Šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová popisuje reakciu ruskej televíznej siete na obmedzenia Európskej únie (EÚ) ako „guerilla aktivizmus“. Kremľom kontrolovaná televízia v súčasnosti funguje vo viacerých európskych krajinách aj napriek sankciám. Tento prípad poukazuje na to, ako zložité je efektívne regulovať internetový priestor.
Rozhovor s propagandistkou Simonjanovou bol zverejnený na ruskej sociálnej sieti VKontakte na začiatku septembra. V rozhovore šéfredaktorka napríklad spomína, že „USA a ich „satelity“ od ruskej anexie Krymu robia všetko preto, aby zabránili RT pokračovať v žurnalistike“. Simonjanová sa ďalej v rozhovore vyhráža, že ak sa Západu nepozdávalo fungovanie RT pred blokáciou, teraz mu bude jeho fungovanie prekážať ešte viac.
Sankcie voči RT a reakcia na ne
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa EÚ rozhodla uvaliť sankcie voči ruským propagandistickým médiám, vrátane RT. Ich cieľom bolo obmedzenie šírenia ruskej propagandy na území členských štátov. V súčasnosti je však zrejmé, že tieto sankcie sa RT darí celkom jednoducho obchádzať.
Nemecké neziskové médium Correctiv venujúce sa investigatíve informovalo, že samotné blokovanie domén proruských médií bolo z veľkej časti delegované na jednotlivé členské štáty, ktoré túto úlohu zverili lokálnym poskytovateľom internetu. Následná kontrola bola zo strany EÚ nedostatočná, a tak bol používateľom obsah stránok RT často dostupný aj bez využitia nástrojov ako VPN.
Ak však aj poskytovateľ internetu doménu zablokoval, RT využila iné stratégie, ktoré umožnili čitateľom dostať sa k jej obsahu. Výskum German Marshall Fund (GMF) a Amsterdamskej univerzity, ktorý sa zaoberal taktikami RT pri obchádzaní zákazov, spomína hneď niekoľko spôsobov. RT svoj obsah šírila napríklad na weboch, ktoré na prvý pohľad nemuseli mať so správami nič spoločné. Výskum spomína napríklad web s názvom Man Stuff News.
RT taktiež falšovala legitímne spravodajské weby, prípadne kopírovala neaktívne, tzv. “zombie weby”. Robila tak najmä prostredníctvom propagácie VPN priamo na svojich stránkach, ako aj pomocou klonovania webov a alternatívnych domén.
Tieto metódy, ktoré Simonjanová v rozhovore nazvala „guerilla aktivizmom“, sú popísané nižšie. Šéfredaktorka pritom zároveň tvrdila, že podobné úkony boli potrebné na zachovanie slobody slova v Európe.
Ako funguje blokovanie domén a aké sú jeho slabiny?
Blokovanie domén znamená zablokovanie určitej webovej adresy. Urobiť tak môže lokálny poskytovateľ internetu. Ak teda napríklad poskytovateľ internetu zablokuje web www.google.sk, bez obchádzania pravidiel sa k tejto adrese nedostanete. Avšak stále bude dostupná napríklad webová adresa www.google.com.
Presne tento princíp sa rozhodla využiť aj RT. Televízia si vie v podstate zakúpiť nekonečné množstvo internetových domén, a tak je prakticky nemožné, aby poskytovateľ internetu vedel zablokovať každú z nich. Následne stačí jednoduché naklonovanie webu a publikácia tohto obsahu na alternatívnej doméne, na ktorú sa nevzťahujú žiadne reštrikcie.
Okrem toho RT aktívne propaguje využívanie služieb VPN, ktoré vedia zariadenie používateľa virtuálne premiestniť do inej krajiny. Povedzme teda, že sa práve nachádzate v Nemecku, kde je RT zablokované. Pomocou VPN sa môže zdať, že sa zariadenie nachádza napríklad v Rusku a na web tejto proruskej televízie sa bez problémov dostanete. Využívanie VPN je vo všeobecnosti jednoduché, a s pomocou návodu, ktorý RT zverejnila, ju zvládne využiť väčšina používateľov.
Má teda význam blokovať adresy proruských webov?
Aj keď sa môže zdať, že snaha o zablokovanie RT a ostatných proruských médií v Európskej únii nemá význam, nemusí to byť celkom tak. Je síce pravda, že kompletne zablokovať prístup k proruským webom je takmer nemožné, EÚ je však stále schopná limitovať počet ľudí, ktorí k týmto médiám budú mať prístup.
Navyše podľa verejne dostupných odhadov je najviac návštevníkov webu RT starších ako 55 rokov, čo zvyšuje šance na to, že táto veková skupina nebude schopná alebo ochotná využívať služby ako VPN.
Súčasná situácia s pôsobením RT v členských štátoch EÚ však ukazuje, že jednoduché blokovanie domén na efektívny boj s proruskou propagandou nestačí. Okrem toho preto EÚ prevádzkuje napríklad portál EUvsDisinfo, ktorý sa venuje témam proruskej propagandy a dezinformácií. Zároveň sa snaží konkurovať nepravdivým informáciám prostredníctvom podpory fact-checkingu či vyčleňovania finančných prostriedkov na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a nezávislú žurnalistiku.
Pred niekoľkými rokmi EÚ taktiež spustila projekt Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO) – sieť inštitúcií a organizácií, ktorej cieľom je boj proti dezinformáciám. V rámci EDMO funguje aj spolupráca vo forme hubov, ktoré združujú tieto inštitúcie v jednotlivých regiónoch. Jedným z nich sa zameriava aj na strednú Európu.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
