Soul a Pchjongjang dlhé roky využívajú balóny na prenos propagandistických materiálov cez demilitarizovanú zónu (DMZ), ktorá tvorí hranicu medzi krajinami od konca Kórejskej vojny v roku 1953. Takáto „výmena“ propagandy funguje pomerne jednoducho – obrovské plastové vrecia sú pri hranici napustené ľahkým plynom, na ne sú pripevnené materiály, ktoré treba preniesť, a tie sú potom vypustené do vzduchu.
Balóny môžu mať dolet až 200 kilometrov a počas celého letu sú sledované GPS lokátormi. Jeden takýto balón aj s jeho vybavením stojí okolo tisíc dolárov (približne 906 eur). Takýmto pomerne jednoduchým a lacným spôsobom bolo v minulosti možné dostať do KĽDR CD s K-popovou hudbou, juhokórejské filmy, peniaze, sladkosti, jedlo a pod.
Balónová vojna
Pre uzavretý režim v Severnej Kórei je rozširovanie týchto materiálov nebezpečné. Materiály totiž miestnym ukazujú, že KĽDR nie je dokonalá a že v Južnej Kórei by sa mohli mať potenciálne lepšie. Historicky bolo na územie KĽDR vypustených desaťnásobne viac balónov ako na územie Južnej Kórey. Taktika si vyslúžila pomenovanie „balónová vojna“.
Od roku 1998 do 2008 platila takzvaná politika slnečného svitu, ktorá mala za cieľ zlepšiť vzťahy medzi krajinami Kórejského polostrova. Obe strany sa tak zaviazali, že nebudú podnikať propagandistické operácie, a teda ani cezhraničné vypúšťanie balónov.
Od roku 2008 sa takéto incidenty objavovali len sporadicky. Tento stav bol však v roku 2016 narušený, keď KĽDR vyslala do Južnej Kórey balóny plné odpadkov a propagandistických materiálov. V juhokórejskom parlamente prešiel v roku 2020 zákon, ktorý vysielanie propagandistických letákov zakázal. V roku 2023 však ústavný súd tento zákon zrušil pre „výrazné obmedzenie slobody prejavu“.
Obnovenie napätia
Posledné mesiace sa v dôsledku svetovej geopolitickej situácie zvyšuje napätie aj na Kórejskom polostrove. Po zrušení spomínaného zákona v septembri 2023 sa vypúšťanie propagandistických balónov naplno obnovilo. O dva mesiace neskôr sa už Pchjongjang vyhrážal, že odpoveďou na balóny bude „spŕška rakiet“.
24. mája 2024 informovali kanadské noviny National Post o odvete z KĽDR – viac ako 260 vypustených balónov s hnojom, odpadkami, starými baterkami a cigaretovými ohorkami padajúcich na juhokórejské obytné zóny. Odvtedy zažívajú pohraničné oblasti takýto nekonvenčný súboj.
Počas troch mesiacov (máj až august 2024) vypustila KĽDR viac ako 2-tisíc balónov s odpadkami, ktoré dopadajú ľuďom do záhrad či na ulice miest. V tejto situácii má Kórejská republika zásadnú nevýhodu v tom, že jej hlavné mesto Soul sa nachádza len približne 50 kilometrov južne od spoločnej hranice.
Od mája spôsobili balóny vypustené z KĽDR požiare na panelovom dome a v lese v hraničnom pásme, niekoľkohodinové zdržania na letiskách v Soule a jeden dokonca spadol blízko kancelárie juhokórejského prezidenta Yoon Suk Yeola. Tieto incidenty spochybňujú schopnosť Soulu takejto hrozbe účinne čeliť. Mapu miest zasiahnutých balónmi môžeme nájsť tu.
Propaganda
Už počas Kórejskej vojny (1950 – 1953) sa podobným spôsobom prepravovali propagandistické letáky. Za vypúšťaním boli v tom čase armády oboch krajín, dnes za nimi stoja občianske skupiny v Južnej Kórei, disidenti z KĽDR, ale aj kórejskí kresťania.
Cieľom týchto balónovych výmen je najmä demoralizácia protivníka. Hlavným obsahom propagandistických letákov z Južnej Kórey je zosmiešňovanie vodcu Kim-Čong Una a kritizovanie jeho režimu. Často rozosielaným sa stal aj film The Interview z roku 2016 o atentáte na vodcu KĽDR.
V minulosti sa objavilo viacero prípadov ľudí, ktorých rozhodnutie utiecť z KĽDR do Južnej Kórey bolo ovplyvnené práve takouto propagandou. Pchjongjang sa preto snažil u ľudí vzbudiť strach z týchto balónov a medzi občanmi rozširoval nepravdivú informáciu, že sú otrávené. Objavili sa aj prípady, keď boli príslušníkmi severokórejskej armády otrávené balíčky s jedlom, ktoré boli súčasťou takejto zásielky. V dnešnej dobe sa preto menej často posiela jedlo, ale skôr oblečenie a peniaze.
Naopak, zo strany KĽDR išlo dlhodobo najmä o rozosielanie komunistickej propagandy podobajúcej sa na tú z čias studenej vojny. Takáto propaganda bola v minulosti obyvateľmi Južnej Kórey v drvivej väčšine prípadov ignorovaná, a tým pádom neúčinná. Odpadky však naopak spôsobujú v krajine chaos. Juhokórejské ministerstvo zjednotenia našlo medzi vyslanými odpadkami dokonca zdroj parazitov nebezpečných pre ľudí.
Názory na problematiku sa rôznia
Vypúšťanie balónov je v Južnej Kórei dlhé roky veľmi polarizujúcou témou. Na strane, ktorá podporuje pokračovanie v „balónovej vojne“, sú najmä ľudia, ktorí z KĽDR ušli, a kritici režimu Kim-Čong Una.
Na druhej strane sú skupiny, ktoré tvrdia, že takéto akcie sú len zbytočnými provokáciami, ktoré neprospievajú vzájomným vzťahom. Zároveň pripomínajú, že KĽDR má k dispozícii jadrové zbrane. Od mája 2024 sú proti vypúšťaniu najmä obyvatelia pohraničia, ktorí na „balónovú vojnu“ najviac doplácajú.
Pred eskaláciou napätia varuje juhokórejské ministerstvo zjednotenia, ale aj Kim Yo Čong, sestra Kim-Čong Una, ktorá sa vyhráža konfrontáciou. Momentálne však ani jedna zo strán konfliktu neprejavuje iniciatívu na deeskaláciu napätia.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
