Aleksandar Vulin stratil svoju pozíciu šéfa srbskej spravodajskej služby (BIA) v novembri 2023. Na nedávnej konferencii Medzinárodné bezpečnostné fórum v Petrohrade však bol súčasťou srbskej delegácie spolu s Markom Parezanovićom, vysokopostaveným dôstojníkom BIA. Jeho aktívne pôsobenie na poli vzájomných vzťahov medzi Belehradom a Moskvou je dôležitým prvkom srbskej zahraničnej politiky a zároveň ruského hybridného pôsobenia na Balkáne.
Kto je Aleksandar Vulin?
Aleksandar Vulin je zakladateľ a bývalý predseda ľavicovej politickej strany Hnutie socialistov (Pokret socijalista), ktorá je súčasťou siete srbskej vládnej strany Srbská progresívna strana. Vulin si prešiel niekoľkými vedúcimi pozíciami. Bol ministrom práce, ministrom obrany, ministrom vnútra a nakoniec to dotiahol až na pozíciu riaditeľa BIA.
Z funkcie riaditeľa BIA odstúpil v novembri 2023. Jeho odôvodnením bolo to, že nechcel viac uškodiť Srbsku, keďže na neho USA uvalili sankcie za účasť na korupčných a destabilizačných aktivitách. Tie podľa Washingtonu podkopávali právny štát. „Spojené štáty a Európska únia žiadajú moju hlavu, aby neuvalili sankcie na Srbsko… Nebudem príčinou vydierania a nátlaku na Srbsko,“ uviedol v novembri Vulin.
Vulin sa v médiách preslávil prevažne dvojicou vecí – verejne propagoval tézu takzvaného srbského sveta po vzore ruskej verzie, a taktiež udržiavaním aktívnych vzťahov s predstaviteľmi ruských bezpečnostných služieb a Kremľa samotného. Tieto vzťahy aktívne budoval už počas jeho pôsobenia vo vládnych funkciách a pokračuje v tom dodnes. Na základe jeho nedávnych aktivít je možné povedať, že je v tomto smere dokonca aktívnejší ako predtým.
Prepojenie s Moskvou a jeho hybridné aktivity
Vulin je známy dlhodobým budovaním vzťahov s ruskými predstaviteľmi v Kremli a taktiež s ruskými bezpečnostnými zložkami. Ako uvádza Rádio Slobodná Európa (RFERL), Aleksandar Vulin bol súčasťou srbskej delegácie spolu s Markom Parezanovićom, jedným z predstaviteľov BIA, na nedávnej konferencii Medzinárodné bezpečnostné fórum v Petrohrade. Bol tam napriek tomu, že už nie je súčasťou agentúry. Dôvody jeho účasti neobjasnila ani BIA ani srbská vláda.
Predrag Petrović, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Belehradské centrum pre bezpečnostnú politiku, uvádza, že účasť Vulina na konferencii je symbolom „sedenia Srbska na dvoch stoličkách“, kde jedna reprezentuje Západ a druhá Východ. Petrovič však dáva dôraz na to, že nejde o obrat Srbska smerom k Rusku, ale iba o balansovanie medzi geopolitickými hráčmi. Cieľom má byť snaha získať podporu v otázke novej rezolúcie OSN o genocíde v Srebrenici, ktorú Srbsko odmieta.
Dlhoročné úsilie v budovaní týchto vzťahov zabezpečilo Vulinovi v januári 2024 vyznamenanie „Rád priateľstva“, ktorého udelenie je schvaľované priamo prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Vulin si toto vyznamenanie prevzal od šéfa ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergeja Naryškina priamo v sídle SVR v Moskve. V správe o vyznamenaní sa uvádza, že je za jeho veľký osobný prínos k rozvoju a skvalitneniu spolupráce medzi BIA a SVR v oblasti zaisťovania bezpečnosti a národných záujmov oboch krajín.
„Srbský svet“ ako model ohrozujúci stabilitu na Balkáne
Vulin prezentoval myšlienku „srbského sveta“ už počas svojho pôsobenia vo vláde v rokoch 2020 až 2021. V tom čase sa táto idea dostala aj do médií. Srbsko by sa podľa nej malo usilovať o formálne politické a inštitucionálne zjednotenie všetkých etnických Srbov na západnom Balkáne. To znamená Veľké Srbsko s Belehradom ako hlavným mestom, a to celé pod vedením autokratického lídra. Táto idea by sa dotkla územia v Kosove, Bosne a Hercegovine a taktiež v Čiernej Hore.
Koncept „srbského sveta“ je však vo svojom princípe v rozpore s konceptom „ruského sveta“, ktorý sa pokladá za jeho vzor. Dôvodom je, že tento koncept dáva do popredia Srbsko a jeho záujmy v kontraste voči „ruskému svetu“, ktorý dáva do popredia Rusko a jeho záujmy.
Vulin tým pádom prezentuje ideu, ktorá neguje ruský vplyv v regióne. Táto situácia sa dá považovať za zaujímavý paradox. V budúcnosti by to mohlo byť predmetom skúmania neočakávaných následkov hybridnej aktivity, ktorá sa otočila proti jej iniciátorovi, v tomto prípade voči Rusku.
Začiatkom mája bol Vulin schválený na post vicepremiéra v Srbsku. Jeho obsadenie na túto vysokú pozíciu môže vzhľadom na jeho prepojenia predstavovať ohrozenie stability v celom regióne. Do akej miery sa to negatívne prejaví, sa však ukáže až časom, a to na základe aktivít Srbska voči susedným štátom.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
