Našli ste tento článok na Facebooku? V Austrálii by ste takúto možnosť nemali. Minulý týždeň sa totiž Facebook rozhodol postaviť proti regulačnému tlaku tamojšej vlády a celému kontinentu zablokoval prístup k spravodajskému obsahu, ale aj stránkam vlády, bezpečnostných zložiek a nemocníc. Austrálčanov tým v čase pandémie pripravil o prístup ku kľúčovým a hlavne overeným informáciám.
Facebook koncom minulého týždňa bez varovania zablokoval v celej Austrálii možnosť zdieľať spravodajský obsah. Prístup ku kontám austrálskych médií navyše obmedzil aj užívateľom z iných krajín.
Prečo to Facebook urobil? Kvôli pripravovanému zákonu, ktorý má u protinožcov prinútiť veľké technologické firmy platiť za spravodajský obsah, ktorý zdieľajú.
Genéza sporu
Pre mnohých z nás predstavuje Facebook hlavný zdroj správ. Vďaka nemu nájdeme všetky informácie na jednom mieste a pár klikmi udržíme krok s dianím doma i vo svete. Podobne ho vnímajú aj v Austrálii, kde Facebook kvôli spravodajskému obsahu používa až 40 % obyvateľov.
To však robí starosti austrálskym úradom dozerajúcim na reguláciu trhu. Najväčší podiel z výnosu za reklamu v krajine totiž putuje veľkým firmám na čele s Facebookom a Googlom. Z každých 100 austrálskych dolárov, ktoré média utratia za reklamu, ide až 81 týmto dvom spoločnostiam.
Preto sa tamojšia vláda rozhodla zaviesť reguláciu, podľa ktorej by sa veľké technologické firmy delili o príjmy s médiami, ktorých obsah zdieľajú. Facebook ale reguláciu odmieta.
Aby austrálskej vláde pohrozil, rozhodol sa v krajine zablokovať prístup k spravodajským médiám. Omylom ale zablokoval aj kontá niekoľkých miestnych zdravotníckych zariadení, pohotovostných služieb a bezpečnostných zložiek. V čase pandémie tým milióny Austrálčanov pripravil o prístup ku kľúčovým a hlavne overeným informáciám.
A výsledok?
Ak chcel Facebook týmto krokom austrálsku vládu od regulácie odradiť, tak mu plán nevyšiel. Návrh zákona už schválila austrálska Snemovňa reprezentantov aj Senát. Podľa premiéra Scotta Morrisona Facebook svojím postupom vládu o potrebe regulácie utvrdil.
Medzičasom začala sociálna sieť postupne sprístupňovať zablokované stránky, aj tu ale zvolila zaujímavý postup. Zatiaľ čo mnohé spravodajstvá na obnovenie prístupu stále čakajú, stránky šíriace konšpirácie a dezinformácie o koronavíruse a očkovaní, ako aj stránky miestnych QAnon komunít, fungujú bez obmedzenia.
Dôvodom môže byť fakt, že dezinformačné weby Facebooku jednoducho zarábajú. Ako vysvitlo vďaka uniknutej internej správe, spoločnosť potrebuje užívateľov lákať „stále viac polarizujúcim obsahom, aby získala ich pozornosť a udržala ich na platforme čo najdlhšie”. Čím dlhšie totiž na Facebooku sme, tým viac peňazí z nás môže získať (napríklad za reklamy, ktoré nám ponúka).
Facebooku na pospas?
Facebook sa reguláciám snaží vyhýbať už celé roky, a to po celom svete. Po dianí v Austrálii chcú prísť s novými regulačnými zákonmi aj Kanada a India, ktorých predstavitelia už o ich zavedení diskutovali s austrálskym premiérom.
Ak sa rastúcej moci Facebooku obávajú tieto štáty, čo potom Slovensko, ktorého slovo nie je tak silné? Sme Facebooku vydaní napospas?
Jednou z možností pre Slovensko je spolupráca v rámci EÚ, ktorá nášmu hlasu dodá na sile. Únia už na obmedzovaní moci veľkých spoločností, ako je Facebook, pracuje. Príkladom je najnovšia legislatíva o digitálnych službách, ktorá by mohla moc Facebooku výrazne oslabiť.
