Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Dezinformačný ekosystém sa sústredil najmä na občianske a politické protesty, ktoré sa konali v Bratislave. Spoločne s predstaviteľmi vládnej koalície sa protesty snažili predovšetkým delegitimizovať. Buď strašili ďalším atentátom alebo konšpirovali o úlohe médií a mimovládneho sektora.
- Opozícia bola často nálepkovaná ako nesvojprávna. Inak povedané, podľa dezinformátorov slúži záujmom niekoho iného. Niektorí ostali pri rétorike o šírení nenávisti a výchove atentátnikov. Iní zas hovorili o pripravovanom majdane tajnými službami.
- Ad hominem útoky na Michala Šimečku a stranu Progresívne Slovensko dopĺňali posledné dozvuky k olympijským hrám (OH). Dezinformátori pokračovali vo využívaní strašiakov liberalizmu a progresivizmu. Podobne tomu bolo aj pri obhajobe posledných krokov ministerky kultúry, ktorá má pri svojich čistkách vraj bojovať proti protislovenským živlom.
Strašenie ďalším násilím a atentátom
Posledné týždne pre Slovensko znamenali vzdialenie sa liberálnej demokracii a právnemu štátu. Vládne kroky, ktoré tento vývoj vyvolali, boli sprevádzané manipulatívnymi argumentami a toxickou rétorikou, ktorej nechýbali ani dezinformácie či útoky ad hominem. Cieľmi boli už tradične opozícia a médiá, ktoré sú nálepkami progresivizmu či liberalizmu prezentované ako verejní nepriatelia.
Inak tomu nebolo ani v prípade protestov, ktoré sa v Bratislave organizovali po kontroverzných krokoch (čistkách) ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS) a prepustení bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčnú činnosť. Obeťami ad hominem útokov sa počas protestov stali nielen politici, ale aj herci či kultúrna obec ako taká. Pre ilustráciu, Milan Uhrík, europoslanec a predseda krajne pravicovej Republiky, hovoril o ľuďoch s protislovenskými postojmi či nenávisťou k Slovensku.
Rétorika ohľadom protestov bola postavená na dvoch pilieroch. Po prvé, išlo o snahu ich delegitimizovať a strašiť ich dôsledkami, napríklad ďalším násilím či atentátom. Buď boli nepriamo prezentované ako nedemokratické alebo ako neautentické – a teda riadené opozíciou a médiami, či dokonca nejakou tajnou entitou zo zahraničia. Kultúrna obec a občania mali byť zmanipulovaní a zneužití. Prípadne mali nepriamo slúžiť finančným záujmom Michala Šimečku alebo strany Progresívne Slovensko (PS).
To potom súvisí aj s druhým pilierom rétoriky vládnej koalície – snahou o mytologizáciu úlohy opozície, médií a mimovládneho sektora pri organizácii protestov. Jednotliví aktéri sú kontinuálne démonizovaní ako nepriatelia spoločnosti. Paradoxne, protesty pomohli vládnej koalícii aspoň sčasti odviesť pozornosť od témy prepustenia bývalého prokurátora Dušana Kováčika. Ten je v komunikácii dezinformačného ekosystému spomínaný minimálne, a keď už, tak v úlohe obete akéhosi „zmanipulovaného monsterprocesu“. Aspoň tak situáciu obhajoval premiér Robert Fico.
Minister spravodlivosti Boris Susko, ktorého rozhodnutie viedlo k prerušeniu výkonu trestu Kováčika, sa vo svojom príspevku bál o zdravie občanov, ktorí sú hnaní na protesty. Nezabudol si ani zakonšpirovať – účastníci protestov majú byť vraj hnaní do „do pekla emócii a nízkych pudov“ opozíciou, ktorá „ide za výdatnej asistencie médií a umelcov podľa osvedčeného manuálu“. Výsledok podobnej rétoriky je nielen ďalšia polarizácia už rozdelenej spoločnosti, ale aj oslabenie pilierov demokracie a právneho štátu. Najmä vtedy, ak väčšina z naratívov prichádza zo strany predstaviteľov vlády.
Na nepokojnú situáciu a protesty zareagovala vládna koalícia 14. augusta prostredníctvom spoločného vyhlásenia. To síce v úvode uvádza, že vláda rešpektuje právo občanov na protesty, no zvyšok textu sa ich snaží delegitimizovať. Protesty majú byť postavené na neschopnosti liberálnych médií, politických mimovládok a opozície „akceptovať výsledky parlamentných volieb, ktorá sa prejavuje šírením klamstiev, nenávisti a hystérie“. Inak povedané, vládna koalícia protesty a nespokojnosť časti verejnosti otvorene prezentuje ako výtvor či nástroj opozície a médií. Zároveň sa spoločne so zvyškom dezinformačného ekosystému snaží svoje publikum presvedčiť o tom, že protesty môžu viesť k násiliu v spoločnosti či priamo k ďalšiemu atentátu na člena vlády.
Nie je náhodou, že aktéri využívajú práve tento incident. Nesie emočný náboj a posledné mesiace boli lemované rétorikou, ktorá stavala Fica a vládu do pozície martýrov. Túto rétoriku efektívne vo svojich príspevkoch o protestoch využíval najmä premiér. Aj preto si na slovenskom Facebooku vyslúžili veľkú pozornosť, jeho príspevky preto podrobnejšie analyzujeme nižšie.
Fico však nebol jediný, kto protesty spájal so strašlivými prognózami ďalších atentátov. Pripojil sa napríklad aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý opozíciu obvinil z politiky „čistej nenávisti“ a výchovy atentátnikov. Predseda SNS Andrej Danko sa zas vo svojom videu pýta, či „chutí opozícii krv“. Opozícia podľa neho baží po pomste a klame ľudí. Závažnejšie však spochybňuje demokratickú úlohu protestov – ich organizáciu považuje za nerešpektovanie výsledkov volieb.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zas obvinil opozičné strany PS a SaS, ktoré protest v Bratislave organizovali, z „nezodpovedného manipulovania s emóciami ľudí”. Situáciu tiež prepojil s atentátom na Fica v Handlovej.
Bývalý poslanec György Gyimesi zas hľadal cieľ protestov v „destabilizácii Slovenska“. Člen strany Aliancia-Szövetség vo svojom príspevku v podstate zhrnul väčšinu nálepiek a naratívov, ktoré dezinformačný systém pri útokoch na protesty v priebehu posledných týždňov využil: opozícia je sfanatizovaná a šíri nenávisť voči oponentom; protesty sú agresívne a sú len zbytočným burcovaním ľudí, ktoré podporuje nenávisť a polarizáciu v spoločnosti. Protesty zároveň majú slúžiť len mocenským a finančným záujmom opozície, „armáde mimovládok“ alebo darmožráčom.
Tento naratív sa objavoval naozaj frekventovane. Ochrana kultúry či demokracie a právneho štátu má byť podľa vládnej koalície len zásterkou. Cieľ tejto vysoko manipulatívnej rétoriky je relatívne jednoduchý – nielen oslabiť odkaz a legitimitu protestov, ale aj démonizovať ich organizátorov či médiá.
V tomto kontexte napomohli aj obvinenia, ktoré na adresu Michala Šimečku a PS vzniesla Martina Šimkovičová. Ministerka kultúry na svojej tlačovke upozornila na „podozrivé“ čerpanie verejných financií z Fondu na podporu umenia. Dotácie mala čerpať Nadácia Milana Šimečku. Ministerka prepojila nadáciu s lídrom PS, ktorého obvinila z toho, že má finančné záujmy na tom, aby dotovanie nadácie pokračovalo.
Aktivity a význam nadácie vyjadruje vyhlásenie zakladateľov nadácie, ktorým sa ohradili voči vládnym útokom. Realita je taká, že Šimečku s nadáciou spája iba meno jeho starého otca, ktorý bol disidentom. To však nebránilo premiérovi Ficovi, aby využil situáciu pre avizovanie odvolania Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. A to aj napriek tomu, že ani on, ani ministerka Šimkovičová pre svoje tvrdenia neponúkli žiadne dôkazy.
K nepodloženým obvineniam a manipulatívnej rétorike sa pridali aj ďalší vládni predstavitelia a aktéri slovenského dezinformačného ekosystému. Odvolanie Šimečku podporila na svojej facebookovej stránke aj SNS. V ďalšom príspevku strana hovorí o „zjavnom konflikte záujmov“, ktorý vraj má vysvetľovať dôvody, pre ktoré sa opozícia angažovala proti reformám na ministerstve kultúry. Milan Uhrík zas otvorene hovoril o „tunelovaní štátnych dotácií“. Ani jeden z príspevkov však neprináša žiadne dôkazy a stavia výhradne na fiktívnom prepojení nadácie s rodinou Šimečkovcov.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy o opozičných a občianskych protestoch, patrili v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch k tým dominantným, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „protest“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Prvé tri príspevky s najvyšším počtom interakcií boli publikované na profile Roberta Fica. Vo všetkých sa premiér sústredil na útoky na opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť. Či už išlo o čistky v kultúre alebo o prepustenie Dušana Kováčika, Fico svojich ministrov obraňoval prostredníctvom konšpiračných teórií, krivých obvinení a spin-doctoringom reality. Pokračoval v obvineniach opozície zo šírenia nenávisti, radikalizácie občanov či prípravy nedemokratického prevratu. Po posledných týždňoch, počas ktorých sa dezinformačný ekosystém sústredil na formovanie obrazu verejných nepriateľov v podobe progresivizmu a liberalizmu, dnes už obe nálepky predstavujú efektívne mentálne skratky pre vytváranie negatívnych asociácií. Fico túto mytologizáciu o nedemokratickej a nesvojprávnej opozícii, sprisahaneckých médiách a nelegitímnych protestoch len upevňuje.
Príspevok s najväčším počtom interakcií na Facebooku premiér využil na útoky adresované predsedovi PS. Nadviazal na zavádzajúce tvrdenia, ktoré obviňujú Michala Šimečku z korupčnej činnosti. Ako sme už písali vyššie, s obvineniami prišla pôvodne ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Napriek tomu, že ministerka neposkytla žiadne dôkazy a nadácia podľa dostupných informácií nesie len meno Šimečku, s obvineniami vo svojom videu operoval aj Robert Fico. Okrem iného sa nimi snažil delegitimizovať aj protesty, ktoré opozícia organizovala uprostred augusta. Podľa premiéra má ísť o zneužitie demokracie na ochranu finančných záujmov Šimečkovej rodiny. Podobné vyjadrenia možno chápať ako pragmatické a predovšetkým manipulatívne využitie situácie, ktorým sa Fico snaží reagovať na vzrastajúci nesúhlas časti slovenskej spoločnosti s vládnou politikou.
Premiér tiež operuje rétorikou, ktorou straší, že organizácia protestov povedie k ďalšiemu napätiu a nenávisti v spoločnosti. Prípadne, Fico v pozícii martýra rovno prognózuje, že Slovensko bude kvôli protestom čakať ďalší atentát na člena vlády. Inak tomu nebolo ani v druhom príspevku na zozname. Cieľom protestov má byť podľa premiéra aj fyzické odstavenie členov vlády. Vo videu tiež hovorí, že ak dôjde k ďalšiemu násiliu, tak už nebude „nijakým spôsobom regulovať správanie našich voličov“. Prinajmenšom tak načrtáva možnosť akejsi prirodzenej pomsty voči opozícii. Fico zároveň pokračuje v obviňovaní opozície z „nesvojprávnej politiky“. Kontinuálne sa pokúša vykresliť manipulatívny obraz, v ktorom opozícia neháji záujmy občanov, ale protesty organizuje na objednávku médií či mimovládneho sektora. Tie majú podľa Fica voči vládnej koalícii viesť akúsi vojnu. Nielenže tým buduje realitu, v ktorej čelí sprisahaniu, ale aj v očiach svojho publika znižuje legitimitu protestov ako nástroja demokratickej zmeny.
Podobné naratívy obsahoval aj tretí príspevok Roberta Fica. Premiér v ňom pokračoval v konšpiračnom teoretizovaní o úlohé médií a opozície v akomsi politickom sprisahaní, ktorého cieľom má byť nedemokratické odstránenie súčasnej vládnej koalície. Akcentoval najmä atentát v Handlovej a opäť vsadil na jazyk hovoriaci o aktivistovi vyburcovanom „nenávistnou retorikou liberálnych a progresívnych médií a politikov“. Médiá a opozícia mali podľa Fica okrem burcovania spoločnosti v minulosti aj nezákonne zatvárať ľudí spojených so stranou SMER-SSD. Právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika Fico prezentoval ako „obeť zmanipulovaného trestného konania“ a sprisahania. Premiér svojou manipulatívnou rétorikou nielenže kryje človeka dokázateľné spojeného s korupčnou kauzou, ale aj spochybňuje piliere právneho štátu na Slovensku.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Predseda strany Hlas-SD v ňom podobne ako premiér Fico útočí na Michala Šimečku a Nadáciu Milana Šimečku. Tiež spolieha na manipulatívne vykreslenie prepojenia medzi stranou PS a verejnými zdrojmi z Fondu na podporu umenia. Šutaj Eštok svojím príspevkom zároveň nepriamo pochválil ministerku Šimkovičovú za čistky v kultúre. Rezort je podľa Šutaja Eštoka dlhodobo pod „vplyvom progresívnych mimovládnych organizácií“, ktoré organizáciou podujatí vraj získavajú „priestor na šírenie svojich politických názorov a smerovania“. Inak povedané, minister vnútra bez akýchkoľvek argumentov a dôkazov vo všeobecnosti označuje umenie či organizáciu kultúrnych podujatí za niečo neprijateľné a automaticky politické. Podobne sa snaží znížiť aj legitimitu protestov – po vzore Fica ich manipulatívne nazýva ochranou zdroju príjmov „rodinnej nadácie“ Šimečkovcov.
Posledné miesto patrí videu, v ktorom Rudolf Huliak (poslanec za SNS) prirovnáva atmosféru z protestov v Bratislave k majdanu na Ukrajine (Revolúcia dôstojnosti v 2014). Ten sa mal pripravovať „tajnými službami spoza mora, ruka v ruke s progresívcami“. Okrem toho, že Huliak celkom očividne pracuje s konšpiračnými teóriami, podobne ako zvyšok dezinformačného ekosystému a vládnej koalície svoje publikum straší možnosťou ďalšieho atentátu a násilia v spoločnosti. Pokračuje obvineniami PS zo štvania ľudí, tiež vyjadruje obavu z tajných služieb, ktoré by mohli zosnovať „niečo“ na dúhových protestoch. Tajomné „niečo“ síce v Huliakovej rétorike nemá žiaden obsah, ale môže efektívne fungovať ako strašiak a háčik na emócie jeho publika.
„Hrozba“ liberalizmu a dozvuky OH
Viaceré podstatné témy spoločenskopolitického diania boli dezinformátormi mylne interpretované a zneužívané na pokračujúce útoky voči strašiakom zvaným liberalizmus a progresivizmus. Tomu bola v uplynulých týždňoch podmienená diskusia o podobe súčasnej slovenskej kultúry a zmenách uskutočnených pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej, voči ktorým sa búri časť verejnosti, ale aj známe osobnosti z kultúrneho prostredia.
Okrem snahy delegitimizovať protesty (popísané vyššie), sú negatívne ohlasy verejnosti voči snahe kontrolovať a uniformizovať kultúru dezinformátormi označované ako protislovenské a stojace v opozícii voči skutočnému vlastenectvu. Viacerí aktéri pritom neváhajú útočiť aj na konkrétnych hercov a umelcov. Milan Uhrík napríklad vo facebookovom príspevku uvádza, že mnohí z umelcov, ktorí vraj v minulosti ovládali rezort kultúry, „svoje funkcie politicky zneužívali na šírenie protislovenských ideológií, osobné obohacovanie sa, míňanie peňazí na nezmyselné projekty a zavádzanie cenzúry voči iným názorom“.
Takíto ľudia podľa Uhríka nemajú čo robiť v inštitúciách, keďže majú protislovenské postoje a otvorene prejavujú nenávisť k Slovensku. Práve u Uhríka, ako aj ďalších aktérov dezinfoscény, sa však prejavuje veľmi zúžené vnímanie kultúry a národného bohatstva a tendencia urážať či zosmiešňovať umelcov a umelkyne, ktorých názory nie sú kompatibilné s postojmi vládnych predstaviteľov. Uhríkov príspevok zdieľal aj jeho stranícky kolega Milan Mazurek.
Útoky na umelcov sme zaznamenali aj v mnohých ďalších príspevkoch. Dnes už bývalý poradca premiéra Fica a pochybný politický analytik Eduard Chmelár napríklad naznačuje, že mnohé filmové snímky zamerané na historické témy v skutočnosti históriu prekrúcajú a herci či producenti sa nemajú vyjadrovať k možným paralelám na súčasné politické dianie. V závere príspevku označil súčasných umelcov – predovšetkým hercov – za komediantov, „pre ktorých je ich progresívna ideológia dôležitejšia ako umelecká zodpovednosť pred divákom“. V príspevku Chmelár zavádza aj prostredníctvom priloženého obrázka, ktorým prepája niekoľkých hercov a herečky na politickú stranu PS. Takáto manipulácia smeruje k úmyselnému zužovaniu optiky, v ktorej sa voči krokom súčasnej vlády vyjadrujú výlučne len členovia a sympatizanti PS.
Okrem toho bola v informačnom priestore prítomná snaha obraňovať konanie samotnej ministerky kultúry Šimkovičovej. K tomu sa podujal napríklad György Gyimesi, ktorý v príspevku na Facebooku útočil na médiá za to, že údajne neoprávnene kritizovali jej neodôvodnené odvolanie viacerých osôb z postov vo vedení umeleckých inštitúcií. Gyimesi pritom úmyselne skresľoval situáciu, keď sa snažil naznačiť, že na ministerku médiá útočia, dehonestujú ju a „roznášajú na kopytách“, pretože je žena.
V ďalšom príspevku politik k útokom na médiá dopĺňa tvrdenia o „sfanatizovaných radikálnych progresívcoch“ a „zmyslov zbavenej opozícii“. Gyimesi úmyselne zľahčuje Šimkovičovej kroky a snaží sa ich prezentovať ako plne legitímne. Na konci príspevku dokonca manipulatívne naznačuje, že opozícia môže burcovaním proti nej „vyrobiť ďalšieho Cintulu (strelec na Roberta Fica – pozn. redakcie)“. Podobné vyhlásenie sa objavilo aj v príspevku SMER-SSD, ktorým bol zdieľaný text členky strany Zuzany Plevíkovej. Tá konšpiruje o tom, že motívom kritiky Šimkovičovej a jej krokov sú v skutočnosti financie, keďže pod jej vedením mali mnohí umelci prísť o dotácie na svoje diela a pôsobenie. Podľa Plevíkovej sú zároveň protesty cestou k hecovaniu ľudí, pričom dodáva, že „nie tak dávno dozadu sme tu mali pomýleného z obdobných protestov s neslávne známym priezviskom – Cintula…“
Prepájanie témy odvolania lídrov kultúrnych inštitúcií na údajne škodlivý liberalizmus a progresivizmus sa objavil vo videu proruskej motorkárskej skupiny BRAT za BRATA. Jej líder Matúš Alexa zosmiešňuje vo videu každého, kto sa proti Šimkovičovej krokom vyjadril. Týchto ľudí označuje za hejterov a slniečkarov, ktorí údajne prezentujú zvrátené chute a ideológie. Podobne ako Gyimesi, aj Alexa obraňuje ministerku Šimkovičovú, ktorá podľa neho len „robí poriadok“ a ukazuje skutočné hodnoty a kultúru.
V menšej miere sa počas sledovaného obdobia objavovali útoky aj voči EÚ a Západu, napríklad vo forme obvinení z údajného presadzovania vymyslených hodnôt progresívcov, ktoré majú byť v rozpore s hodnotami a záujmami SR. V takomto duchu sa v relácii problematického portálu Na Palete vyjadril poslanec za SMER-SSD Richard Glück, ktorý tvrdil, že Únia presadzuje progresívne zvrátenosti typu LGBTI+, Green Deal, elektromobilita a pod. Toxicitou voči sexuálnym menšinám nešetril ani Uhrík, ktorý v jednom z príspevkov hovoril o potrebe ochrany detí na školách, kde má byť miesto „propagácie LGBTIQ+ ideológie“ rozvíjaná úcta k rodine a tradičným hodnotám.
V uplynulých týždňoch doznievala aj téma letných olympijských hier v Paríži. Tie boli doposiaľ dehonestované rôznymi klamstvami a zavádzaním, či už išlo o údajné presadzovanie LGBTI+ ideológie, urážky kresťanstva či dokonca oslavy satanizmu. Na konci leta sa na tejto vlne zviezlo ešte niekoľko dezinformačných aktérov, ktorí hovorili o údajnom morálnom úpadku a oslave ideológie, prípadne poukazovali na to, že „zvrátenosti“ nám do životov chcú presadiť svetoví globalisti.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
