Ženy sú najčastejšími obeťami nenávistných prejavov na internete, vyplýva zo správy EÚ

Európska únia publikovala správu o moderácii nenávistných príspevkov na sociálnych sieťach. Online nenávisť sa prejavuje najmä voči ženám a sekundárne voči jednotlivcom židovského, rómskeho a afrického pôvodu. Autori správy upozorňujú na dôležitosť vytvorenia bezpečného online prostredia pre každého jednotlivca.

Vzostup online platforiem a sociálnych médií spôsobil revolúciu v modernej komunikácii a vytvára priestor na vyjadrenie názorov a zapojenie sa do verejných diskusií. Výskyt nenávistných prejavov v online priestore sa však stáva čoraz väčším problémom.

Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) zverejnila 29. novembra správu o moderácii online obsahu na sociálnych sieťach. Podľa štúdie sa nenávistné príspevky v online priestore zameriavajú najmä na ženy.

Najčastejšie obete online nenávisti? Ženy, Rómovia, Židia a Afričania

Podľa správy je mizogýnia najrozšírenejšou formou online nenávisti na všetkých platformách, ktoré výskum pokrýva – Reddit, Telegram, X a YouTube. Nenávistné príspevky neúmerne cielia na ženy, no štúdia identifikovala aj ďalšie obete online nenávisti. Medzi dotknuté skupiny patria tiež jednotlivci afrického, rómskeho a židovského pôvodu.

Počet hanlivých príspevkov namierených proti ženám bol však stále takmer trikrát vyšší ako tých, ktoré sa zameriavali na jednotlivcov afrického pôvodu. Nenávistné príspevky zamerané na Židov a Rómov boli identifikované iba v dvoch zo štyroch krajín. Výskum prebiehal od januára do júna 2022 v Taliansku, Švédsku, Bulharsku a Nemecku.

Nenávistný internetový obsah zameraný proti ženám často obsahuje ponižujúci jazyk, ktorý sa vyznačuje ich prirovnávaním k predmetom alebo zvieratám. Zaznamenaná bola tiež zvýšená frekvencia podnecovania násilia voči ženám v porovnaní s inými skupinami. Online násilie páchané na ženách je najčastejšie založené na sexuálnom kontexte.

Autori správy taktiež konštatujú, že veľké množstvo príspevkov obsahujúcich mizogýniu a rasizmus prekĺzne cez systémy moderovania obsahu, ktoré tomu majú zabrániť. Nenávistný online obsah tak ostáva neodhalený. Vysoká prítomnosť mizogýnnych príspevkov aj po moderácii naznačuje, že rodová diskriminácia je obsiahnutá v samotných algoritmoch, keďže ani tie nedokážu takýto obsah identifikovať.

Príspevky zamerané na jednotlivcov afrického pôvodu, Židov a Rómov bežne zahŕňajú šírenie negatívnych stereotypov. Čo sa týka online nenávisti namierenej voči Židom, tá sa zvýšila po začatí konfliktu medzi Hamasom a Izraelom začiatkom októbra. V posledných týždňoch pribúdajú nenávistné správy najmä v antisemitských publikáciách.

FRA analyzovala 1 500 príspevkov na sociálnych sieťach YouTube, Telegram, Reddit a X. Analytici nemali prístup k údajom na Facebooku ani Instagrame, ktoré vlastní spoločnosť Meta. Viac ako polovica z analyzovaných príspevkov bola kategorizovaná ako nenávistná a obsahujúca určitý typ obťažovania. Agentúra identifikovala nenávistné príspevky pomocou špecifických slov s pejoratívnym významom, ktoré naznačovali potenciálnu online nenávisť voči určitým skupinám. 

Problémy s bojom proti online nenávisti 

Správa zdôrazňuje nutnosť zvýšiť úsilie zo strany EÚ, jej členských štátov a samotných online platforiem na vytvorenie bezpečného online prostredia. „Obrovské množstvo nenávisti, ktorú sme identifikovali na sociálnych médiách, jasne ukazuje, že EÚ, jej členské štáty a online platformy môžu zintenzívniť svoje úsilie o vytvorenie bezpečnejšieho online priestoru pre všetkých,“ uviedol riaditeľ FRA Michael O’Flaherty.

S ohľadom na zistenia uvedené v správe by mali inštitúcie EÚ a sociálne médiá pri moderácii obsahu venovať pozornosť chráneným charakteristikám, akými sú pohlavie či etnická príslušnosť. Správa negatívne hodnotí absenciu konkrétneho právneho nástroja na riešenie násilia páchaného na ženách na úrovni EÚ, hoci online mizogýnia je veľmi rozšírená.

Dôležitým krokom je samotné odstránenie nezákonného obsahu, avšak zhodnotenie, čo presne sa považuje za nezákonný obsah, je často zložité, a to obzvlášť v prípade, že neexistujú jednoznačné definície. Rozhodnutia sú tak často v rukách moderátorov obsahu na súkromných platformách.

Doterajšie snahy EÚ eliminovať nenávistný obsah na internete

EÚ podnikla dôležité kroky na ochranu žien pred online násilím. V marci 2022 Európska komisia (EK) navrhla smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Návrh obsahuje ochranu pred rôznymi formami online násilia, ako je úmyselné zdieľanie intímneho obsahu bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie, kyberšikana a podnecovanie k násiliu alebo nenávisti.

Správa FRA ďalej zdôrazňuje, že EÚ ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia páchaného na ženách a boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor. Avšak šesť členských štátov EÚ – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko – zatiaľ dohovor neratifikovali.

Autori správy tiež vyzvali sociálne platformy k väčšej transparentnosti. Poukázali na to, že nariadenie o digitálnych službách (DSA) ponúka príležitosť presadzovať transparentnosť algoritmov a online platforiem, čím umožňuje vykonať nezávislé zhromažďovanie dôkazov potrebných na pochopenie rozsahu online nenávisti bez ohľadu na rôzne prístupové politiky online platforiem. Táto legislatíva tiež vyžaduje, aby hlavné mediálne platformy podnikli rozhodnejšie kroky voči škodlivému a nezákonnému obsahu alebo čelili prípadným pokutám.

V súvislosti s týmto zákonom začala EK v októbri 2023 formálne vyšetrovanie snáh spoločností Meta, TikTok a X v súvislosti s neodstránením škodlivého obsahu z ich platforiem. Technologickí giganti sú v súčasnosti pod zvýšeným dohľadom, a to v dôsledku nárastu škodlivého obsahu a dezinformácií vyvolaných vojnou medzi Izraelom a Hamasom.

V boji proti online nenávisti je kľúčová moderácia obsahu na internete. Je nevyhnutné vytvoriť digitálne prostredie, kde sa budú všetci cítiť bezpečne, bez ohľadu na pohlavie, vek, národnosť, vieru, sexuálnu orientáciu či farbu pleti.

The article is a part of the project “Strengthening the Resilience of Czech, Slovak and Polish Societies Prior to the 2024 European Parliament Elections” supported by the EU. You can find more information about the project on its website.

Funded by the European Union. The views and opinions expressed represent the views and opinions of the authors and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union or the European Commission. Neither the European Union nor the European Commission can be held responsible.

Študentka magisterského stupňa odboru Medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne. Absolvovala stáže na Veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone D.C., v Strategic Analysis Think Tank a v Demagóg.sk. Zaujíma sa prevažne o politické dianie v EÚ, krajinách Východného partnerstva a o región Západného Balkánu. Ovláda angličtinu, francúzštinu a španielčinu.