Bidzina Ivanišvili je oligarcha, ktorý zbohatol v Rusku a momentálne je najbohatším človekom v Gruzínsku. V apríli 2012 založil stranu Gruzínsky sen (GS) a v tom istom roku s ňou aj vyhral voľby. V októbri 2012 sa stal premiérom, avšak o rok neskôr odstúpil a ohlásil odchod z politiky. Po piatich rokoch sa do nej vrátil.
Bývalý premiér krajiny ohlásil druhý a „definitívny“ odchod z politiky v roku 2021, avšak podľa politických komentátorov stranu GS dodnes ovláda. Ivanišvili je považovaný za šedú eminenciu krajiny a de facto aj za jej vládcu.
Podľa portálu Politico bol v roku 2023 jediným miliardárom v krajine a jeho majetok dnes dosahuje hodnotu 7,6 miliardy amerických dolárov (viac ako 7 miliárd eur), čo je takmer 24,8 % HDP Gruzínska. Pre porovnanie, majetok 187 najbohatších ľudí v Spojených štátoch amerických tvorí dokopy okolo 17 % HDP USA, v Rusku alebo Indii tvorí zase majetok 25 najbohatších ľudí okolo 17,6 % HDP krajiny.
Ivanišvili údajne v minulosti vlastnil aj podiel v ruskom plynárenskom gigantovi Gazprom, podľa jeho slov ho však predal pred vstupom do gruzínskej politiky. Strana GS je v Gruzínsku pri moci nepretržite už od roku 2012.
Proti vojne s Ruskom a „LGBTI+ propagande“ v Gruzínsku
GS tvrdí, že presadzuje pragmatické vzťahy s Ruskom, pretože inak by Gruzínsko „dopadlo tak, ako Ukrajina“. Premiér krajiny a politický tajomník strany Irakli Kobachidze šíri konšpiračnú teóriu o tzv. svetovej strane vojny, ktorú zastupujú západní diplomati. Tí vraj chcú, aby sa Gruzínsko stalo druhým frontom v „západnej vojne na Ukrajine“. Oficiálne motto GS pritom znie: „Len s mierom, dôstojnosťou a prosperitou do Európy.“
V auguste 2024 sľúbil GS voličom zákaz proeurópskych opozičných strán, obviňuje ich totiž zo začatia vojny s Ruskom v roku 2008. Pri moci bol vtedy prezident Michail Saakašvili. Proeurópske Jednotné národné hnutie (JNH), ktoré založil Saakašvili v roku 2001, získalo v tohtoročných októbrových voľbách niečo vyše 10 % hlasov. Dodnes je Saakašvili jeho čestným predsedom, od roku 2021 si však odpykáva 6-ročný trest vo väzení za zneužívanie právomocí z čias, keď bol prezidentom.
Gruzínsko má aj napriek značnej protizápadnej rétorike GS ašpiráciu stať sa členom EÚ a NATO. Od roku 2017 je táto perspektíva dokonca zakotvená aj v ústave. Premiér Kobachidze tvrdí, že Gruzínsko je najviac pripravenou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Únia však upozorňuje na problematické zákony, ktoré gruzínska vláda za posledné roky prijala. Ide napríklad o zákaz tzv. LGBTI+ propagandy alebo o zákon o zahraničných agentoch. Oba boli vytvorené po vzore Ruska.
V reakcii na zákon o zahraničných agentoch vypukli v Gruzínsku v rokoch 2023 a 2024 masívne protivládne protesty. GS a jemu spriaznené médiá vtedy vyvolávali u svojich voličov dojem, že za protestmi stoja Spojené štáty americké a ich veľvyslanectvo v Tbilisi.
Pred voľbami sa provládne médiá snažili zdiskreditovať proeurópske strany svojou anti-LGBTI+ rétorikou o tom, že EÚ chce Gruzínsko poškodiť svojou zvrátenosťou a dotlačiť ho k povoleniu manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. Tempo produkcie týchto dezinformácií sa obzvlášť zvýšilo po tom, ako šéf európskej diplomacie Josep Borell upozornil na problematickosť spomínaných zákonov.
Dezinformačná kampaň, ktorú (ne)riešila aj gruzínska tajná služba
Týždeň pred voľbami upozornila gruzínska Štátna bezpečnostná služba (SUS) na možné zverejnenie falošných nahrávok, ktoré by mali poškodiť vzťahy medzi vládou, západnými partnermi a gruzínskou pravoslávnou cirkvou. Za plánovaným zverejnením mali stáť viaceré nemenované politicky motivované skupiny. Podľa SUS sa na nahrávkach mali vyskytovať predstavitelia vlády, mali byť vytvorené umelou inteligenciou a tváriť sa ako uniknuté materiály priamo zo SUS.
Pred voľbami sa nakoniec skutočne objavilo viacero falošných videí. Tie však cielili na opozíciu a najmä na jedného z lídrov opozičnej Koalície pre zmenu Niku Gvaramiu. Gvaramia bol počas celej kampane očierňovaný prostredníctvom videí na Facebooku. Jedno z nich bolo zverejnené deň pred voľbami a ukazuje Gvaramiu, ako sa bozkáva s novinárom Giorgim Gabuniom.
Video zverejnil antiopozičný facebookový účet Polit Ologi. Videonahrávka je viditeľne upravená pomocou umelej inteligencie, postavy na nej pôsobia veľmi neprirodzene, no aj napriek tomu bola zdieľaná používateľmi Facebooku. Ďalšie video sa zase snažilo zavádzať sledovateľov o tom, že Gvaramia predstavil novinára Gabuniu ako svojho manžela na politickom zhromažení v gruzínskom Kutaisi.
O Gvaramiovi sa objavili aj mnohé iné falošné informácie. Napríklad vládna televízia POSTV prekrútila jeho slová o Osmanskej ríši na protiturecký výrok. Na internete kolovala aj upravená fotka strašiaka v poli s Gvaramiovou hlavou alebo jeho falošný citát o tom, že GS zmanipuloval futbalový zápas proti Česku, aby sa strana zviditeľnila v zahraničí.
Zastrašovanie a fyzické násilie v Gruzínsku
Počas predvolebnej kampane došlo aj k fyzickému násiliu. Pár dní pred voľbami bol na stanici metra napadnutý Levan Gogičaišvili – kandidát opozičnej strany Za Gruzínsko. Kandidát opozičnej JNH Levan Chabeišvili na adresu útočníkov povedal: „Teraz naozaj nechcem nikoho urážať, ale je to ako keby to bolo napísané na ich tvárach – neviem, ako to povedať – sú pod vplyvom. Toto je systém podporovaný zločineckým, skorumpovaným a prehnitým systémom pod vedením Bidzinu Ivanišviliho.“
Podporovatelia GS tento výrok zdieľali a živili tak myšlienku, že Chabeišviliho vyjadrenie platí paušálne na všetkých voličov GS. Chabeišvili bol pritom sám brutálne zbitý políciou na proteste začiatkom mája 2024.
Dohľadom nad pokojným priebehom volieb bol poverený Zviad Charazišvili – riaditeľ odboru špeciálnych úloh ministerstva vnútra. Charazišvili je známy svojím brutálnym zaobchádzaním s politickými oponentmi a protestujúcimi. Novinárom povedal, že má „vlastný zoznam cieľov“, na ktorom jeho tím pracuje.
Charazišvili údajne stojí za vyššie spomínaným napadnutím Levana Chabeišviliho, ktorý pre utrpené zranenia musel po útoku odstúpiť z pozície predsedu JNH. Pre Charazišviliho porušovanie ľudských práv na neho Spojené štáty americké uvalili sankcie.
Prezidentka a opozícia odmietli uznať výsledky volieb, občania vyšli do ulíc
Po uzatvorení volebných miestností v sobotu 26. októbra boli zverejnené prvé prieskumy, podľa ktorých mal GS získať 41 % hlasov, avšak tri opozičné strany mali tesne získať väčšinu. V nedeľu 27. októbra ráno boli vyhlásené oficiálne výsledky, podľa ktorých GS nakoniec získal takmer 54 %.
Viacerí politickí komentátori a politici sa už pred samotnými voľbami obávali, že Rusko môže ovplyvniť výsledok volieb vo svoj prospech, a tým pádom úplne zvrátiť gruzínske smerovanie na Západ. To sa pravdepodobne aj podarilo. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „Rusko v Gruzínsku vyhralo“.
„Nie sme len svedkami, ale aj obeťami toho, čo možno označiť za ruskú špeciálnu operáciu – nová forma hybridnej vojny vedenej proti našim ľuďom a našej krajine,“ povedala gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Prezidentka zvolala protesty proti výsledku hlasovania.
Opozícia výsledky taktiež jednoznačne odmietla. Podporovatelia opozície vyšli do ulíc, aby protestovali proti výsledku volieb, o ktorých tvrdia, že boli zmanipulované. Odkazujú pritom na rôzne incidenty počas volieb, keď došlo ku zastrašovaniu voličov, vhadzovaniu viacerých hlasov jednotlivými voličmi, ale aj na nezrovnalosť exit pollov či vyjadrenia medzinárodných pozorovateľov.
Prokuratúra v Gruzínsku na žiadosť ústrednej volebnej komisie začala vyšetrovanie vo veci volebného podvodu. Napriek výsledku 54 % hlasov pre GS teda stále nie je jasné, ako bude vláda vyzerať a či výsledok bude uznaný za právoplatný. Prokuratúra už predvolala aj Zurabišviliovú ako osobu, ktorá môže disponovať informáciami o údajnom trestnom čine. Prezidentka sa tam však odmietla dostaviť a miesto toho sa zúčastnila protestov.
Jej prejav na jednom z protestov bol následne zostrihaný tak, aby ju zosmiešnil, a výsledné video bolo zdieľané medzi podporovateľmi GS.
K výhre gratulovali Orbán aj Simonjanová
Prvými gratulantmi k výhre GS boli maďarský premiér Viktor Orbán a šéfredaktorka ruskej propagandistiskej televízie RT Margarita Simonjanová. Tá napísala na svoj X účet: „Gruzínci vyhrali, výborne!“.
Viktor Orbán nečakane navštívil Tbilisi a na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom Kobachidzem pogratuloval GS k výhre slovami: „Rád by som vám zablahoželal k tomu, že ste aj v rámci túžby po európskej integrácii nedovolili, aby sa vaša krajina stala druhou Ukrajinou.“ Už tradične pri tom kritizoval Západ, liberálov a EÚ.
Okrem dezinformácií a falošných videí existujú pochybnosti o samotnom volebnom procese. Európska komisia vyzvala Gruzínsko, aby preverilo postupy vo voľbách.
Podľa volebnej pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) došlo napríklad k vydávaniu viacerých volebných lístkov pre jedného voliča, plneniu hlasovacích urien prázdnymi hlasmi, narušeniu tajnosti voľby a aj k zastrašovaniu voličov a členov komisií, ktorí chceli narušenia nahlásiť.
Nezrovnalosti vo voľbách sa tak pridávajú spolu s kontroverznými zákonmi do zoznamu dôvodov potenciálneho pozastavenia prístupových rokovaní s EÚ.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
