenského ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS). Napriek výzvam k tomu, aby sa politici vyhýbali obvineniam, Taraba označil atentátnika za sfanatizovaného jedinca, ktorý „šíril naratívy progresívnych médií, na predsedu vlády“. Okrem prílišného zjednodušovania profilu atentátnika, ktorý sme spomínali už vyššie, sa Taraba zameral aj na opozičnú stranu Progresívne Slovensko – tú obvinil z organizovania protestov, na ktorých sa mala (asi zámerne) šíriť nenávisť a hystéria. Taraba tým o protestoch informuje manipulatívne: zanedbáva ich demokratický význam pre vyjadrenie nespokojnosti a neprávom ich vykresľuje len ako nejakú živnú pôdu pre radikalizáciu.
V blízkej budúcnosti možno očakávať, že útoky na opozíciu a médiá budú pokračovať. Časť koaličných predstaviteľov a dezinformačného ekosystému bude pravdepodobne pracovať na vytváraní martýrskeho obrazu – nielen v prípade Roberta Fica, ale aj vlády ako celku. Konšpiračnými teóriami a útokmi na svojich politických (a mediálnych) oponentov prispievajú títo aktéri najmä k strašeniu a ďalšej polarizácii slovenskej spoločnosti. Obe roviny sú vysoko využiteľné na mobilizáciu pred voľbami do EP aj na ospravedlňovanie monopolizácie moci.
EÚ presadzuje „šialenosti“ v oblasti klímy či práv LGBTI+ ľudí
Po atentáte na Roberta Fica kampaň do eurovolieb na niekoľko dní utíchla. Napriek tomu sa počas dvoch sledovaných týždňov (už typicky) objavovalo strašenie bruselským diktátom či snaha vytvoriť falošný dojem, že Európska únia nekoná v záujme Slovenska a jeho pronárodných politických síl. V posledných dvoch týždňoch rezonovali témy európskej zelenej politiky, LGBTI+ či liberalizmu.
Problematika zelených opatrení EÚ bola preberaná predovšetkým členmi krajne pravicového hnutia Republika. Jej líder Milan Uhrík, europoslanec a kandidát do EP, označil boj proti zmene klímy za „klimatický alarmizmus“ a celý problém bagatelizoval. Vo video príspevku na Facebooku tiež upozornil na návrh na zrušenie Zelenej dohody (Green Deal), ktorý okrem Republiky podporili poslanci z ďalších pravicových strán, ako sú španielska Vox, poľská Právo a spravodlivosť (PiS) či nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD). Návrh, ktorý bol predložený ešte vo februári 2024, vznikol z iniciatívy europoslanca Toma Vandendriesscheho zastupujúceho belgickú krajnú pravicovú stranu Vlaams Belang.
Uhrík vo videu tvrdil, že Zelená dohoda „nechráni prírodu, ale ničí náš priemysel a našich farmárov“. Konkrétne hovoril o tom, že je nutné odmietnuť zákaz benzínových motorov, povinné elektromobily či umelo predražené obnoviteľné zdroje energií. Práve opatrenia v oblastiach energetiky a dopravy sú však kľúčové pre zaistenie zníženia množstva emisií skleníkových plynov, ktoré poháňajú klimatickú zmenu.
Obnoviteľné zdroje energií majú pritom oproti fosílnym palivám množstvo výhod, a to nielen s ohľadom na minimalizovanú záťaž na životné prostredie a ľudské zdravie, ale aj v zmysle nižších cien, keďže si vyžadujú menej financií na údržbu a prevádzku. Okrem toho sú štáty s vyšším množstvom energie produkovanej z obnoviteľných zdrojov menej náchylné na kolísanie cien palív, čo v konečnom dôsledku zaručuje stabilnejšie ceny energií. Uhríkov argument o vysokých cenách je zavádzajúci, keďže upozorňuje len na budovanie novej energetickej infraštruktúry a nezohľadňuje výhody v dlhodobom horizonte.
Podľa Uhríka sa v EÚ formuje „veľká masa, ktorá sa už nebojí volať po zrušení bruselských nezmyslov“. Neplatí podľa neho tvrdenie, že poslanci spomínaných strán sú v EP izolovaní. Sám však vo videu priznal, že návrh uznesenia nebol do programu pre rokovanie EP zaradený. V skutočnosti si návrh nezískal takmer žiadnu pozornosť ani v európskych médiách.
Útok na Zelenú dohodu sme zaregistrovali aj zo strany poslanca NR SR a kandidáta do EP za stranu Hlas-SD Branislava Becíka. Ten, podobne ako v minulom období, zavádzal o smernici EP o priemyselných emisiách, revidovanej v marci 2024. Zo smernice, ktorá zahŕňa pravidlá pre znižovanie emisií z priemyselných zariadení (vrátane veľkých podnikov s intenzívnym chovom hospodárskych zvierat, ale aj zariadení na výrobu batérií či ťažbu a spracovanie kovov), si úmyselne vybral iba jediný aspekt – chov hovädzieho dobytka.
Vo videu Becík zavádzajúco zúžil optiku, keď tvrdil, že planéta má byť podľa „zelených odborníkov z Bruselu“ zachránená jedine znížením počtu kráv, keďže produkujú CO2. Svojím vstupom sa snažil vyvolať kontroverziu a útočiť na emócie divákov. Skutočnosť, že obmedzenia pre chov hovädzieho dobytka budú v rámci smernice ešte len posudzované, však zamlčal.
Popri zelených témach bola dezinformačnými aktérmi komunikovaná téma práv LGBTI+ ľudí a údajných zvráteností, ktoré EÚ propaguje. Aj v tejto téme boli prominentné príspevky kandidátov do EP za hnutie Republika. Milan Uhrík a Milan Mazurek napríklad zneužili dúhový pochod v Bruseli na šírenie naratívu o „skutočnej tvári“ západnej Európy a Bruselu, ktorá je vraj nežiaduca a ktorej nesmieme dovoliť, aby sa dostala do slovenských škôl a spoločnosti.
V ďalšom videu Uhrík tvrdil, že skutočný Brusel zahŕňa propagáciu „novo vymyslených pohlaví“. Zosmiešňoval tak symbolické gesto vyvesenia dúhových vlajok na budovy EP v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu pri príležitosti medzinárodného dňa proti homofóbii, bifóbii, intersexizmu a transfóbii (IDAHOBIT), ktorý pripadá na 17. mája.
Útoky na LGBTI+ osoby sa viazali aj na tému celoeurópskej speváckej súťaže Eurovízia, ktorú po prvýkrát vyhrala nebinárna osoba (švajčiarsky hudobník Nemo Mettler). Poslankyňa NR SR za SMER-SSD Zuzana Plevíková v nadväznosti na túto skutočnosť konšpirovala o tom, že súťaž bola rozhodnutá už vopred, podobne ako tomu malo byť v prípade víťazstva ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra v roku 2022. Jej príspevok bol prezdieľaný oficiálnou stránkou SMER-SSD. Na tému nadviazal aj György Gyimesi, podpredseda strany Szövetség – Aliancia. V príspevku tvrdil, že súťaž predstavuje „symbol dekadencie Západu“ či „prehliadku nevkusu“, keďže ju „vyhrávajú všetky písmenká z LGBTI + propagandy (…) bez ohľadu na skutočnú spevácku hodnotu ich vystúpenia“.
Podľa Milana Mazureka je Eurovízia nepodarený vtip a politická súťaž, pričom tohtoročného víťaza označil za „transformera, ktorý hovorí, že nevie, či je muž alebo žena“. Člen krajne pravicovej Republiky a kandidát do EP v príspevku šíril klamstvá o údajnom pretláčaní šialeností do slovenských škôl a tvrdil, že „musíme zastaviť rozmach týchto šialenstiev“. „Dlžíme to našim deťom, aby sa raz nezobudili do sveta, kde byť normálny bude tá najhoršia urážka a „extrémizmus“,“ dodal Mazurek.
Podobne ako Gyimesi a Uhrík, aj Mazurek prezentoval tému práv sexuálnych menšín bez rešpektu, veľmi zavádzajúco a s úmyslom príslušníkov LGBTI+ skupín vyobraziť ako hrozbu pre Európu. Rovnaký vzorec uplatnil v téme migrácie, kde prítomnosť príslušníkov národnostných či náboženských menšín v Bruseli interpretoval ako niečo patologické, proti čomu je potrebné Slovensko a Európu chrániť. Títo kandidáti tak opätovne využívajú známy vzorec, v ktorom fabulujú o hrozbách z EÚ a vlastným voličom sľubujú, že ich pred nimi ochránia.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
