Dánska premiérka Mette Frederiksenová v máji tohto roku navrhla zvýšenie minimálneho veku požadovaného na vytvorenie účtu na sociálnych sieťach na aspoň 15 rokov.
Európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) stanovuje, že tínedžeri musia mať 16 rokov, aby platforma mohla spracovávať ich osobné údaje, čo je potrebné pri vytváraní používateľského účtu. Členským štátom zostalo právo upraviť si tento vek, nemôže byť však nižší ako 13 rokov.
Firmy v žiadnom prípade nesmú zbierať dáta detí, ktoré majú menej ako 13 rokov. Mladiství si však môžu v krajinách, ktoré sa rozhodli pre výnimku, založiť účet na sociálnych sieťach od 13 rokov, no iba so súhlasom zákonného zástupcu, ktorý môže dať povolenie na zber a spracovávanie osobných údajov maloletých.
Minimálny vek na 13 rokov bol stanovený napríklad vo Švédsku, Portugalsku, Estónsku či Dánsku. Na Slovensku je minimálny vek na vyjadrenie súhlasu pre spracovanie osobných dát nastavený na 16 rokov.
Dánska premiérka Frederiksenová chce zvýšením minimálnej vekovej hranice na založenie účtu ochrániť mladých ľudí pred nástrahami sociálnych sietí. Týmto krokom by sa zamedzil prístup k nim aj deťom, ktorých rodičia dali súhlas na spracovávanie osobných údajov.
„Dnes si na väčšine miest viete vytvoriť profil, ak máte iba 13 rokov. Ale keď máte 13 rokov, tak ste stále len dieťa. A dlhodobo môžeme vidieť, že hrozby sociálnych sietí sú pre deti príliš veľké,“ napísala dánska premiérka v článku pre portál Politiken.
Sociálne siete sú pre deti ako džungľa
Ešte v apríli tohto roku podobnú myšlienku vyslovil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten vo svojom príhovore povedal, že by bol rád, keby sa aj ostatné krajiny v Európskej únii pridali k zvýšeniu minimálneho veku pre sociálne siete. Vo Francúzsku môžu mať od júla minulého roka deti mladšie ako 15 rokov účet na sociálnych sieťach iba so súhlasom rodiča.
Podľa tohto zákona musia sociálne siete pôsobiace vo Francúzsku získať potvrdenie od rodičov alebo právnych zástupcov detí na pôsobenie na ich na platforme. V prípade, že spoločnosť zákon nedodržiava, môže dostať pokutu až do výšky 1 % svojich globálnych ziskov. Prevádzkovatelia sociálnych sietí majú rok na aplikovanie nových požiadaviek pre nových používateľov a dva roky na ich aplikáciu pre už existujúce účty.
„Posiela niekto svoje deti do džungle, keď majú 5, 10, či 12 rokov? Nemyslím si, že by niekto pri zmysloch niečo také urobil. […] A dnes im, na niekoľko hodín počas dňa otvárame dvere do džungle. […] Takýto presne je priestor sociálnych sietí, pretože nie sú moderované ani regulované,“ povedal Macron počas príhovoru na univerzite Sorbonna.
WhatsApp sa pridal k ostatným sociálnym sieťam
Väčšina platforiem má nastavený minimálny vek na založenie účtu na 13 rokov. V apríli tohto roku sa k nim pridal aj WhatsApp vlastnený spoločnosťou Meta. Ten ešte v roku 2018 zvýšil tento vek na 16 rokov, keďže európske nariadenie GDPR hovorí o tom, že platformy musia vynaložiť primerané úsilie na overenie, či rodič alebo opatrovník udelil súhlas so spracovaním údajov dieťaťa. Novým pravidlom si WhatsApp chcel ušetriť problémy s touto požiadavkou.
V apríli tohto roku však spoločnosť Meta oznámila, že minimálny požadovaný vek pre založenie účtu na WhatsAppe bude opäť 13 rokov. Toto rozhodnutie zdvihlo vlnu kritiky medzi organizáciami zaoberajúcimi sa právami detí. Podľa Daisy Greenwellovej, spoluzakladateľky hnutia Detstvo bez smartfónu, znižovanie vekového limitu „ignoruje čoraz hlasnejšie zvonenie na poplach zo strany vedcov, lekárov, učiteľov, odborníkov na bezpečnosť detí, rodičov a odborníkov na duševné zdravie“ v súvislosti so škodlivosťou používania sociálnych médií pre deti.
V roku 2015 už niektoré štáty navrhli celoeurópsky zákaz spracúvať osobné údaje osôb mladších ako 16 rokov bez súhlasu ich rodičov. Krajiny sa ale na tomto návrhu nedohodli. V čase prejednávania tohto návrhu pritom proti nemu výrazne lobovali technologické firmy. Tie tvrdili, že ak by zvýšenie veku prešlo, mohlo by to deťom obmedziť možnosti na vzdelávanie a socializáciu.
V čom spočíva riziko sociálnych sietí?
Kritici hovoria, že deti sú na sociálnych sieťach vystavované sexuálnemu a násilnému obsahu, čo môže negatívne ovplyvniť ich vývoj. Zároveň argumentujú tým, že sociálne siete sú nastavené tak, aby si na nich ich používatelia vytvorili závislosť. Zvýšené riziko to predstavuje pre deti trpiace ADHD, úzkosťami či depresiou.
Experti zároveň poukazujú na to, že deťom trvá aspoň 12 rokov, kým sa im plne vyvinie kognitívne chápenie následkov svojich činov. Kvôli tomu sú deti náchylné zdieľať osobné informácie alebo robiť veci, ktorým plne nerozumejú. Preto sa môžu ľahko stať obeťami nebezpečných internetových výziev, podvodov či sexuálnych predátorov.
Používanie sociálnych sietí môže mať negatívne dopady aj na mladistvých, ktorí majú viac ako 12 rokov. Podľa americkej štúdie tínedžeri medzi 12 a 15 rokom života, ktorí používajú sociálne siete aspoň tri hodiny denne, majú dvojnásobne vyššiu šancu, že budú trpieť napríklad depresiami či úzkosťami. Výsledky ďalšieho prieskumu zas ukazujú, že až 46 % detí vo veku 13 až 17 rokov sa kvôli sociálnym sieťam cítilo nespokojne so svojím telom.
Veľkým problémom je, že sociálne siete nedostatočne kontrolujú vek svojich používateľov. Sociálne siete tak často používajú aj deti, ktoré majú menej ako 13 rokov. Je preto v záujme európskych lídrov, aby donútili platformy prijímať efektívne kroky na kontrolu veku používateľov sociálnych sietí a ochranu maloletých.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
