Rusko už dlhodobo cieli svojou propagandou na obyvateľstvo na Balkáne. Najčastejšie sa dezinformácie týkajú integrácie regiónu do EÚ, vojny na Ukrajine, ale často sú využívané aj emócie okolo vojenských misií NATO v Juhoslávii v 90. rokoch. Už koncom roku 2022 začala ruská štátna televízia RT publikovať správy aj v srbskom jazyku cez platformu RT Balkan.
V decembri 2023 oznámila propagandistka a šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová zámer spustiť vysielanie v roku 2024 aj v Bosne a Hercegovine. Podľa docenta Vladimíra Đorđevića z Mendelovej Univerzity v Brne spustenie služby ešte viac prehĺbi polarizáciu v Bosne pozdĺž etnických línií – čiže medzi Srbmi, Bosniakmi a Chorvátmi žijúcimi v krajine.
Pravda alebo nie?
Podľa správy francúzskej služby VIGINUM, ktorá spadá pod Generálny sekretariát obrany a národnej bezpečnosti, má ruská sieť Portal Kombat zaregistrovaných 193 stránok v rôznych jazykoch a je zameraná na rozširovanie ruskej propagandy najmä v Európe, v okupovaných oblastiach Ukrajiny či v Japonsku alebo na Taiwane.
Sieť spravuje stránky Pravda v mnohých európskych jazykoch, v japončine a mandarínskej čínštine. Názov Pravda niesli za čias Sovietskeho zväzu propagandistické noviny vydávané Komunistickou stranou ZSSR.
Podľa investigatívy Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO) dokázali koncom apríla 2024 stránky Pravdy jazykovo pokryť všetky krajiny EÚ. Existuje teda aj verzia v slovenčine či češtine.
Stránka určená pre Ukrajinu bola spolu s ďalšími 32 internetovými doménami v súlade so súdnym príkazom zablokovaná americkou FBI. V podkladoch k príkazu sa nachádzajú aj materiály, ktoré podrobne popisujú okrem taktík na diskreditáciu Ukrajiny na Západe napríklad aj to, ako môže nemenovaný kandidát (z kontextu vyplýva, že ide o Donalda Trumpa) zvíťaziť vo voľbách pomocou zneužívania tém týkajúcich sa migrácie z Mexika a drogovej kriminality.
Situácia na Balkáne
Portál Pravda je podľa FBI súčasťou vplyvovej kampane Doppelganger (Dvojník). Táto kampaň má za cieľ pomocou falošných stránok výzorovo napodobňujúcich napríklad Fox News alebo Der Spiegel zdieľať nepravdivé informácie tak, aby pôsobili dôveryhodne. Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) informovalo, že Pravda generuje svoje stránky a články pomocou algoritmov, pričom najčastejšie preberá informácie z proruských účtov na Telegrame.
Podľa infografiky RFE/RL algoritmus najprv preberie informácie z Telegramu, preloží text cez službu Yandex translate a následne ho šíri v jednotlivých jazykových variáciách na stránkach Pravdy.
RFE/RL počas niekoľkých mesiacov sledovalo stránky v albánskom, bosnianskom, macedónskom a srbskom jazyku. Počas investigatívy vyšlo najavo, že informácie sa od zverejnenia na Telegrame objavia na sledovaných stránkach s odstupom 3 až 12 minút. Od marca do júla 2024 bolo takto publikovaných viac ako 70-tisíc príspevkov, pričom drvivá väčšina – okolo 67-tisíc – na srbskej stránke.
Peter Benzoni z iniciatívy Alliance For Securing Democracy pôsobiacej v rámci German Marshall Fund pre RFE/RL povedal, že návštevnosť skúmaných portálov síce nie je vysoká, avšak pri tom, ako lacno a rýchlo je Moskva schopná šíriť klamstvá, na návštevnosti ani nezáleží. „Nízkonákladové útoky, ktoré zlyhajú 99 % času, sú ospravedlniteľné tým jedným percentom, ktoré uspeje,“ tvrdí Benzoni. Podľa EDMO je možné, že ide o skúšobnú operáciu, aby Moskva zistila, ako Európa na podobné úsilie reaguje.
Úspech najmä medzi etnickými Srbmi
Krajiny západného Balkánu nie sú v postoji voči vojne na Ukrajine jednotné. Zatiaľ čo Chorvátsko, Slovinsko, Albánsko, Macedónsko a Kosovo stoja za Ukrajinou, Srbsko a jeho obyvatelia sa naďalej zastávajú Ruska v jeho agresii. Podľa prieskumu International Republican Institute (IRI) až 39 % obyvateľov Srbska podporuje orientáciu krajiny na Rusko a ďalších 22 % podporuje orientáciu aj na Rusko aj na Západ.
Predstavitelia Bosny a Hercegoviny jasné stanovisko k vojne na Ukrajine nezaujali. Pohľady obyvateľov sú výrazne polarizované – zatiaľ čo sa etnickí Srbi v Republike Srpskej usilujú o bližšie vzťahy s Kremľom (na bezpečnostnej konferencii v Petrohrade v apríli 2024 bola Republika Srpska zastúpená ako samostatná krajina), moslimskí Bosniaci protestujú proti vojne s heslom „Nereagovali ste v Bosne, reagujte na Ukrajine!“ Podľa prieskumu IRI podporuje 18 % obyvateľov Bosny a Hercegoviny orientáciu krajiny na Rusko a ďalších 12 % podporuje orientáciu aj na Rusko aj na Západ.
Čierna Hora ako člen NATO oficiálne podporuje Ukrajinu, avšak náklonnosť k Rusku je viditeľná najmä medzi menšinovými srbskými stranami. Čierna hora je multietnická krajina, obyvateľstvo je zložené približne z 45 % Čiernohorcov, 29 % Srbov, 8,7 % Bosniakov a 5 % Albáncov.
Podľa Balkaninsight je vidieť, že etnickí Srbi majú všeobecne viac proruské názory ako etnickí Čiernohorci alebo Albánci. Podľa prieskumu IRI podporuje 20 % obyvateľov Čiernej Hory orientáciu krajiny na Rusko a ďalších 22 % chce, aby sa krajina obracala aj na Rusko aj na Západ.
Za úspechom ruského informačného vplyvu medzi etnickými Srbmi je napríklad vplyv pravoslávnej cirkvi, ale aj zneužívanie vojny v Kosove pre ospravedlnenie vojny na Ukrajine. Mnohí príslušníci srbskej diaspóry v zahraničí získavajú informácie najmä z médií v Belehrade. Pri pohľade na dlhodobo pozitívne vzťahy Srbska s Ruskom, pomerne nízke hodnotenie slobody médií v krajine a silný vplyv štátu na médiá sa dá predpokladať, že postoje etnických Srbov na Rusko a vojnu na Ukrajine sa v krátkodobom horizonte výrazne nezmenia.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK: https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
