Južná Kórea a USA opäť usporiadali spoločné vojenské cvičenie. Pchjongjang hovorí o „predohre k jadrovej vojne“

Americké a juhokórejské jednotky začali 19. augusta svoje každoročné letné vojenské cvičenie. Ich hlavným cieľom je posilnenie obrany voči Severnej Kórei, ktorá napreduje vo svojom jadrovom a raketovom programe.

Obrázok: DALL-E (ChatGPT)

Americké a juhokórejské jednotky zahájili 19. augusta svoje každoročné letné vojenské cvičenie. Severná Kórea spoločné cvičenie odsúdila a prirovnala ho k „operácii sťatia hlavy“ proti Pchjongjangu a „predohre k jadrovej vojne“.

Spojené štáty americké a Južná Kórea tvrdia, že ich cvičenia majú čisto obranný charakter a sú reakciou na hrozby zo Severnej Kórey. Juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol vyzval na pripravenosť na boj proti svojmu susedovi a tvrdil, že ide o „najbezohľadnejšiu a najnezodpovednejšiu krajinu na svete“.

Priebeh cvičenia Ulchi Freedom Schield

Cvičenie s názvom Ulchi Freedom Schield trvalo 11 dní, a to do 29. augusta. V posledných rokoch došlo k jeho modernizácii vzhľadom na zmenu charakteru vojny a jej vedenie v hybridnej forme.

V rámci cvičenia sa napríklad využívajú počítačom vytvorené vojnové simulácie, vrátane cvičení v teréne s ostrou streľbou. Cvičenia sú viac zamerané na zvýšenie ostražitosti voči rôznorodým severokórejským hrozbám, vrátane rušenia GPS a kybernetických útokov. Navyše sú v nich zahrnuté simulácie, ktoré reagujú na skúsenosti z predchádzajúcich ozbrojených konfliktov.

Cvičenia sa zúčastnilo približne 19-tisíc vojakov z oboch krajín a rôznych členských štátov Veliteľstva OSN (UNC). Ich program pozostával zo simulácie scenára v prípade jadrového útoku zo strany Severnej Kórey. Počet amerických vojakov, ktorí sa cvičení zúčastnili, americká armáda nepotvrdila.

V posledných mesiacoch Spojené štáty americké posilnili v regióne prítomnosť bombardérov dlhého doletu, ponoriek a úderných skupín lietadlových lodí, pričom spolupracujú s juhokórejskými a japonskými ozbrojenými silami.

Severná Kórea rozširuje svoj jadrový program

Severná Kórea začiatkom tohto roka usporiadala v hlavnom meste Pchjongjang slávnosť pri príležitosti dodania 250 raketometov s jadrovými hlavicami pre frontové vojenské jednotky, ktoré boli čerstvo vyrobené v muničných továrňach.

Obavy z jej narastajúceho jadrového programu sú na vzostupe, keďže severokórejský vodca Kim Čong-un vyjadril myšlienku rozmiestnenia jadrových zbraní pozdĺž hranice s Južnou Kóreou. Zároveň dodal, že v prípade ohrozenia môže Severná Kórea reagovať preventívnymi jadrovými údermi.

Podľa tvrdení Severokórejskej oficiálnej ústrednej tlačovej agentúry sú odpaľovacie zariadenia určené na odpaľovanie taktických balistických rakiet, čo znamená, že sú schopné niesť jadrové zbrane s nižším výkonom.

Podľa analytikov sú dôvodom zvyšujúceho sa tlaku Pchjongjangu tohtoročné prezidentské voľby v USA. Kim Čong-un sa snaží prinútiť Washington, aby KĽDR získala status jadrovej mocnosti a na základe toho vyjednala hospodárske a bezpečnostné ústupky z pozície sily. Ďalej sa usiluje aj o výrobu medzikontinentálnych balistických rakiet s dosahom na americkú pevninu.

Vzájomné zhoršenie vzťahov

Vzťahy medzi oboma Kóreami sa v posledných mesiacoch rapídne zhoršili. Počas tohto roka vypustila KĽDR v rámci kampane psychologickej vojny tisíce balónov s odpadkami do Južnej Kórey. Kim Čong-un zároveň označil Kórejskú republiku za „hlavného nepriateľa“ svojho národa a pohrozil, že do ústavy vloží cieľ „úplne obsadiť, podrobiť si a znovu získať“ svojho južného suseda.

Pchjongjang začiatkom tohto roka zrušil hospodársku spoluprácu so Soulom. Parlament KĽDR zároveň schválil plán zrušenia osobitného zákona týkajúceho sa turistického objektu v Diamantových horách, ktorý bol kedysi významným medzníkom spolupráce medzi oboma krajinami.

CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK: https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/

Študentka inžinierskeho stupňa Ekonomickej univerzity v Bratislave na Fakulte medzinárodných vzťahov. Absolvovala stáže na zastúpení Európskej Komisie na Slovensku, Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a na Stálej misii SR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni. Zaujíma sa o bezpečnostné témy, ako sú kontroly zbrojenia, budovanie dôvery a bezpečnosti a prostriedky modernej vojny. V súčasnosti je účastníčkou vzdelávacieho programu OBSE pre mier a bezpečnosť.