Liberálna rakovina a neporaziteľné Rusko. Proruskí aktéri na Slovensku pracujú na plné obrátky (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 14. júla 2024)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • Vládna koalícia a jej spojenci pokračujú v útokoch na liberalizmus a progresivizmus. Termíny sa im darí vulgarizovať a pre svoje publikum postupne vytvárajú vnútorného nepriateľa či budúceho obetného baránka. Snahy vyvrcholili premiérovou rétorikou o tom, že liberálna ideológia je rakovinou, ktorá poškodzuje Slovensko.
  • Tiež sa revilitalizujú snahy o legitimizáciu ruskej agresie na Ukrajine. Prevažnú väčšinu naratívov publikujú predstavitelia vládnej koalície, ktorí pokračujú vo falošných volaniach po mieri. Naďalej proti sebe kladú záujmy Slovenska a Západu.
  • Niektorí aktéri dokonca tvrdia, že Západ vedie proti Slovensku vojnu. Časť manipulátorov volá po dobrých vzťahoch s Ruskom a vyzýva k všeslovanskej vzájomnosti. Tieto slová majú horkú pachuť najmä po ruskom útoku na detskú nemocnicu z 8. júla 2024.
  • Dezinformačný ekosystém na Slovensku vôbec nepotešil vývoj v Európskej únii (EÚ). Znovuzvolenie Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie a estónskej premiérky Kaji Kallasovej za vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku označili za spečatenie bezvýznamnosti a vojnového štváčstva EÚ. 

Strašiak liberálnej rakoviny

Posledné dva týždne v slovenskom informačnom priestore potvrdili prognózu predošlého reportu. Ústrednou líniou útokov a problematických naratívov bola nálepka progresivizmu alebo liberalizmu. Séria pokračujúcich snáh o vytvorenie vnútorného nepriateľa spoločnosti vyvrcholila prejavom premiéra Roberta Fica počas osláv na Devíne.

V rámci svojho prejavu Fico vyjadril výzvu na vybudovanie hrádze proti „nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám“, ktoré sa podľa premiéra šíria ako „rakovina“ a „poškodzujú“ Slovensko. Tieto slová padli necelé dva mesiace po atentáte a nadviazali na rétoriku, ktorú doteraz voči politickej opozícii a médiám viedli predstavitelia vládnej koalície. Za volaniami po zmieri v spoločnosti sa reálne ukrývalo ďalšie šírenie nenávisti a maľovanie terčov na chrbty umelo vytváraným nepriateľom spoločnosti.

K výzve sa pridal aj Erik Kaliňák (europoslanec za SMER-SSD), ktorý v príspevku po vzore svojho predsedu obvinil progresívne ideológie z rozkladu spoločnosti a štátnosti. Ľuboš Blaha (tiež europoslanec za SMER-SSD) zas operoval s pojmom „progresívny extrémizmus“. To len poukazuje na skutočnosť, že tieto nálepky, ktoré vládni predstavitelia používajú, nie sú ničím iným než mentálnymi skratkami a strašiakmi. Práve prostredníctvom podobných bezobsažných (alebo vulgarizovaných) označení vytvárajú vnútorného nepriateľa a prípadne aj budúceho obetného baránka.

Podobne využili predstavitelia vládnej koalície aj rozhodnutie, ktorým Ústavný súd SR označil za protiústavné len niektoré zo zmien v novelizácii Trestného zákona. Zvyšok, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, odobril. Premiér Fico vo svojom príspevku žiadal od „nenávistnej opozície“, „protivládnych médií“ a mimovládnych organizácií ospravedlnenie „za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov“.

Opäť sa pridal aj Ľuboš Blaha, ktorý sa vo svojom príspevku na Telegrame vrátil k obviňovaniu opozície a liberálnych médií zo šírenia nenávisti a fanatizácie ľudí, ktorí sa potom majú meniť na atentátnikov. Zopakoval tak obohrané naratívy, ktoré manipulatívnym spôsobom prispievajú k ďalšej polarizácii spoločnosti na dva politické tábory. Príspevok prezdieľala aj oficiálna stránka SMER-SSD na Facebooku. V podobnej rétorike pokračovali aj Eduard Chmelár či Tomáš Taraba (SNS). Poradca premiéra zopakoval, že opozícia mala zničiť spoločenský zmier, a minister životného prostredia opätovne zdôraznil šírenie nenávisti.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR prepojil s atentátom na premiéra aj poslanec Richard Glück (SMER-SSD), ktorý tzv. liberálov opätovne obvinil zo šírenia nenávisti a radikalizácie občanov. Tá sa mala diať prostredníctvom médií, aktivít mimovládnych organizácií a opozičných protestov, ktoré sa vládna koalícia už dlhodobo snaží vykresliť ako niečo nedemokratické. Jeho vyjadrenie nekriticky prebralo aj provládne médium Ereport. Podobná rétorika prichádza najmä s cieľom umlčať alebo aspoň prinajmenšom v očiach populácie zdiskreditovať hlasy, ktoré sú kritické voči vládnej koalícii.

Inak tomu nie je ani v prípade vyjadrení, ktoré opozíciu bez ohľadu na ideologickú realitu jednotne nálepkujú termínmi liberalizmus alebo progresivizmus. Podobné metódy umožňujú nielen budovanie obrazu nepriateľa, ale aj zjednodušujú rétoriku plnú fiktívnych obvinení a manipulácií. Dobre to ilustruje aj príspevok Zuzany Plevíkovej, ktorý bol prezdieľaný aj na oficiálnej stránke SMER-SSD na Facebooku. Poslankyňa v ňom operuje s obvineniami o spoločenskom lynči, hone na čarodejniciach a totalite počas pandémie a vojny na Ukrajine. Predstaviteľov súčasnej vládnej koalície falošne stavia do role martýrov, ktorí v minulosti mali čeliť nespravodlivému sprisahaniu opozície a médií. Podobné naratívy si vybral aj György Gyimesi, bývalý poslanec a aktuálny člen strany Aliancia-Szövetség.

Milan Uhrík, predseda krajne pravicového hnutia Republika, zas tzv. progresívny tábor obviňuje z militarizácie. „Nekompromisnú progresívnu ideológiu“ označuje za hrozbu pre spoločnosť. Vyjadril sa tak v reakcii na prieskum, ktorý ukázal, že voliči strán demokratickej opozície by boli ochotní v prípade útoku na Slovensko svoju vlasť brániť viac ako národniarske strany.

Mýtus o neporaziteľnom Rusku

Dezinformačný ekosystém rovnako pokračoval v šírení klamlivých naratívov o vojne na Ukrajine. Prevažná časť aktérov sa vrátila k overenej rétorike, ktorá stavia na útokoch na Západ a snaží sa o legitimizáciu ruskej agresie na Ukrajine. Okrem „tradičného“ odmietania pomoci Ukrajine či strašenia zatiahnutím Slovenska do vojny sa opätovne objavil aj chválospev na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána. Revitalizujú sa aj volania po mieri, ktorý je častokrát manipulatívne stavaný do opozície voči démonizovanému liberalizmu.

Eduard Chmelár, poradca premiéra Roberta Fica, sa vrátil k útokom na EÚ a Západ, ktoré opätovne obvinil z militantnosti a strašil nezvrátiteľným príchodom globálnej vojny. Tá má byť výsledkom krátkozrakosti západných lídrov, ktorí si neuvedomujú tzv. neporaziteľnosť Ruska.

Podobnú rétoriku zvolil aj Ľuboš Blaha, ktorý vo svojom príspevku na Telegrame hovoril, že vojnoví štváči strácajú podporu a Západ „vojnu proti Rusku prehráva“. V príspevku, ktorý mu na Facebooku zdieľala aj oficiálna stránka SMER-SSD, konšpiroval o konci „globalistického projektu progresívneho liberalizmu“, za ktorým má stáť aj George Soros. Blaha vo svojej rétorike spája viacerých strašiakov, dokonca sa opäť snaží obviňovať Ukrajinu – tentokrát z bombardovania žien a detí na Kryme.

Snaží sa tým o legitimizáciu ruskej agresie a podobnou rétorikou opäť proti sebe stavia Slovensko a Západ. Ako Blaha píše v inom príspevku, Západ má proti nám viesť vojnu. V ďalšom sa zas pýši tým, ako neverí západnej vojnovej propagande. Zvolenie estónskej premiérky Kaji Kallasovej za vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku označuje za „pľuvanec do tváre všetkých v Európe, čo chcú mier“. Pokračuje bagatelizáciou obvinení Ruska z unášania ukrajinských detí, označuje ich za krivé a nepodložené. Opätovne tiež otáča pozornosť publika na údajné ukrajinské zabíjanie detí v roku 2014 na Donbase. Bez dôkazov a prostredníctvom manipulácií – to je modus operandi aktérov, ktorí aktívne preberajú naratívy ruskej propagandy a v závere svojich príspevkov volajú nielen po mieri, ale aj po „normálnych priateľských vzťahoch“ s Ruskom.

Eduard Chmelár v inom príspevku venoval pár riadkov aj osvedčenej téme obrannej dohody (DCA) medzi Slovenskom a USA. Tú opätovne označil za ohrozenie slovenskej bezpečnosti a fabuloval o tom, že práve vďaka DCA a nukleárnym zbraniam sa môže stať Slovensko terčom. Už tradične pritom zabudol na dôležitý fakt – Slovensko je ohrozené kvôli ruskej agresii, nie kvôli spojenectvu so Západom. Je to však práve táto rovnica, ktorú sa Chmelár (a ďalší) snaží manipulatívne obrátiť naruby.

V príspevku, ktorý bližšie analyzujeme nižšie, zas Chmelár zaútočil na prezidenta Petra Pellegriniho. Spravil tak kvôli jeho vyjadreniu z oficiálnej návštevy v Poľsku, počas ktorej povedal, že ruský útok na Ukrajinu bol nevyprovokovaný. Ukrajine tiež prisľúbil podporu. To sa nepáčilo ani predsedovi Republiky Milanovi Uhríkovi, ktorý vo videu Pellegriniho skritizoval aj za podporenie Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie. Použil pri tom aj manipulačné techniky – vrátil sa predovšetkým k strašeniu liberálnou ideológiou a odmietaniu akejkoľvek pomoci Ukrajine.

V tejto súvislosti publikoval príspevok aj dezinformačný web Bádateľ.net – každé euro pomoci Ukrajine označil za „ukradnuté slovenskému dieťaťu, dôchodcovi, pracujúcemu či pacientovi“. Ďalší príspevok zas Ukrajinu pripodobňoval ku koncentračnému táboru. Portál sa tak pokúsil o obnovu starších naratívov, v ktorých je Ukrajina diskreditovaná a pomoc Kyjevu manipulatívne vykresľovaná ako nejaká limitácia slovenskej populácie.

Naopak, vysoká miera pozitivity a chvály sa zo strany dezinformačného ekosystému zniesla na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten je pre podobných aktérov dlhodobo idolom či vzorom autokratického lídra s tzv. suverénnou politikou – inak povedané, s politikou, ktorá je častokrát v rozpore s demokraciou a príliš často v súlade s ruskými záujmami. Podporu Orbánovej návštevy Ukrajiny a Ruska (tzv. mierových rokovaní) vyjadril aj Robert Fico. Spravil tak tiež počas spomínaného prejavu na Devíne, kde Orbánove snahy prezentoval ako snahu o reguláciu konfliktu na Ukrajine.

Ľuboš Blaha sa zas vo svojom príspevku vyjadril a v tejto súvislosti pripomenul, že „chceme dobré vzťahy s Ruskom, chceme slovanskú vzájomnosť, chceme zastavenie vojny“. Orbán mal vraj v Moskve hovoriť aj za mierumilovné Slovensko. Rovnako nekriticky o tejto ceste premiéra Maďarska (aktuálne predsedajúceho štátu Rady EÚ) informoval aj dezinformačný web InfoVojna. Na rozdiel od predstaviteľov strany SMER-SSD však spomenul aj podmienky, ktoré si pred mierovými rokovaniami kladie Vladimir Putin. Tie okrem iného obsahujú aj stiahnutie ukrajinských vojsk z okupovaných území (Donbas, Záporožie, Cherson), ktorých sa má Kyjev v prospech Ruska dobrovoľne vzdať. Nápadne to pripomína kapituláciu – tú však dezinformačný ekosystém, vrátane predstaviteľov vládnej koalície, predstavuje ako spravodlivý mier.

Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy o vojne na Ukrajine, patrili v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch k tým dominantným, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „vojna“, „mier“, „Ukrajina“ alebo „Rusko“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Príspevok s najväčším počtom interakcií na Facebooku bol publikovaný premiérom Robertom Ficom. Vrátil sa v ňom k svojmu vystúpeniu na oslavách na Devíne. Premiér príspevkom opäť pripomenul svoju rétoriku, ktorou sa falošne prezentuje ako mierotvorca. Zopakoval, že vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie a vyzval k mierovým rokovaniam, ktoré majú predísť „podstatne strašnejšej kvalite“ vojnového konfliktu. Okrem vyjadrenia podpory Viktorovi Orbánovi (jeho návšteve Ukrajiny a Ruska) Fico naznačil myšlienku tzv. spravodlivého mieru. Je náročné si predstaviť, čo pod tým myslí – ale pravdepodobne nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že sa v tom skrýva aspoň čiastočná kapitulácia Ukrajiny a zároveň legitimizácia prípadných územných ziskov Ruska. Prinajmenšom to napovedá premiérova rétorika z posledných mesiacov.

Druhý príspevok pôvodne publikoval Ľuboš Blaha na Telegrame. Následne ho prezdieľala oficiálna stránka SMER-SSD na Facebooku. Ide o dlhodobý modus operandi, ktorým strana obchádza ban svojho europoslanca na platforme Meta. Zároveň tým posilňuje dosah a interakcie na vlastnom profile. Blaha v príspevku pokračuje v útokoch na liberálov (prípadne tzv. progresívcov), ktorých stavia do protipólu voči tradíciám. Príspevkom sa hlási k cyrilometodskej tradícii, opätovne vyzdvihuje odkazy mieru. Pripomína svoje vyjadrenie, že vojna a skaza na Slovensko zákonite prichádza zo Západu a mier z Východu. Blaha svojím príspevkom útočí na emócie publika – manipulatívne doň vkladá naratívy o fanatickom militarizme, migrácii a individualistických ideológiách. Zároveň celkom jasne zjednodušuje históriu a opomína tie segmenty, ktoré mu nevyhovujú – napríklad rok 1968 (vpád vojsk Varšavskej zmluvy) alebo aj mocenské príčiny, ktoré ZSSR viedli k oslobodeniu Československa počas druhej svetovej vojny.

Tretí príspevok nasleduje šablónu toho predchádzajúceho. Opäť bol pôvodne publikovaný na telegramovom profile Ľuboša Blahu a neskôr aj oficiálnou stránkou SMER-SSD na Facebooku. Europoslanec v príspevku reagoval na Políciu ČR, ktorá nevyšetruje internetové reakcie (napr. verbálne schvaľovanie činu) na atentát Roberta Fica. Polícia ČR označila podobnú kritiku zo strany predstaviteľov SMER-SSD za nevhodnú a jasne sa vyhradila ako apolitický orgán, ktorý sa drží v medziach zákona. V čom však spočívali tieto obvinenia? Podľa Blahu „česká pravicová vláda na čele s Petrom Fialom ďalej úplne zbytočne provokuje a rúca slovensko-české vzťahy“. Českú vládu označuje za fanatických aktivistov a manipulatívne ich stotožňuje s liberálnou opozíciou na Slovensku. Blaha v podstate naznačuje, že dôvodom „likvidácie“ česko-slovenských vzťahov má byť akési nekalé spojenectvo proti slovenskej vládnej koalícii, prípadne sa odvoláva na to, že česká vláda nesúhlasí so slovenskou víziou mieru. Okrem toho, že tieto obvinenia sú vysoko problematické, tak obsahujú aj množstvo manipulatívnych háčikov, ktoré majú publikum zaujať a vyvolať v ňom emóciu. Ide však už o dobre známu taktiku predstaviteľov slovenskej vlády – falošne sa predstavujú ako martýri akejsi nespravodlivosti či lynču zo strany tzv. liberálneho alebo militaristického tábora. Okrem iného sa tým častokrát zbavujú zodpovednosti a maľovaním terčov vytvárajú ďalších nepriateľov.

Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný Eduardom Chmelárom. Poradca premiéra sa v ňom snažil o zhodnotenie zahraničnopolitickej situácie. Dotkol sa viacerých oblastí, v ktorých buď zavádzal alebo rovno prešiel ku konšpiračnému teoretizovaniu – v prípade volieb vo Francúzsku napríklad uvažoval o tom, či sa prezident Emmanuel Macron nerozhodne pre sústredenie všetkej štátnej moci vo svojich rukách a nestane sa diktátorom. Podstatnejšie však bolo, že Chmelár vo svojom príspevku strašil osudom Európskej únie, ktorá je po zvolení Ursuly von der Leyenovej a Kaji Kallasovej podľa neho vraj odsúdená na bezvýznamnosť a vojnu. Západ podľa Chmelára „dokázateľne chce vojnu“ – paradoxne však neponúka žiadne dôkazy a v príspevku sa skôr snaží o zlepšenie reputácie Ruska, ktoré vyzdvihuje ako neporaziteľné. Chmelárov príspevok sa veľmi nápadne podobá na naratívy ruskej propagandy – straší nevyhnutnou katastrofou a globálnou vojnou, neponúka žiadnu racionálnu alternatívu.

Posledné miesto taktiež patrí príspevku Eduarda Chmelára. Okrem iného v ňom útočí na novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý na oficiálnej návšteve Poľska vyhlásil, že ruská agresia na Ukrajine je nevyprovokovaná. To sa poradcovi premiéra nepozdávalo a vo svojom príspevku pristúpil k zopakovaniu mantier ruskej propagandy: Rusko malo byť ohrozené rozširujúcim sa NATO, Západ je krvilačný, na Ukrajine mal byť podľa akýchsi plánov násilne zvrhnutý prezident a minské dohody nedodržiavala výhradne len Ukrajina. Ide o naratívy, ktoré boli už viacnásobne vyvrátené, no napriek tomu ostali v povedomí časti populácie a sú efektívne. Aj preto sa k nim dezinformační aktéri radi vracajú. Niekoľko odporúčaní Chmelár odkazuje aj Ukrajine. Tú varuje pred nekalými záujmami USA, ktoré sa ju vraj snažia zničiť. Zároveň Kyjevu odporúča cestu neutrality, ktorá sa vraj do budúcnosti ukazuje ako tá najbezpečnejšia. Ide o skutočne tragikomický úkaz – práve neutralita a garancia nezávislosti veľmocami dostala Ukrajinu do dnešnej situácie. Zároveň je celkom pravdepodobné, že neutralita, ktorú Ukrajine navrhuje Chmelár, by bola v praxi skôr poddanstvom voči Rusku.

Aj posledné dva týždne bol teda slovenský informačný priestor lemovaný problematickými naratívmi, ktoré sa spoliehali predovšetkým na falošné volania po mieri a úmyselné zjednodušovanie geopolitickej situácie. Aktívnymi boli najmä aktéri spojení s vládnou koalíciou. Nárast naratívov, ktoré sa snažia legitimizovať ruskú agresiu a propagovať myšlienku „spravodlivého mieru“ mohol súvisieť aj s blížiacim sa samitom NATO, ktorý sa uskutočnil 9. až 11. júla vo Washingtone. Naďalej sú cieľmi propagandistických útokov USA, ale aj Európska únia. A pod nálepkou progresivizmu či liberalizmu sa naďalej vytvára ďalší nepriateľ, ktorým sa vládna koalícia zbavuje zodpovednosti a odkláňa pozornosť populácie na zástupné (fiktívne) problémy.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk