V dňoch 15. a 16. júna hostilo Švajčiarsko mierový summit o Ukrajine. Pozvanie naň prijali zástupcovia z vyše 90 krajín sveta. Medzi zúčastnenými chýbali predstavitelia Ruska, ktorí pozvánku nedostali.
Hoci švajčiarska vláda skonštatovala, že mier bez Ruska nebude možný, zároveň pripomenula, že Moskva dala viackrát najavo svoj nezáujem o účasť na podobnom stretnutí. Ruskí predstavitelia označujú Švajčiarsko za nedôveryhodné, pretože napriek svojej neutrálnosti uvalilo na krajinu sankcie.
Čína, blízky spojenec Moskvy, sa summitu nakoniec nezúčastnila. Signál o istej rezervovanosti voči mierovým rozhovorom vyslali aj iné spriatelené krajiny, napríklad India alebo Juhoafrická republika, ktoré namiesto hláv štátov poslali do Švajčiarska ministrov a diplomatov.
Bojkot summitu zo strany Ruska
Ešte pred začiatkom summitu Bern pocítil, že nadchádzajúci mierový summit o Ukrajine je pre niektorých citlivou témou. Aktuálna švajčiarska prezidentka Viola Amherdová médiám totiž povedala, že krajina v poslednej dobe čelila zvýšenému počtu kybernetických útokov.
Cieľom antikampane sa stala aj samotná prezidentka, voči ktorej ruské médiá viedli dezinformačnú kampaň. O Viole Amherdovej šírili správy o tom, ako si údajne potrpí na luxus, vysmievali sa z jej vzhľadu a prezývali ju „satanistkou“ či „vrahyňou detí“. Amherdová si ruského veľvyslanca kvôli týmto incidentom nepredvolala, pretože podľa jej slov je kampaň tak absurdná, že každý si hneď uvedomí, že ide o dezinformácie.
Hoci sa minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyjadril, že za spomínanými útokmi je jasný zámer bojkotovať summit, vyhol sa priamemu označeniu Ruska za strojcu antikampane.
Výsledky mierového summitu
Predstavitelia jednotlivých štátov prišli na summit s triezvymi očakávaniami. Viacerí z nich za jeho cieľ určili prípravu pôdy pre budúce rokovania. Výsledkom dvojdňových rozhovorov tak bolo spoločné vyhlásenie, pod ktoré sa podpísalo 84 krajín, vrátane Slovenska. Komuniké nepodpísali Saudská Arábia, India, Juhoafrická republika, Thajsko, Indonézia, Mexiko, Spojené arabské emiráty a Brazília, ktorá sa stretnutí zúčastnila len ako pozorovateľ.
Signatári sa podpísali pod text, ktorý za agresora vojny na Ukrajine jasne označil Rusko. Ďalej odsúdili vyhrážky jadrovými zbraňami a deportácie ukrajinských detí na Rusmi okupované územia. Podpísané krajiny zároveň žiadali návrat týchto detí a rovnako aj vojnových zajatcov. Počas summitu viackrát zaznela potreba rešpektovania medzinárodného práva s dôrazom na integritu Ukrajiny.
Kým ukrajinské médiá informovali o mierovom summite s optimizmom, ruské médiá označili záverečné vyhlásenie krajín za pochybné.
Hoci sa väčšina zúčastnených krajín dokázala zhodnúť na spoločnom komuniké, nemožno si nevšimnúť zväčšujúcu sa priepasť medzi západnými krajinami a krajinami globálneho Juhu. Kým Západ nemá problém sebavedome sa postaviť za Ukrajinu, krajiny ako India alebo Južná Afrika sú vo svojej podpore oveľa zdržanlivejšie. Môžu za to najmä hospodárske a iné prepojenia na Rusko, ale aj Čínu.
Claude Rakisits, analytik Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu so sídlom v Bruseli, hovorí: „Niektoré štáty nechcú rozkolísať loď, keď sa snažia vyvážiť vzťahy so Západom a zároveň s Ruskom a Čínou.“
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
