Sociálne siete zosilňujú falošné naratívy o konflikte medzi Izraelom a Hamasom

Už od útoku Hamasu na Izrael sa na sociálnych sieťach rozbehla veľká informačná kampaň. Jednotlivci sa spoliehajú na platformy v snahe získať čo najpresnejšie informácie a zábery z konfliktných zón. To však otvára dvere dezinformáciám.

Odkedy teroristické militantné hnutie Hamas 7. októbra zaútočilo na Izrael, sociálne siete zaplavili videá a fotografie z konfliktných zón. Aj keď veľa z nich je skutočných, objavilo sa medzi nimi množstvo falošného obsahu, ktorý s vojnou medzi Hamasom a Izraelom nemá nič spoločné. 

Milióny ľudí sa na platformách ako TikTok alebo Instagram snažia nájsť živé zábery, obrázky a videá z vojnovej zóny. Na TikToku trendujú výrazy ako zábery z Izraela alebo livestream z Izraela. Odhaľuje to silnú túžbu po nefiltrovanom obsahu „z prvej ruky“ v snahe získať lepší prehľad o aktuálnej situácii.

Po zhliadnutí niekoľkých z týchto videí algoritmus platformy začne odporúčať viac podobného obsahu a používateľov zaplaví obrovským množstvom audiovizuálneho obsahu. Vysoký dopyt po autentických snímkach a videách z vojnových zón však otvára dvere šíreniu škodlivých dezinformácií a konšpiračných teórií. 

Sociálne siete prispievajú k šíreniu dezinformácií o vojne medzi Izraelom a Hamasom 

Sociálne siete sú plné falošných účtov, ktoré šíria nepravdy a zavádzajú. Ich príspevky sa na internete šíria rýchlo a získavajú milióny videní. Virálne príspevky často zobrazujú vizuály zo starších konfliktov, AI vygenerovaný obsah, zábery z videohier alebo pozmenené dokumenty. Nezobrazujú tak skutočnosť a skresľujú pohľad na vojnu.

„V mnohých prípadoch algoritmy vašich platforiem tento obsah amplifikovali, čím prispeli k nebezpečnému cyklu rozhorčenia, zapojenia sa a opätovného šírenia,“ kritizoval americký senátor Michael Bennet technologické spoločnosti Meta, X, Google a TikTok.

V posledných rokoch navyše viaceré spoločnosti výrazne znížili počet zamestnancov zodpovedných za monitorovanie nepravdivého a škodlivého obsahu. A to aj napriek tomu, že sa na ich platformách aj naďalej šíri enormné množstvo dezinformácií.

Naďalej pretrvávajúcim problémom monitorovania obsahu v regióne Blízkeho východu je aj množstvo lokálnych jazykov a dialektov, keďže arabčina nie je ucelený jazyk. Preto aj napriek tomu, že je tretím najpoužívanejším jazykom na Facebooku, pre nedostatok pracovníkov, ktorí by rozmanitosti tejto reči rozumeli, je moderovanie obsahu problematické. 

Experti dokonca varujú, že sociálna sieť X pod vedením Elona Muska nielenže zlyháva v boji proti dezinformáciám, ale propaguje príspevky z „overených účtov“, ktoré si za to zaplatili. Modré fajky, ktoré sú znakom takéhoto overenia, sú rozdávané bez ohľadu na to, kto daný účet prevádzkuje, alebo čo zdieľa.

Ktorí aktéri šíria dezinformácie o konflikte?

Overovanie informácií počas aktívne prebiehajúcej vojny je veľmi náročné. Práve v takýchto časoch však môžu mať dezinformácie veľký vplyv na verejné vnímanie či samotný priebeh udalostí. Dezinformátori a konšpirátori sa často snažia vyvolať dojem spoľahlivých informačných zdrojov, a preto treba byť obzvlášť obozretný.

Napríklad po útoku na nemocnicu v Gaze, pri ktorom malo zomrieť 100 až 300 ľudí, sa neznámy človek na platforme X vydával za novinára média Al-Jazeera, vplyvnej medzinárodnej spravodajskej organizácie so sídlom v Katare. Z X účtu pod menom Farida Khan a popisom „nezávislý novinár/novinárka reportujúci z konfliktnej zóny“ tento neznámy používateľ tvrdil, že je novinárkou Al-Jazeera v Gaze a že disponuje videom ako „v nemocnici pristála raketa Hamasu“.

Al-Jazeera však upozornila, že žiadnu novinárku pod daným menom neeviduje a s účtom na sociálnej sieti X nemá nič spoločné.

O konflikte od začiatku dezinformujú aj prokremeľské médiá, ktoré ho zneužívajú na šírenie vymyslených paralel medzi Hamasom a Ukrajinou. Aj v tomto prípade však platí, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá, alebo ako to vykresľujú internetové príspevky. 

Na internete sa napríklad objavilo zavádzajúce video, v ktorom ruský prezident Vladimir Putin údajne vyjadruje podporu Palestínčanom počas konfliktu s Izraelom. Zábery však boli natočené počas vojenskej prehliadky ešte v roku 2021 a s prebiehajúcou vojnou nesúvisia.

Antipalestínske a antimoslimské dezinformácie sa šíria z Indie 

Zaujímavým trendom v konflikte medzi Hamasom a Izraelom je aj veľké množstvo dezinformácií vyprodukovaných a šírených pravicovo orientovanými účtami v Indii.

Indická služba na overovanie faktov BOOM identifikovala niekoľko overených X účtov, ktoré šíria islamofóbne a antipalestínske dezinformácie. Jednotlivci, označovaní ako dezinfluenceri, vykresľujú Palestínčanov ako násilných a zverejňujú protimoslimské komentáre a negatívne stereotypy o islame.

Niektoré z vymyslených príbehov, ktoré sa na internete stali virálnymi, zahŕňajú tvrdenia o únose židovského dieťaťa Hamasom, ktoré malo byť následne zabité. Ďalším príkladom je video, ktoré malo zobrazovať desiatky mladých dievčat, ktoré údajne palestínsky bojovník odviezol ako sexuálne otrokyne. Video však pravdepodobne pochádzalo zo školského výletu v Jeruzaleme. Vo videu sa navyše dievčatá spokojne rozprávajú a používajú mobilné telefóny, čo by pri únose nebolo možné.

Mnohé z takýchto zavádzajúcich príspevkov zdieľali účty so sídlom v Indii. „Svet si, dúfajme, teraz uvedomí, ako indická pravica urobila z Indie dezinformačné hlavné mesto sveta,“ povedal Pratik Sinha, spoluzakladateľ indickej neziskovej webovej stránky na overovanie faktov AltNews.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.