„Sloboda médií v celej EÚ zjavne neustále klesá – v mnohých krajinách v dôsledku úmyselného poškodzovania alebo zanedbávania zo strany vlád jednotlivých štátov,“ hovorí Eva Simonová, vedúca referentka pre advokáciu mimovládnej organizácie Únia za občianske slobody pre Európu (Liberties).
Liberties už tretí rok po sebe zostavuje Správu o slobode médií, ktorá mapuje trendy v oblasti slobody médií v krajinách EÚ. V tohtoročnej verzii monitoruje správa slobodu médií, prejavu a informácií, pluralizmus a bezpečnosť a ochranu novinárov. Tieto oblasti boli skúmané v 19 členských štátoch EÚ.
Médiá, novinári aj členské štáty EÚ pod tlakom
Najväčšie zmeny pre oblasť médií v uplynulom roku prinieslo nové politické vedenie v Holandsku, Poľsku a na Slovensku, a taktiež legislatívny vývoj na úrovni EÚ – prijatie zákona o digitálnych službách (DSA) a anti-SLAPP smernice (strategické žaloby proti účasti verejnosti).
Európska smernica anti-SLAPP má chrániť napríklad investigatívnych novinárov, ktorí sú zastrašovaní žalobami kvôli ich práci. Nariadenie DSA zase reguluje online sprostredkovateľov a platformy. Jeho hlavným cieľom je predchádzať nezákonným a škodlivým činnostiam online a šíreniu dezinformácií. Snaží sa tak zaisťovať bezpečnosť používateľov, chrániť základné práva a vytvárať spravodlivé a otvorené online prostredie.
Kľúčové zistenia Správy o slobode médií uvádzajú, že predovšetkým verejnoprávne médiá boli za posledný rok podrobené finančným a politický tlakom. V rámci skúmaných krajín EÚ sa tiež vyskytovali prípady zastrašovania a sledovania novinárov, ale aj útokov či väznenia. Tým, ktorí kritizovali vedúcich politických predstaviteľov, býval sťažený prístup k informáciám, napríklad zamedzením prístupu na tlačové konferencie. Nenávistné prejavy neutíchali ani na sociálnych sieťach.
Prominentným príkladom krajiny, kde pretrváva silná vládna kontrola médií, je Maďarsko. Útoky na novinárov sú zase veľmi rozšírené v Chorvátsku, a to od správ online až po vyhrážky smrťou. Jedným z príkladov je obvinenie chorvátskej ministerky kultúry Niny Obuljen Koržinekovej zo šírenia nepravdivých informácií, ktorého sa mala dopustiť novinárka Doru Kršulová. Tá totiž zverejnila správy o možnej korupcii na ministerstve.
Zastrašovanie, a to aj fyzické, je však rozšírené nielen v Chorvátsku, ale aj vo Francúzsku, Nemecku, Grécku alebo Taliansku. Vyšetrovanie útokov na novinárov je zase viditeľne nedostatočné v Rumunsku a Švédsku.
Zníženie dôvery v médiá bolo zaznamenané aj v Estónsku, Nemecku či Maďarsku. Rekordne nízku úroveň, 30 %, dosiahlo v júni 2023 Česko (v roku 2022 to bolo 34 %).
Slovenské špecifiká
Report konštatuje aj zhoršujúcu sa situáciu pre médiá na Slovensku. V porovnaní s rokom 2022 sa mala dôvera verejnosti v médiá od nástupu vlády Roberta Fica značne znížiť. Podľa Reuters Institute ide o pokles z 37 % (v roku 2022) na 27 % (2023).
Komplikovanou témou je aj koncentrácia mediálneho vlastníctva, predovšetkým po odkúpení najčítanejšieho denníku Nový čas, a jeho odpovedajúcej online verzie, spoločnosťou News and Media Holding. Tá vlastní aj jeden z najčítanejších slovenských bulvárov Plus jeden deň. „Ak väčšinu mediálnych spoločností v krajine vlastní niekoľko jednotlivcov, ohrozuje to rozmanitosť mediálnych hlasov a zvyšuje riziko neobjektívneho spravodajstva,“ uvádza sa v reporte.
Novinári na Slovensku, ako aj v Maďarsku, čelia vyhrážkam a útokom hlavne zo strany politikov. Spoločnými znakmi sú bojkot, obmedzovanie komunikácie, a označovanie médií, ktoré vládu a jej členov kritizujú, za nepriateľské. Takáto rétorika sa následne šíri ďalej, v online aj offline priestore. V roku 2023 zaznamenalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, prostredníctvom platformy Bezpečná.žurnalistika.sk, 48 hlásení útokov na novinárov.
Do budúcna bude dôležité sledovať, ako európske krajiny postupne implementujú nariadenie o slobode médií (EMFA). Pravidlá, ktoré cielia na kultivovanie plurality a mediálnych slobôd, budú postupne vstupovať do platnosti počas roku 2025. Podľa Liberties je EMFA síce vítaným a potrebným legislatívnym krokom, no nové nariadenie rieši problémy v mediálnom sektore iba minimálne a vytvára medzery, ktoré umožňujú jednotlivé pravidlá v rámci EMFA obísť.
Organizácia tiež inštitúciám EÚ odporúča napríklad zaistenie nezávislosti verejnoprávnych médií a zásad právneho štátu, zlepšenie transparentnosti vo financovaní a v otázkach ochrany novinárov pred možným sledovaním. Iba tak sa totiž dá, podľa odborníkov, zaručiť pluralitné a bezpečné mediálne prostredie v Európe.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
