Prehranú vojnu o Náhorný Karabach, ktorý bude od 1. januára 2024 začlenený k Azerbajdžanu, možno považovať za neúspech Moskvy. Tá sa totiž zaviazala pôsobiť ako garant územnej celistvosti Arménska na základe bilaterálnych dohôd z rokov 1992 a 1995.
Ochrana hraníc Arménska sa však Moskve v posledných rokoch vymkla z rúk. V roku 2020 vzplanul ďalší z konfliktov o Náhorný Karabach, enklávu Arménska nachádzajúcu sa na území Azerbajdžanu, v ktorom pred konfliktom žilo približne 90 % Arménov.
Moskva do regiónu vyslala svoje mierové jednotky, aby dohliadali na dodržiavanie mieru, ktorý podpísalo Rusko, Azerbajdžan a Arménsko po 44-dňovej vojne v roku 2020. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin dohodu okomentoval slovami: „Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí potrebné podmienky na dlhodobé a plnohodnotné urovnanie krízy.“
Po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu však viaceré médiá informovali, že ruské mierové sily neplnia svoje záväzky a Náhorný Karabach ostal bez ochrany. Tento moment je možné podľa odborníkov považovať za rozhodujúci, keďže Moskva tak stratila kontrolu nad južným Kaukazom.
Reakcia Azerbajdžanu na seba nenechala dlho čakať a 19. septembra 2023 začalo Baku rozsiahlu vojenskú operáciu, vďaka ktorej získalo kontrolu nad Náhorným Karabachom. Až 90 % Arménov žijúcich v regióne opustilo svoje domovy kvôli obavám z etnických čistiek. Kremeľ tvrdí, že Azerbajdžan ho vopred neinformoval o svojich zámeroch vojensky napadnúť územie Náhorného Karabachu. Baku toto tvrdenie poprelo.
Moskva: Vinníkom je Pašinjan
Kremeľ sa na popretie vlastnej viny dôsledne pripravil. Všetky provládne médiá dostali od vlády podrobný návod, ako o situácii v Arménsku informovať. Inštrukcie spočívali v troch bodoch – obviňovanie arménskej vlády, obviňovanie Západu a pochvala ruských mierových jednotiek.
Šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová obvinila v deň začiatku azerbajdžanského útoku premiéra Arménska Nikola Pašinjana z nezvládnutia situácie v Náhornom Karabachu.
Podobne reagoval aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý na svojom Telegrame zverejnil príspevok, v ktorom premiéra Pašinjana opisoval ako „kolegu z bratskej krajiny, ktorý sa rozhodol koketovať s NATO a jeho manželka priniesla našim nepriateľom sušienky“. Medvedev sa na záver príspevku rečnícky opýtal: „Hádajte, aký osud ho čaká…“
Ku kritike Pašinjana sa pridala aj ruská televízia Prvý kanál. Tá označila premiéra Pašinjana za bábku Západu. Okrem toho prezentovala aj údajné prepojenia Pašinjana na známeho filantropa a biznismena Georgea Sorosa.
Dôvodom, prečo sa ruská propaganda zamerala na predsedu vlády Pašinjana, je, že Arménsko sa rozhodlo ratifikovať Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS). To považuje hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za nepriateľské gesto. Arménsko je podľa neho na ceste „právneho zotročenia“ zo strany MTS.
Rusko nie je od roku 2016 zmluvnou stranou MTS. Vladimir Putin vtedy stiahol ruský podpis po tom, čo sa MTS začal zaoberať vojnovými zločinmi v rusko-gruzínskej vojne. Vzťahy medzi Ruskom a MTS sa ešte zhoršili v roku 2023. Vtedy MTS vydal zatykač na Putina za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
Túto inštitúciu preto vníma Kremeľ dlhodobo negatívne. To dokazuje aj vyjadrenie námestníka ruského ministerstva zahraničných vecí Michaila Galuzina, ktorý MTS označil za „spolitizovanú prozápadnú štruktúru“.
Napriek tlaku zo strany Ruska bola zmluva Arménskom prijatá, prezident Vahagn Chačaturjan ju v októbri tohto roka ratifikoval.
Pašinjan si Kremeľ pohneval aj svojím rozhodnutím nezúčastniť sa 23. novembra 2023 na samite Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v Minsku. Pašinjan povedal, že Arménsko sa nemôže spoliehať len na Rusko ako garanta bezpečnosti, ale musí rozvíjať aj vzťahy smerom na Západ.
Kritika Západu
Kremeľ zároveň šíri naratív o snahách Západu znížiť vplyv Ruska v Zakaukazskom regióne. Ten má na tento cieľ využívať Arménsko. Dôkazom toho má byť neozbrojená civilná misia EÚ v Arménsku. Tá má podľa ruských médií okrem aktivít na zníženie vplyvu Moskvy v Zakaukazskom regióne vykonávať aj špionáž.
Rada EÚ sa začiatkom roka 2023 dohodla na zriadení civilnej misie EÚ v Arménsku (EUMA) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Cieľom misie však nie je vykonávať špionáž, ale prispieť k stabilite v pohraničných oblastiach Arménska, budovať dôveru v teréne a zabezpečiť prostredie priaznivé pre normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom s podporou EÚ.
Podľa niektorých prokremeľských novinárov môže zase za vzplanutie konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom Západ, ktorý ho mal vyprovokovať. Títo novinári zároveň tvrdia, že Západ zotročuje Arménov a EÚ údajne zasahuje do vnútorných záležitostí Arménska. Na tieto obvinenia však neexistujú dôkazy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zároveň obvinila Západ z narúšania mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom, o ktoré sa Moskva snažila. EÚ však rokovania nenarúša, naopak, snaží sa vytvoriť priaznivé prostredie pre urovnanie sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
