Umelá inteligencia (AI) prináša pozitíva i negatíva – ako po stránke využitia, tak s nimi spojených rizík. Niektoré témy okolo AI sú dokonca vtipné, hoci sú zároveň vážne.
Jednou z takých je téma plytvania zdrojmi pri komunikácii s AI četbotmi. Dátové centrá, ktoré umelá inteligencia využíva, sú totiž energeticky náročné a každá konverzácia s četbotom so sebou prináša určitú uhlíkovú stopu a finančné náklady na strane prevádzkovateľa služby.
Pred pár dňami sa preto – len na základe jediného odľahčeného tweetu – takouto témou stalo aj slušné správanie sa pri komunikácii s umelou inteligenciou. Konkrétne o využívanie zdvorilostných fráz, akým je poďakovanie po tom, čo nám četbot poskytne relevantnú informáciu. Následne totiž musí vygenerovať ďalšiu (zbytočnú) odpoveď.
Keď sa následne milióny takýchto zbytočných odpovedí zrátajú, ich dopad nie je zanedbateľný.
Vtipné, no pravdivé
„Desiatky miliónov dobre minutých dolárov – nikdy neviete,“ odpovedal ironicky šéf OpenAI Sam Altman na otázku, koľko jeho firmu stojí generovanie odpovedí umelej inteligencie len preto, že používatelia ju poprosia alebo následne poďakujú.
Altman zároveň referoval k populárnym apokalyptickým obavám z povstania umelej inteligencie. Tá podľa virálnych mémov jedného dňa ušetrí životy tých, ktorí sa k nej v jej začiatkoch správali slušne.
Altmanova odpoveď však nie je len vtipom. Prevádzkovatelia četbotov majú so zbytočnou časťou komunikácie skutočne spojené finančné náklady. A nie iba finančné. Ich súčasťou je aj zbytočná záťaž na životné prostredie.
Ako znížiť stopu umelej inteligencie
Milióny zbytočných útržkov konverzácií môžu mať na prevádzkovateľov – a životné prostredie – citeľný vplyv. Technologický portál TechRadar zverejnil prieskum medzi americkými a britskými používateľmi, podľa ktorého približne 70 percent z nich používa v konverzácií s četbotmi zdvorilostné frázy.
Tento typ komunikácie medzi strojom a človekom vychádza zo zaužívaných zvyklostí a podvedomého správania sa. Fakt, že technológia verne imituje komunikáciu s druhým človekom nás podvedome nabáda k tomu, aby sme sa k stroju správali ako k inému človeku. A k zaužívaným komunikačným konvenciám patrí aj základná slušnosť – povedať prosím a ďakujem.
Pri niektorých používateľoch tento typ komunikácie pretrváva, iní si jednoducho zvyknúť a vediac, že komunikujú s umelou inteligenciou, sa ich komunikačné návyky adaptujú na novú, špecifickú situáciu.
Pokiaľ ide o životné prostredie, za umelou inteligenciou – nielen odpoveďami četbotov, ale aj ich tréningom a vývojom – stojí veľká spotreba elektrickej energie či vody na chladenie dátových centier.
„Ľudí môže prekvapiť, že jedna úloha v podobe vygenerovania obrázka je približne ekvivalentná jazde na šesť a pol kilometra v aute so spaľovacím motorom, alebo že nabitie elektromobilu si vyžaduje rovnaké množstvo energie ako vygenerovanie približne 1 500 textových súhrnov,“ vysvetlil Vijay Gadepally z Lincoln Laboratory Supercomputing Center (LLSC) na uznávanom MIT.
Vysoký dopad na životné prostredie, ale aj prevádzkové náklady, vedú vývojárov k opatreniam na zvýšenie efektivity. Ide napríklad o špecifické nastavenia pre použitý hardvér s cieľom znížiť spotrebu a zvýšiť jeho životnosť, prípadne ukončovať výpočtové úlohy, u ktorých sa podľa dostupných informácií nepredpokladá použiteľný výsledok.
Na LLSC znižujú energetickú náročnosť trénovania AI modelov napríklad aj tým, že umelú inteligenciu trénujú, keď je chladnejšie počasie. Náklade zase šetria aj tým, že tréning prebieha v časoch nižšej vyťaženosti elektrickej siete alebo v čase, keď je elektrina lacnejšia.
Do budúcna môžeme zo strany vývojárov očakávať viac podobných opatrení, ktoré nebudú mať vplyv len na ich prevádzkové náklady, ale aj na zníženie celkovej environmentálnej záťaže umelej inteligencie.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
