Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku skončili úspechom aj tých kandidátov, ktorí sa neštítia šírenia dezinformačného obsahu. V dňoch pred voľbami sa aktivizovali najmä kandidáti za krajne pravicové hnutie Republika. Držali sa osvedčených taktík a strašiakov – démonizovali Brusel a varovali pred progresívnym ohrozením tradičných hodnôt. Nechýbali ani útoky na adresu migrantov.
- Politici na kandidátnej listine strany SMER-SSD sa už tradične sústredili aj na strašenie vojnou. Po atentáte na Roberta Fica sa pragmaticky prezentovali ako obete nenávistného lynču médií a opozície. Ľuboš Blaha presviedčal o tom, že spolu s jeho kolegami sú cieľmi prenasledovania a snáh o likvidáciu práve kvôli inému názoru na vojnu na Ukrajine.
- Naďalej sa šírili príspevky obviňujúce opozíciu či stranu Progresívne Slovensko z podielu na atentáte na Fica. Samotný útočník mal byť podľa dezinformátorov sfanatizovaný prívrženec opozičných síl. Naratív bol vyslovený aj samotným premiérom, ktorý v populárnom videu hovoril o atentáte ako o výsledku politickej nenávisti neúspešnej a frustrovanej opozície.
- Rezonujúcou témou bolo aj ukončenie spolupráce televízie Markíza s moderátorom relácie Na telo Michalom Kovačičom. Situácia poslúžila dezinformačným aktérom na personálne útoky voči Kovačičovi. Ten bol označovaný za politického aktivistu opozície, údajne šikanujúceho ľavicových politikov a šíriaceho liberálnu propagandu. Reálne dôvody konfliktu v Markíze boli zamlčiavané alebo bagatelizované.
Skazenosť Bruselu a ohrozenie tradičných hodnôt
Vrcholiaca predvolebná kampaň do Európskeho parlamentu (EP) očakávane priniesla zvýšenie aktivity slovenského dezinformačného ekosystému. Angažovali sa predovšetkým kandidáti SMER-SSD a krajne pravicového hnutia Republika. Okrem témy atentátu na premiéra Fica rezonovali aj dlhodobo známe naratívy – strašenie vojnou, progresivizmom, zelenými politikami či dekadentným Bruselom.
Predseda Republiky Milan Uhrík v posledných dňoch kampane pokračoval v rétorike, ktorou nepretržite útočil na progresivizmus či tzv. bruselský liberalizmus. V jednom zo svojich príspevkov sa opätovne snažil vyvolať pocit ohrozenia tradičných hodnôt. Video, v ktorom vystupoval spoločne s Milanom Mazurekom, malo dokazovať, že Brusel je „civilizačne stratený“.
Obaja (dnes už úspešní) kandidáti do EP sa úmyselne zamerali na nahrávanie ľudí tmavšej pokožky či iného vierovyznania (podľa oblečenia) – situáciu označovali za výsledok migračného paktu. Xenofóbne ladeným obsahom sa snažili o mobilizáciu voličov v prospech „vlastencov“, ktorí vraj zachránia Slovensko pred takto manipulatívne vytvoreným nepriateľom. O „skazenosti“ Bruselu vo svojom videu hovorila aj Lívia Pavlíková (tiež kandidátka za Republiku). Jej strašeniu o tzv. LGBTI+ ideológii sa však venujeme nižšie v sekcii top príspevkov.
Európske politické opatrenia a kroky ako Zelená dohoda, emisné kvóty, Migračný pakt alebo aj pomoc Ukrajine boli napádané aj v posledných dňoch kampane eurovolieb. Opäť za tým stáli aj kandidáti Republiky. V jednom z videí tieto témy označil Milan Uhrík za nezmysly a zároveň ich využil pre útok na Moniku Beňovú, ktorá za niektoré z týchto opatrení v minulosti hlasovala. Kandidátku SMER-SSD celkom paradoxne označil za „najprogresívnejšieho slovenského europoslanca“.
V inom kampaňovom obsahu venovanému Migračnému paktu si zas sledovateľ má predstaviť situáciu, že k nemu domov príde migrant, ktorého sa kvôli EÚ nemôže zbaviť. Strašenie nechýbalo ani v ďalšom spoločnom videu Uhríka a Mazureka, v ktorom skloňujú tzv. dúhové uznesenia ohrozujúce tradičnú rodinu. Kto je hlavným nepriateľom? Opäť progresivizmus a dekadentný Západ, proti ktorému je potrebné Slovensko ochrániť.
Tzv. progresívci boli nepriamo označení za niečo nenormálne aj vo videu, v ktorom opäť vystupujú Mazurek a Pavlíková. Okrem toho obaja kandidáti do EP bagatelizovali výzvu globálneho oteplenia a vrátili sa k jednej z obľúbených tém konšpirátorov a kritikov EÚ – k nariadeniu, ktorým nás má Brusel vraj donútiť jesť hmyz. Daný naratív je dezinformačným ekosystémom šírený dlhodobo a bol už niekoľkokrát vyvrátený. Cieľ je jednoduchý: strašiť diktátom Bruselu a podkopávať dôveru v EÚ.
Nebezpečná hra s mierom a vojnou
Spoločne s ďalšími kandidátmi strany SMER-SSD Ľuboš Blaha svojou rétorikou stavil na vytváranie binárneho obrazu, v rámci ktorého voľby do EP vykresľoval ako rozhodnutie medzi mierom a vojnou. Nadviazali tak na dlhodobý naratív, ktorý v nedávnej minulosti šíril aj premiér Robert Fico: EÚ (alebo tzv. západné demokracie) majú podporovať a zámerne predlžovať vzájomné zabíjanie Slovanov vo vojne na Ukrajine.
Slovensko má byť svojou suverénnou zahraničnou politikou (na všetky svetové strany) naopak pionierom mieru v Európe. Tento vzorec bol aplikovaný aj v dňoch pred voľbami do EP, v ktorých mal byť hlas pre SMER-SSD rozhodnutím pre mier a opozícia (najmä strana Progresívne Slovensko) zas cestou k vojne. Dá sa povedať, že podobné strašenie vyhralo vládnej koalícii na Slovensku už prezidentské voľby. Nemožno sa preto čudovať, že sa k tejto taktike vrátili aj teraz.
Pre ilustráciu môže poslúžiť niekoľko príspevkov, ktoré Ľuboš Blaha zverejnil na svojom telegramovom účte. To, ako vníma voľby do EP, popisoval celkom jasne: „Tieto voľby budú o tom, či bude vojna alebo mier. A vy ste vojna, my sme mier. Veľmi jednoduché.“ V ďalších príspevkoch zas otáča pozornosť svojho publika na akúsi nenávisť opozičnej strany Progresívne Slovensko. Tú častokrát skloňuje najmä v spojení s atentátom na Fica, ktorému sa venujeme nižšie.
Inak tomu nebolo ani v prípade Eduarda Chmelára, poradcu premiéra a pochybného politického analytika, ktorý sa v jednom zo svojich príspevkov vyjadril aj k 80. výročiu vylodenia spojencov v Normandii. Prejav amerického prezidenta označil za militantný a hodný teroristického vodcu. Odhodlanie postaviť sa ruskej agresii Chmelár bagatelizoval a odvolával sa na sovietsky boj proti nacizmu. Na záver svojho príspevku sa pokúsil o mobilizáciu voličov strany SMER-SSD – volal po vzoprení sa „zvráteným príkazom“ vodcov ako je Joe Biden, ktorí podľa Chmelára chcú len vojnu. Amerického prezidenta zároveň označil za „progresívca“ a nepriamo ho tak spojil aj s vulgarizovanou nálepkou slovenských opozičných strán.
V jednom z príspevkov Blaha obhajoval nálepku „liberálni fašisti“, ktorou označuje aj opozíciu či médiá – tie vraj „útočia na slobodu slova, uznávajú len jeden názor, fanaticky ho presadzujú, aj by preň zabíjali“. Nový europoslanec pokračoval obvinením, že sa na svojich „hnedých predchodcov“ podobajú tým, že vedú Slovensko do vojny s Ruskom.
Podobný obsah vyznieva po dňoch výziev na spoločenský zmier a prijatie zodpovednosti za šírenie nenávisti prinajmenšom paradoxne. Blaha pokračoval v maľovaní terčov aj v nadväznosti na prvý prejav Roberta Fica po atentáte. Súhlasí s premiérovým tvrdením o tom, že „jeden zo zdrojov zla pramení v západných demokraciách, respektíve v Bruseli, kde spustili lynč na každého, kto má iný názor na vojnu na Ukrajinu.” V ďalšom príspevku zas tzv. západné demokracie a liberálov obviňoval z „rastúcej neschopnosti tolerovať iný názor.”
Blaha môže podobnými tvrdeniami viesť svoje publikum ku konšpiračnému presvedčeniu, že za atentátom na Roberta Fica stoja tajomné zahraničné sily alebo tzv. progresívna nenávisť. Nielenže tým prispieva k prehlbovaniu konfliktov v spoločnosti, ale aj pokračuje v zavádzaní o vojne na Ukrajine. Svojou manipulatívnou hrou so slovami mier a vojna sa však bez ohľadu na dôsledky predovšetkým snažil o mobilizáciu svojich voličov pred voľbami.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy týkajúce sa volieb do EP, boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „EÚ“, „Brusel“ alebo „voľby“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií bol publikovaný Robertom Ficom. Premiér v ňom vyzýva k účasti na eurovoľbách, voličov logicky motivuje k voľbe kandidátov SMER-SSD. Svoju rétoriku manipulatívne stavia na už relatívne zaužívanom naratíve, ktorým rozdeľuje politické sily na tie mierové a vojnové. Fico sa opätovne vracia k pojmu tzv. veľkých západných demokracií, ktoré v tomto prípade obviňuje z toho, že si neželajú mier, ale eskaláciu napätia s Ruskom. Inak povedané, tieto štáty Západu obviňuje z vojnového štváčstva a situáciu na Ukrajine znova zjednodušuje. Pomoc Ukrajine nepriamo označuje za predlžovanie konfliktu, ako barikádu pred vojnou ponúka práve svojich spolustraníkov.
Druhý príspevok publikoval Milan Uhrík. Vo videu sa predseda krajne-pravicového hnutia vyhranil voči návrhu, s ktorým SNS prišla po atentáte na premiéra Fica. Návrh má riešiť nenávistné prejavy na internete a jeho základ tvorí overenie totožnosti používateľov (podľa identifikačných údajov, napr. fotografie či dokladov totožnosti). Aj napriek tomu, že ide len o návrh zákona, ktorý sa kvôli svojej nerealizovateľnosti pravdepodobne ani nestane realitou, Uhrík ním strašil svoje publikum. Hovoril o zavádzaní „povinnej digitálnej identity“ a SNS obvinil z toho, že nerieši reálne problémy ľudí – tými sú podľa Uhríka nenávisť šírená progresívnymi médiami a mimovládky na školách. Svojím príspevkom trafil nový europoslanec dve muchy jednou ranou – manipulatívne zaútočil nielen na tradičné ciele dezinformačných naratívov (médiá a mimovládne organizácie), ale aj na svojich volebných konkurentov.
Tretí príspevok je „reportážou“ z dúhového pochodu v Bruseli. Priniesla ju Lívia Pavlíková, kandidátka za krajne-pravicové hnutie Republika. Video je na prvý pohľad manipulatívne zostrihané – ponúka len tie zábery a reakcie, ktoré môžu vyvolať senzáciu či negatívne emócie. Respondenti očividne Pavlíkovú a jej motívy či politické presvedčenie nepoznajú. Neúspešná kandidátka sa účastníkov dúhového pochodu pýtala na témy, ktoré súvisia s problematikou LGBTI+ a sú v slovenskom prostredí do značnej miery vulgarizované. Ide napríklad o otázky počtu pohlaví, procesu tranzície či vplyvu EÚ na tieto politiky a práva. Pavlíková sa na tieto témy sústredila zámerne – je praxou odskúšané, že sa nimi dá časť slovenskej populácie strašiť a manipulovať k prijatiu fiktívneho obrazu o hodnotovej dekadencii Západu a Bruselu. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný na oficiálnej facebookovej stránke SMER-SSD. Ide o prezdieľanie obsahu Ľuboša Blahu z Telegramu. V príspevku sa čerstvý europoslanec chcel vyhradiť voči tvrdeniu poslanca Ľubomíra Galka, ktorý Blahu v súvislosti s vojnou na Ukrajine obvinil zo šírenia klamstiev o „banderovských nacistoch“. Člen strany SMER-SSD toto tvrdenie označil za šírenie nenávisti voči jeho osobe a výzvy na jeho likvidáciu. Je potrebné uznať, že pán Galko vo svojom príspevku skutočne použil konfrontačnú rétoriku. Blaha však v odpovedi pokračoval útokmi na médiá, ktoré obviňoval zo šírenia konšpiračných teórií a výmyslov. Odmietal prijať aspoň časť zodpovednosti za budovanie nenávisti v slovenskej spoločnosti. Práve naopak, ešte v rámci predvolebnej kampane do EP sa spoločne s premiérom Robertom Ficom (a stranou SMER-SSD) staval do pozície martýra mieru, voči ktorému sa vedie nespravodlivý boj kvôli názorom. Realita je však iná. Aj naše niekoľkoročné reporty sú dôkazom toho, že Ľuboš Blaha je dôležitou súčasťou slovenského dezinformačného ekosystému, ktorý sa podieľa na šírení propagandy a nenávisti dlhodobo. Konfrontácia jeho názorov a škodlivých aktivít nie je žiadnou perzekúciou a ani snahou o jeho likvidáciu – práve naopak, je legitímnou kritikou v demokratickej spoločnosti.
Posledné miesto patrí Judite Laššákovej, známej postave slovenského dezinformačného ekosystému a kandidátke do EP za stranu SMER-SSD. Vo video príspevku sa Laššáková vracia k atentátu na Roberta Fica a útočí na stranu Progresívne Slovensko. Tú spoločne s médiami obviňuje z vedenia neférovej predvolebnej kampane voči strane SMER-SSD. Voľby do EÚ považuje za zlomové a v rámci rétoriky vlastnej strany opätovne používa naratív o zabezpečení mieru. Vo videu ďalej odmieta obvinenia, že by kandidáti SMER-SSD v kampani zneužívali atentát na premiéra vo svoj prospech. Tiež odmieta, že by vládna strana chcela dostať Slovensko z EÚ. Prinajmenšom niektoré tvrdenia kandidátov strany SMER-SSD však vypovedajú o opaku – stačí pripomenúť premiérove vyhlásenia o európskej podpore vojny medzi Slovanmi alebo incident, keď Ľuboš Blaha vo svojej poslaneckej kancelárii zvesil vlajku EÚ a portrét prezidentky nahradil portrétom Che Guevaru.
Dezinformátori pokračujú v diskreditácii opozície. Fica vidia ako martýra
Veľkú časť pozornosti si v uplynulých dvoch týždňoch získali príspevky dotýkajúce sa pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. Téma viazala množstvo manipulatívnych tvrdení a klamstiev už v predošlom období, pričom aj naďalej slúžila ako nástroj pre osočovanie opozície a intenzívne útoky namierené proti médiám.
Samotný premiér po čiastočnom zotavení publikoval video, v ktorom hovoril o atentáte zo strany „aktivistu slovenskej opozície“. To sa stalo v nasledujúcich dňoch hlavným posolstvom dezinformátorov, ktorí útok naďalej zneužívali na diskreditáciu primárne opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS).
Fico sa vo videu vyjadril, že útočníkovi odpúšťa a necíti voči nemu žiadnu nenávisť. Zároveň však situáciu využil na obviňovanie opozičných strán, ktoré podľa neho svojou rétorikou umocnili napätie a zlo v spoločnosti. Uviedol, že útočník bol len „poslom zla a politickej nenávisti, ktorú politicky neúspešná a frustrovaná opozícia rozvinula na Slovensku do nezvládnuteľných rozmerov“. Pokračoval konšpiračnou prognózou o tom, že „protivládne médiá, najmä tie, ktoré sú spoluvlastnené finančnou štrukútrou Soroša“, ale tiež „politické mimovládne organizácie financované zahraničím“ a opozícia budú situáciu bagatelizovať a odmietať prepojenia medzi atentátnikom a politickou opozíciou. Sám vo videu viackrát zdôraznil možnosť prepojenia útočníka Juraja Cintulu na opozičné strany, žiadne konkrétne dôkazy však neuviedol.
Fico tiež zopakoval myšlienku o tom, že je nutné rešpektovať iný názor – nie pretláčať „politiku jediného správneho názoru“ či násilne vyvážať demokraciu do štátov, ktoré chcú ísť vlastnou cestou. Nepriamo tak naznačoval, že mohol byť obeťou pokusu o atentát práve kvôli svojim názorom a snahe presadzovať „sebavedomú suverénnu zahraničnú politiku“. Tento naratív sa počas uplynulých týždňov objavoval opakovane v obsahu rôznych konšpiračných a dezinformačných zdrojov.
Fakt, že Fico zverejnil zmieňované video deň pred moratóriom predchádzajúcim slovenským voľbám do EP, zdôraznil v príspevku na Facebooku jeho poradca a pochybný politický analytik Eduard Chmelár. Ten otvorene priznal, že z Ficovej strany išlo o súčasť politickej kampane, pričom sa stretagicky snažil podporiť kandidátov SMER-SSD. Chmelár vyzdvihoval Ficov postoj a sám v príspevku označoval za vinníka opozíciu, ktorá podľa neho „tvrdohlavo odmieta akúkoľvek spoluzodpovednosť“. Ficov poradca zároveň povedal, že „opoziční politici, novinári, analytici a moralisti najrôznejšieho druhu chrlia na najsilnejšiu vládnucu stranu oheň a síru“ a pritom mylne očakávajú, že sa líder strany ospravedlní a bude hovoriť o zmierení.
Podobne ako u Chmelára, obvinenia opozície a médií sa objavili aj u Ľuboša Blahu. Tie mali podľa neho na prvý príhovor Roberta Fica po atentáte zareagovať detinsky, pričom údajne šírili nenávisť, používali lacné frázy a útoky na SMER. Podľa Blahu sa Fico zachoval ako „chlap“ a „štátnik“, keď pomenoval korene zla: „Každý, kto má iný názor ako liberáli, je terčom nenávisti.“ Podľa politika môžu za tento stav západné mocnosti. Tie majú riadiť slovenské médiá a opozíciu, ktoré na základe toho „hecovali ulicu“ a „stvorili Cintulu“ [pozn. útočník Juraj Cintula]. Okrem toho Blaha siahol po svojich zaužívaných konšpiračných frázach, keď tvrdil, že Fico pomenoval pravdu o „plazivej totalite“ a „imperiálnych inštinktoch západných veľmocí“.
Tak ako Fico, aj Blaha nadväzoval na starší naratív o údajnej snahe kriminalizovať stranu SMER-SSD a odstaviť Roberta Fica kvôli jeho mierovým názorom. Za tie si mal podľa Blahu „vytrpieť viac ako ktorýkoľvek politik v Európe“, na základe čoho sa stal martýrom. Podpredseda SMER-SSD usiloval o vyobrazenie Fica ako hrdinu, ktorý sa zachoval odvážne a veľkodušne, pričom sa nebál ísť proti prúdu. Symbol martýrstva sa Blaha snažil posilniť aj v príspevku na Telegrame, kde Fica chválil za „najlepší prejav v živote“, na ktorý vraj čakal celý svet. V danom prejave Fico údajne priniesol „objajobu mieru a slobodu“ a zároveň „obžalobu západných mocností“.
Vo vyššie zmieňovanom facebookovom videu Blaha viackrát vyslovil tvrdenie, že útočník Juraj Cintula bol „opozičný aktivista“ a zároveň vyzýval „liberálny provojnový tábor“, aby sa kajal a prestal s nenávisťou. Celé jeho emóciami nabité vystúpenie však bolo útokom na opozíciu a menovite aj na lídra strany PS Michala Šimečku. Podobné útoky nachádzame aj v príspevkoch ďalších dezinformačných aktérov. Napríklad György Gyimesi, v súčasnosti mimoparlamentný politik a člen strany Maďarská aliancia, atribuoval Šimečkovi „podiel viny a zodpovednosti na vražednom útoku na premiéra Fica“. Aj jeho príspevok obsahoval tvrdenie o tom, že „strelca sfanatizovali práve médiá a opozícia, že to bol premyslený útok odhodlaného opozičníka“.
Novinári čelili urážkam a personálnym útokom
Ako už bolo spomínané, tradičné médiá boli zo strany dezinformátorov atakované predovšetkým prostredníctvom ich umelého spájania s atentátom na Roberta Fica a údajným podnecovaním nenávisti v spoločnosti. Počas sledovaného obdobia sme zaznamenali predovšetkým ataky cielené voči televízii Markíza, ale aj špecificky voči moderátorovi Michalovi Kovačičovi, ktorý bol dlhodobo tvárou politickej relácie Na telo.
Situácia v médiu sa vyhrotila po tom, čo moderátor využil priestor na konci jednej z diskusií, aby poukázal na politické tlaky a orbanizáciu médií. Kovačič otvorene hovoril aj o tlaku zo strany vedenia televízie, ktoré sa pokúšalo cenzurovať jeho reláciu, ako aj sekciu spravodajstva, s cieľom vyberať hostí a vyhýbať sa politickým konfrontáciám. Vedenie televízie následne označilo moderátorov krok za porušenie povinností. Aj keď mu mnohí zamestnanci televízie vyslovili podporu a usporiadali štrajk, budúcnosť relácie je neistá. Ak bude opätovne spustená, stane sa tak pravdepodobne až po letnej pauze, a to bez Michala Kovačiča.
K situácii sa na sociálnych sieťach vyjadrili viacerí dezinformační aktéri. Tí zväčša hovorili o moderátorovi ako o zástupcovi záujmov politickej opozície. Napríklad podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS), mal byť v slovenskom mediálnom priestore dlhé roky na úkor poctivej žurnalistiky pestovaný tzv. jednostranný novinársky aktivizmus. Taraba v príspevku neuvádza, čo rozumie pod poctivou žurnalistikou a ktoré médiá sú podľa neho (v negatívnom zmysle) aktivistické. Tvrdil však, že tento aktivizmus „v médiách vyplakáva, že už v spoločnosti o neho nie je záujem“.
Podobným rétorickým obratom počastoval dlhoročnú tvár Markízy Kovačiča aj Ľuboš Blaha, ktorý na Telegrame písal o jeho „trápnom vyplakávaní“. V príspevku Blaha tvrdil, že Kovačič sa „hral na najmúdrejšieho a začal v Markíze zneužívať svoju pozíciu moderátora na to, aby šikanoval ľavicových politikov a šíril slniečkarsku propagandu“.
Blaha nepriamo pochválil krok vedenia televízie Markíza, ktoré sa voči Kovačičovi vymedzilo a predznamenalo jeho odchod. Skutočnosť, že sa vedenie televízie malo pokúšať reláciu cenzurovať a vyvíjať tlak na redakciu spravodajstva Blahovi nevadí, keďže kroky vedenia schvaľuje ako zásah proti „partii neoliberálnych aktivistov, ktorí okupujú Markízu“. Táto skupina mala podľa neho z rodinnej televízie urobiť „džihádistickú bunku liberálov proti Smeru“. V príspevku tak opäť nachádzame snahu štylizovať stranu SMER-SSD a jej členov do pozície obetí, ktoré mali byť dlhodobo médiami osočované. Práve Markíza bola podľa politika „symbolom mediálnej protivládnej nenávisti“ a údajne teda niesla podiel viny na atentáte na Roberta Fica. Blahov príspevok z Telegramu bol prezdieľaný aj oficiálnou facebookovou stránkou SMER-SSD.
K situácii ohľadom Kovačiča sa vyjadrili aj ďalší politici a dezinformátori, ktorí na účet moderátora nešetrili urážkami a obvineniami. Člen strany SMER-SSD Marián Kéry napríklad nazval Kovačiča „poskokom“ opozície a liberálnych médií. Skutočnosť, že moderátor založil v televízii odbory, Kéry interpetoval ako snahu pomôcť „paralyzovaným progresívcom z Progresívneho Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu“. Vyjadrenie prevzal zo statusu Moniky Beňovej, ktorý zdieľala stránka SMER-SSD. Beňová, ktorá bola za stranu SMER-SSD opätovne zvolená za poslankyňu EP, okrem iného uviedla, že súboj, ktorý Kovačič „otvoril formálne proti majiteľom či vedeniu tv markíza je jeho a nielen jeho, pokus o záchranu PS“.
Podľa Igora Melichera, člena SMER-SSD a štátneho tajomníka ministerstva obrany, má byť Kovačičov odchod z televízie súčasťou „očisty od ideologických nánosov“. Tie mal budovať aj samotný moderátor, teda „politik, ktorý sa 6 rokov hral na novinára“. Ide o identickú ideovú líniu, akú vo svojich príspevkoch publikovali vyššie spomínaní politici Kéry či Beňová.
Známy dezinformátor Igor Bukovský, ktorý šíril medicínske hoaxy najmä počas pandémie Covid-19, dodal, že Kovačič patril „k tým, ktorí na Slovensku rozpútavajú kultúrny a ideologický konflikt“. Bukovský vidí problém v tom, že moderátor údajne mlčal v čase, keď mali Igor Matovič a Eduard Heger [pozn. počas predchádzajúcej vlády] zavádzať cenzúru vypínaním informačných médií. Zároveň odkazoval na situáciu, keď s ním Markíza ukončila spoluprácu v oblasti popularizácie zdravej výživy, údajne „na základe politickej objednávky“. Porovnával však neporovnateľné situácie, keďže sám v online priestore prezentoval výroky s potenciálne nebezpečnými dopadmi pre verejné zdravie. V lete 2020 totiž šíril tvrdenia o tom, že Covid-19 predstavuje banálne ochorenie a spochybňoval potrebu protipandemických opatrení.
Okrem Kovačiča bola počas posledných dvoch týždňov terčom útokov aj Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá v minulosti pôsobila ako redaktorka a moderátorka v Markíze a RTVS. Medzičasom bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu na kandidátnej listine PS. György Gyimesi venoval Cifrovej Ostrihoňovej príspevok obsahujúci personálne ataky a mizogýnnu rétoriku.
O bývalej novinárke totiž hovoril ako o „blondínke“, ktorá študovala históriu a politológiu v USA a v Paríži na to, aby vo svojej relácii robila „rozhovory s Monikou Tódovou a Zuzanou Čaputovou o nálepkách na bradavky“. Štúdium v USA politik označil za „vymývanie mozgov“ a „vedomý tuning v jej životopise“, ktorý mal predznamenať novinárkin prechod do politiky, resp. na kandidátnu listinu PS. Neváhal tiež používať slovné spojenia typu „Sajfova manželka je dnes na predaj v progresívnom klube“, „(aj) zdravotníctvu sa rozumie asi ako hus do piva“, alebo „doteraz v médiách služila gender ideológii“ (sic). Takýmito tvrdeniami Gyimesi spochybňoval akékoľvek kvality Cifrovej Ostrihoňovej, predovšetkým jej vzdelanie a mediálne pôsobenie. Zároveň sa jej osobu snažil spájať s negatívnym vyobrazením tzv. bratislavskej kaviarne a presadzovaním euroatlantických záujmov.
Vyššie uvedené príklady útokov na médiá a novinárov dôveryhodne ilustrujú nenávistnú atmosféru a identifikujú aktérov, ktorí stoja za jej budovaním. Zároveň ide o pokračovanie snáh, ktoré sú na Slovensku viditeľné od parlamentných volieb v roku 2023. Ostrakizácia tradičných médií, ktorá sa začala ich vládnym označením za „verejných nepriateľov“, pokračuje ďalšími pokusmi o ich umlčanie. Zdá sa, že po verejnoprávnom médiu podľahli tlaku vlády aj ekonomické záujmy majiteľov TV Markíza. Šírenie nenávisti a dezinformačných naratívov na adresu médií a novinárov bolo a bude dôležitou súčasťou podobných snáh vládnej koalície.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
