Ľuboš Blaha a Eduard Chmelár kritizujú prezidentku Zuzanu Čaputovú pre jej výrok, v ktorom odsúdila rozsudok nad ruským opozičným politikom a aktivistom Alexejom Navaľným. Idú tak proti rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý spochybnil rozsudok staršieho (totožného) prípadu.
Kto je Alexej Navaľnyj?
Ruský opozičný líder a protikorupčný aktivista Alexej Navaľnyj sa stal známym kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina a vládnucej politickej strany Jednotné Rusko. Vďaka svojej popularite si vyslúžil prezývku „muž, ktorého sa Putin bojí najviac“. Vo voľbách o post moskovského starostu v roku 2013 skončil Navaľný na druhom mieste. V tom istom roku bol obvinený zo sprenevery v ruskej pobočke kozmetickej spoločnosti Yves Rocher. O rok neskôr bol podmienečne odsúdený na tri a polročné väzenie, pričom sa odvolal na ESĽP.
Ako uvádza Reuters, ESĽP označil tento rozsudok za „svojvoľný a zjavne neprimeraný“. Navaľnyj bol pre svoje aktivity viackrát napadnutý, doteraz najvážnejší incident sa udial v auguste 2020. Pri tomto incidente bol otrávený nervovoparalytickou látkou novičok, v dôsledku čoho sa ocitol v ohrození života. Následne bol prevezený do nemocnice v Nemecku. Otravu novičokom potvrdili testy 4 nezávislých laboratórií. Vyšetrovanie dokázalo, že za otravou stáli agenti ruskej tajnej služby FSB. Navaľnyj sa vrátil do Ruska 17. januára 2021 a hneď po prílete bol zatknutý. Najprv bol vzatý do väzby na 30 dní, neskôr bol poslaný do väzenia nepodmienečne na dva roky a osem mesiacov pre kauzu Yves Rocher.
Prokremeľská odpoveď Blahu a Chmelára
Začiatkom februára 2021 prezidentka Zuzana Čaputová zareagovala na rozsudok nad Navaľným a ostro ho odsúdila v súlade so zásadami právneho štátu a s rozhodnutím ESĽP. Jej reakcia sa teda týka tých medzinárodných záväzkov, ktoré ruské autority v Navaľného prípade nerešpektujú. S týmito aktivitami ruských úradov ale nemajú problém Ľuboš Blaha a Eduard Chmelár.
Podľa poslanca Ľuboša Blahu je reakcia hlavy štátu škandalózna. O Navaľnom sa Blaha vyjadruje ako o zlodejovi. Dôveruje spravodlivosti ruských súdov a spochybňuje reakciu prezidentky, keďže v minulosti sa nevyjadrila k tým, ktorých Blaha vníma ako skutočných politických väzňov (menovite Milana Lučanského, Dávida Lindtnera a Juliana Assangea).
Podobne sa k tejto reakcii prezidentky stavia Eduard Chmelár, ktorý spomína chýbajúcu reakciu prezidentky k Assangeovi. Chmelár je pripravený s prezidentkou o ľudských právach diskutovať až keď sa postaví za Assangea, katalánskych politikov a zbitých demonštrantov v západných metropolách, požiada o sankcie proti Turecku a napomenie ministra zahraničných vecí SR Ivan Korčoka za návštevu Saudskej Arábie. Zdanlivo si pritom neuvedomuje absurditu kladenia úloh hlave štátu.
Ľuboš Blaha a Eduard Chmelár sú známymi tvárami dezinformačných médií, ktoré často nekriticky preberajú ich facebookové statusy. Sú známi aj svojou prokremeľskou rétorikou. Tá je pritom v príkrom rozpore s medzinárodnými záväzkami SR a ignoruje ruské nepriateľské aktivity na území SR (činnosť tajných služieb, hybridné hrozby).
Blaha a Chmelár ani v tomto prípade nevyšli zo zabehnutých koľají. Blaha sa politicky hlási k princípom sociálnej demokracie, ktorá je založená na rešpektovaní ľudských práv a snahe o ich ochranu. Svojimi krokmi ale dokazuje, že tieto princípy rešpektuje iba v prípadoch, v ktorých má z toho politický zisk. Chmelár o sebe naopak tvrdí, že je mierový aktivista. No v tejto reakcii dokázal, že mu v prípade záujmov Kremľa nezáleží ani na dodržiavaní základných ľudských práv ani medzinárodných záväzkov.
Obaja prichádzajú s obvineniami, ktoré spochybňujú legitimitu prezidentky v otázkach diplomacie a zastupovania SR navonok. Blaha navyše tvrdí, že Navaľného „zjavne financovali západné tajné služby“. Toto tvrdenie má pôvod v prokremeľskej propagande, ktorá sa snaží očierniť Navaľného v očiach verejnosti.
Chmelár pre zmenu vyčíta Čaputovej, že „si vyberá iba tie prípady, za ktoré dostane pochvalu vo Washingtone a Bruseli“. Chmelár tieto tvrdenia ničím nepodopiera a v kontexte jeho prokremeľského naratívu ich vnímame ako snahu podkopať legitimitu krokov hlavy štátu.
Aké ponaučenie z toho vyplýva?
Porušovanie ľudských práv a vykonštruované politické procesy by mali byť odsúdeniahodné každým, kto má znalosť našej vlastnej histórie. Rovnako by sme nemali prehliadať situácie, kedy úrady nerešpektujú súdne rozhodnutia. Reakcia prezidentky Čaputovej bola v tejto situácii plne žiaduca a je v súlade s reakciou EÚ. Alebo chcú Blaha a Chmelár spochybniť aj stanovisko EÚ?
