Trápi nás rezortizmus, zastarané inštitúcie a myšlienkové vzorce, ktoré nevystihujú nové typy hrozieb. Je načase zmeniť spôsob, akým myslíme a ako fungujú naše bezpečnostné a obranné systémy.
Naša politika a inštitúcie venujúce sa obrane a bezpečnosti stále vnímajú svet úzkym rezortným pohľadom skôr než celkovo a všeobjímajúco. Je najvyšší čas to zmeniť a premýšľať o bezpečnosti a obrane inak.
Pokračujúcu pandémiu COVID-19 by sme mali vnímať ako príležitosť vykročiť z nášho rutinného nazerania na svet. Skôr než vstrebeme šok spôsobený novým stavom sveta okolo nás, skúsme sa porozhliadnuť po nových perspektívach.
Korona ako test
Škodlivejším neduhom trápiacim prístup k bezpečnosti je v našich končinách tzv. rezortizmus. Tým sa myslí tendencia silne jednostranného sebavnímania určitej inštitúcie a jej agendy ako stredobodu vesmíru a často aj ako jediné miesto výskytu inteligentného života. Takýto prístup znemožňuje realizáciu skutočných riešení.
Napríklad pre dlhodobé vyriešenie pôsobenia neoficiálnych polovojenských organizácií sa k riešeniu musí spoločne postaviť nielen ministerstvo vnútra, ale aj obrany, školstva a tajné služby. Ak však naše inštitúcie vidia výlučne do svojho taniera, je takýto prístup len snom.
Covid-19 bolestivo vypichol hneď niekoľko zraniteľností a nedostatkov našich bezpečnostných a obranných systémov. Kruto nám pripomenul, že korupcia a zlé vládnutie, manifestované prázdnymi skladmi a chýbajúcim zdravotníckym materiálom, sú priamymi hrozbami pre bezpečnosť jednotlivcov i spoločnosti.
Pripomína taktiež dlhodobo neriešené a dnes vysoko zraniteľné rómske komunity, ktoré sa veľmi jednoducho môžu stať centrami epidémie koronavírusu. To nie je len otázka ochrany života a zdravia, ale aj ďalšieho odcudzenia rómskej minority a majoritnej časti spoločnosti.
Nezabúdajme, že v parlamente máme už druhé volebné obdobie ĽSNS, ktorá do veľkej miery vyrástla práve na antirómskej rétorike a sentimentoch.
Cvičíme krízové scenáre?
Mimoriadne dôležitým prvkom zvládania krízových situácií je komunikácia. Tá, ktorú vidíme dnes, je však skôr chaotická. Mnohé štátne inštitúcie až teraz objavujú sociálne siete ako efektívny nástroj komunikácie.
Ako by sa nám dnes len hodili funkčné nadrezortné štruktúry schopné koordinovať komunikáciu štátnych inštitúcií.
Najviac ironická je však pozícia ozbrojených síl. Napriek tomu, že je dlhodobo na chvoste záujmu a podfinancovaná, je to práve armáda, ktorá vystužuje a zastupuje iných aj v oblastiach, ktoré nespadajú do ich zodpovednosti.
Mnoho našich bezpečnostných a obranných inštitúcií je cez ich internú kultúru stále byrokratickými konštruktmi studenej vojny.
Krízové riadenie v našich krajinách, zdá sa, trpí nedostatkom skúseností spoločných akcií, spolupráce a koordinácie rozličných aktérov. Núkajú sa preto nasledovné otázky.
Koľko prebehlo krízových cvičení s rôznymi scenármi, ktoré by zapájali aktérov naprieč inštitúciami na všetkých úrovniach, za posledných desať rokov? Aké boli ich zistenia? Aké opatrenia, ako a kým boli prijaté na základe týchto zistení?
Hrdzavé inštitúcie, hybridné hrozby
V prepojenom svete plnom vzájomných závislostí, neurčitosti, nepredvídaných i nepredvídateľných súsledností príčin a dôsledkov je rezortizmus súčasne nezodpovedný aj nebezpečný.
Zohľadnenie takéhoto charakteru súčasného bezpečnostného prostredia je jadrom debaty o hybridných hrozbách či tzv. nových vojnách. Jej cieľom je upozorniť zložitú povahu hrozieb prichádzajúcich v neočakávanej komplexite.
Dobrým príkladom je zo začiatku nevinná škriepka o sochu maršala Koneva v Prahe, ktorá priebežne vyvrcholila útokom vandalov na českú ambasádu v Moskve a diplomatickým škandálom so stíhaním pražských politikov za hanobenie vojenskej slávy Ruska, len pár dní potom, čo prezident Putin podpísal zákon umožňujúci takýto krok.
Zásadou tejto debaty by mala byť konfrontácia zažitých mentálnych modelov politikov, analytikov a všetkých ďalších odborníkov na bezpečnosť, zbaviť ich rutiny myslenia a zvýšiť ich citlivosť na zmeny okolo nás. Sme na to pripravení?
Sme pripravení akceptovať fakt, že spôsob nášho života, ktorý chceme prirodzene chrániť, sám osebe generuje hrozby tak, ako to vidíme v prípade klimatickej zmeny, preľudnenia či environmentálnej degradácie?
Sme pripravení opustiť binárny model vnútornej a vonkajšej bezpečnosti či tradičnej sektorovej bezpečnosti a premýšľať o bezpečnosti kritických funkcií spoločnosti? Odpoveď je jednoduchá a znie: nie sme.
Tradičné vnímanie, že vnútorná bezpečnosť je výhradnou vecou ministerstva vnútra a vonkajšia bezpečnosť výhradnou vecou ministerstva obrany či zahraničných vecí, ich vnímanie ako oddelených a nesúvisiacich celkov, ktorým sa majú venovať špecializované inštitúcie, deformuje našu optiku.
Hrozby dnes nemajú jednoznačný charakter, prichádzajú v kombináciách a načasovaní, ktoré znásobujú mieru ich významu. Pripomeňme si nedávne vyradenie IT sietí a počítačov brnianskej fakultnej nemocnice počas rozbiehajúcej sa pandémie.
Ďalším problémom je množstvo našich bezpečnostných a obranných inštitúcií, ktoré napriek cyklu reforiem, ktorými prešli, sú cez ich internú kultúru stále byrokratickými konštruktmi studenej vojny, zdecimovanými rokmi nedostatku personálneho i finančného.
V ich súčasnom stave by neboli schopné plniť svoju rolu v systéme, ani keby sme sa vrátili do osemdesiatych rokov. A ešte menej sú na to pripravené dnes.
Učme sa od startupov
Naše veľké dobrodružstvo za nápravou opísaného stavu sa musí začať tou najjednoduchšou a súčasne tou najzložitejšou vecou. Musíme si priznať, že spôsob, akým premýšľame a „robíme“ bezpečnosť, si vyžaduje zásadnú zmenu.
Našťastie, pri troche ochoty je kde čerpať inšpiráciu.
Mnohé úspešné startupy poháňané digitálnymi technológiami fungujú naprieč sektormi a kombinujú funkčné riešenia z rôznych oblastí. Spomeňme krakovskú firmu s mobilnými zariadeniami na diagnostiku chorôb či holandský startup s automatizovanými aeroponickými modulmi na pestovanie ovocia či zeleniny.
Taktiež v akademickom svete je multidisciplinarita kľúčovým pojmom, kde sa rýchlo rozvíjajú kombinácie odborov ako materiálové inžinierstvo, biochémia a 3D tlač. Takýto prístup potrebujeme aplikovať aj pre náš bezpečnostný a obranný systém, o ktorom uvažujme skôr ako o organickom než mechanickom.
Načrtnime si však základné linky, po ktorých by sa mala takáto prakticky paradigmatická zmena prebehnúť.
Obrana na úrovni komunít
Spoločenská kohézia je jednou z kľúčových kritických funkcií spoločnosti, ktoré potrebujeme chrániť.
Vynechajúc násilné sociálne inžinierstvo typické pre totality, treba nájsť nástroje kultivácie spoločenskej kohézie dostupné slobodným spoločnostiam a demokratickým štátom. V rovine princípov sa bavíme o dobrom vládnutí, transparentnosti a verejných politikách, ktoré vítajú a podporujú aktívne zapojenie občanov.
Dobré vládnutie je vládnutie, ktoré napĺňa svoju časť lockovskej spoločenskej zmluvy. Transparentnosť je predpokladom dôvery a chápania vládnych politík. Aktívne zapojenie občanov rozvíja spoločenský kapitál, vytvára priestor na integráciu a zamedzuje polarizáciu spoločnosti.
Špecificky pre oblasť bezpečnosti a obrany je k dispozícii práca s mládežou, branno-občianske vzdelávanie, tzv. all-hazard prístup k plánovaniu výnimočných situácií a strategickej komunikácii, budovanie partnerstiev so súkromným a tretím sektorom, mechanizmy dobrovoľného zapojenia občanov do bezpečnosti a obrany, rozvoj aktívnych vojensko-civilných vzťahov či modely samoorganizovanej reakcie komunít v prípade núdze.
Jednoducho povedané potrebujeme zapojiť občanov, ponúknuť im možnosť realizácie a rozvoja kompetencií smerom k individuálnej pripravenosti a zodpovednosti za svoju komunitu. To je cesta k reálnej spoločenskej odolnosti.
Súbežne nesmieme zabudnúť na reformu bezpečnostnej a obrannej architektúry, ktorú potrebujeme sústrediť na posilnenie horizontálnych kanálov pre interakcie a kooperáciu medzi aktérmi systému, posilnenie spoločného rozhodovania, kontroly a vyhodnocovania na nadrezortnej úrovni a posilnenia koordinácie na všetkých úrovniach systému.
Skvelým praktickým krokom vpred by u nás bolo posilnenie kompetencií a faktické sfunkčnenie Bezpečnostnej rady.
Vyššie naznačená konfigurácia bezpečnostného a obranného systému v kombinácii s odhodlanými a pripravenými občanmi poskytne skutočne flexibilnú a 360 stupňov pokrývajúcu odpoveď na komplexné hrozby dnešných čias.
Autor: Matej Kandrík
Tento článok bol pôvodne publikovaný na SME.sk. Jeho anglická verzia je dostupná na portáli Visegrad Insight ako súčasť projektu #DemocraCE.
