Útoky a démonizačné naratívy na adresu opozície a médií pokračujú aj po eurovoľbách. Dezinformační aktéri sa vracajú aj k vojne na Ukrajine (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 31. júna 2024)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • Výsledky eurovolieb ukázali v mnohých štátoch EÚ rast krajne pravicových a konzervatívnych strán. Dezinformátori na Slovensku túto skutočnosť interpretovali ako žiadaný úpadok progresivizmu a zmenu pomerov v prospech vlasteneckých politických síl. Najmä členovia Republiky vystupovali proti Ursule von der Leyenovej, ktorá podľa nich nesmie byť opätovne zvolená za predsedníčku Európskej komisie. Ide vraj o príliš progresívnu osobu, ktorá podporuje „dúhové nezmysly“ či konflikt s Ruskom.
  • Naďalej trendovali aj útoky na slovenské tradičné médiá a opozíciu. Schválenie zákona o STVR mnohí aktéri prezentovali ako návrat objektivity a slobody, a zároveň ukončenie údajnej okupácie média „slniečkarskymi aktivistami“.
  • Dezinformačný ekosystém sa zároveň vracia k osvedčeným naratívom o vojne na Ukrajine. Tie sú častokrát v priamom súlade s ruskou propagandou. Pohybujú sa najmä na osi medzi mierom a vojnou. Falošní proroci mieru na Slovensku z nacizmu neobviňujú už len Ukrajinu. Na zoznam pridali aj USA či EÚ. Rusko podľa nich nie je agresorom, plní si len svoju historickú úlohu. A tiež sa vraj nevyhráža jadrovým konfliktom.

Po európskych voľbách je nepriateľom progresivizmus a liberalizmus

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku vyvrcholili 8. júna 2024. Predvolebná kampaň bola sprevádzaná dezinformáciami a problematickými naratívmi, ktoré démonizovali Brusel alebo Západ, prípadne útočili na slovenskú opozíciu a médiá. Časť z týchto naratívov utíchla, časť pretrvala.

Dezinformačný ekosystém na Slovensku po zverejnení volebných výsledkov pokračoval v budovaní ústrednej linky svojich útokov a manipulácií – nepriateľského obrazu a používaní negatívnej nálepky „progresivizmu“ či „liberalizmu“. Pomohli dozvuky volieb do EP, ale aj inaugurácia nového slovenského prezidenta. Niektorí aktéri sa vrátili k osvedčenej téme vojny na Ukrajine.

Eurovoľby okrem iného ukázali nárast popularity krajnej pravice a konzervatívnejších princípov v mnohých štátoch EÚ. Túto skutočnosť prezentoval ako dobrú správu napríklad novozvolený poslanec EP za stranu Republika Milan Mazurek. Ten vo videu na Facebooku povedal, že „pomery síl v Európskom parlamente sa výrazne menia, a menia sa výrazne v prospech vlasteneckých politických síl, (…) ktoré sú proti neriadenej masovej migrácii, proti Green Dealu, zákazu spaľovacích motorov a proti digitálnej totalite, ktorú si pre nás Európska únia pripravuje“.

Mazurek tak nadviazal na témy a naratívy, ktorých sa spolu so straníckym kolegom Milanom Uhríkom držali počas predvolebnej kampane, a ktorými strašili svoje publikum. Aj Uhrík sa k volebnému výsledku vyjadril v zmysle toho, že progresívci síce vyhrali, ale len na papieri, keďže za Slovensko bude ich hlas v menšine. V EP bude podľa Uhríka strana Republika usilovať o vytvorenie silného vlasteneckého bloku. V neskoršom videu prezentoval názor, že vytvorenie vlasteneckého bloku v EP pomôže „zastaviť progresívcov a bláznov z Bruselu“.

Odkazy na údajný škodlivý progresivizmus sa dotýkali aj možnosti znovuzvolenia Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie, ktorú obaja europoslanci za Republiku rázne odmietli. Uhrík vyzval vládu SR, aby von der Leyenovú na danú funkciu nepodporila. Neskôr tiež uviedol, že jej opätovné zvolenie by bolo „totálnym popretím všetkého, čo každý normálny človek môže od Európskej únie očakávať“.

K jeho iniciatíve sa pridal aj Mazurek, ktorý požiadal europoslancov za SMER-SSD, aby sa od jej podpory dištancovali. Argumentoval tým, že von der Leyenová je „úplne progresívna osoba“, ktorá „ťahá do Európy milióny imigrantov“, „je za gender ideológiu, za dúhové nezmysly“, podporuje vojnu proti Rusku či Green Deal. Mazurek teda opäť siahol po svojej typickej stratégii neustáleho opakovania hesiel, ktoré majú v Slovákoch vyvolávať strach z EÚ ako niečoho cudzieho a škodlivého.

Novozvolený poslanec EP za SMER-SSD Ľuboš Blaha vo svojom príspevku na Telegrame využil priestor na pokračujúce útoky na Progresívne Slovensko (PS). Napriek úspechu pravicových síl je podľa Blahu problémom to, že „PS-kári [budú] zneužívať liberálnu frakciu na protislovenské rezolúcie a útoky proti našej vláde“. Europoslanec očierňoval PS tvrdeniami o tom, že strana nepresadzuje žiadne národné záujmy, ale naopak, realizuje „progresivistický džihád proti vlastnému štátu“.

V rétorike o progresivizme Blaha pokračoval aj v príspevku, ktorým urážal a útočil na dnes už bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Tá sa pre neho opäť stáva vďačným terčom, ktorý môže obviňovať z podielu na polarizácii spoločnosti, rusofóbie či militarizmu. V minulosti Blaha čelil súdnemu konaniu za svoje výroky o prezidentke ako vlastizradkyni či agentke cudzích zájmov. V tomto prípade dal súd za pravdu Čaputovej. Aj napriek tomu, že už ju vo funkcii oficiálne vystriedal nový prezident Peter Pellegrini, pravdepodobne budú útoky na jej osobu zo strany Blahu pokračovať.

V polovici júna o nej Blaha hovoril ako o „Veľkej kormidelníčke“, čím vytváral falošnú a veľmi nevhodnú paralelu na čínskeho autoritárskeho lídra Mao Ce-tunga. Obľúbenosť jej osoby totiž prirovnával ku kultu osobnosti Veľkého kormidelníka. Čaputová podľa Blahu podporovala u svojich fanúšikov fanatizmus, ktorý nepriamo prepájal aj s útokom na premiéra Roberta Fica: „Možno aj nejakých tých nepohodlných politikov a vedcov pri tom zlynčujú. Takto končí každý fanatizmus. Spomeňte na Cintulu. Aj uňho to začínalo zaľúbenými pohľadnicami pre „odvážnu, múdru a krásnu“ Zuzanu.“ Čaputovej reálny výkon funkcie Blaha okliešťoval a degradoval na údajné spochybnenie inštitútu referenda či podpísanie okupačnej dohody s USA. Údajne mala bývalá prezidentka „na slovo poslúchať Brusel a Washington“ a šíriť neoliberálne frázy či banderovské pozdravy.

Nenávistné posolstvá smerom k bývalej prezidentke sa hromadili aj pod príspevkom Kataríny Bokovej, bývalej členky Slovenského Hnutia Obrody, ktorá v eurovoľbách kandidovala za krajne pravicovú stranu Kotlebovci – ĽSNS. Zo svojho profilu Katarína Boková • Matky za mier uverejnila príspevok s výzvou na „citlivé komentáre“ na adresu Čaputovej a jej partnera Juraja Rizmana. Už ich spoločná fotografia, ktorú Boková pridala do príspevku, obsahovala popis „Zazvonil zvonec a parazitom je koniec“. Komentárová sekcia príspevku zahŕňa širokú škálu nenávistných posolstiev. Bokovej fanúšikovia napríklad bývalú prezidentku označovali za „zbytočného jedinca“, „hrobárku Slovenska“, „klamárku a kolaborantku“, posielali ju „do horúceho pekla“ alebo do väzenia v Leopoldove.

Tieto odkazy sú pochopiteľne v rozpore s posolstvom mieru, ktoré chce Boková údajne šíriť. Matky za mier, ktoré v minulosti organizovali pochody za mier, však prezentujú vlastný pomýlený obraz, v ktorom mier znamená víťazstvo Ruska a legitimáciu jeho agresie voči Ukrajine. Napriek tomu, že podľa ich oficiálneho postoja „nik nemá právo dosahovať svoje záujmy násilím a nenávisťou“, a že myšlienka pochodov sa mala zrodiť ako odpoveď na strach, hnev a neistotu, samotná Boková tieto negatívne emócie dlhodobo posilňuje.

Nepriateľské médiá a opozícia

Podobnej línie sa držali aj útoky na „nepriateľské“ médiá. Adresované im boli najmä nálepky ako progresivistické, liberálne, stranícke či slniečkarske. Dezinformačný ekosystém sa v posledných dvoch týždňoch snažil médiá vykresliť ako „skrytého“ spojenca opozície, predovšetkým strany Progresívne Slovensko. Niektorí z aktérov sa však pochválili aj koncom verejnoprávneho média a zopakovali klamlivé naratívy o neobjektivite RTVS, ktorou svoje publikum kŕmili už niekoľko mesiacov.

Predovšetkým Ľuboš Blaha hovoril o údajnej odmlke liberálnych médií v témach, ktoré im nevyhovujú. Na rozdiel od prípadov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj teroristického útoku v Teplárni, tieto médiá údajne mlčia o atentáte na premiéra Roberta Fica, „pretože vedia, že nesú spoluzodpovednosť“. Opätovne, tak ako počas uplynulých týždňov, sa tiež šíri falošné presvedčenie o tom, že útočník na premiéra mal byť „opozičným aktivistom“. Blahov telegramový príspevok pritom prebrala aj oficiálna facebooková stránka SMER-SSD.

Pozornosť dezinformátorov bola počas posledných dvoch týždňov smerovaná špecificky na situáciu okolo zmien vo verejnoprávnom médiu RTVS, ktoré boli spečatené schválením zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) v parlamente v obmedzenom režime.

Podľa Blahu sa zmenami v médiu vracia verejnoprávnosť a sloboda: „RTVS ako hlasná trúba progresivizmu končí. Aj s Machajom. A ďalšími džihádistami proti akémukoľvek inému názoru…“ Politik tak podporuje klamstvá a mýty o RTVS, ktorá údajne nebola objektívnou. Podľa jeho názoru išlo vo fungovaní RTVS o „okupáciu televízie slniečkarskymi aktivistami“.

Tvrdenia o tom, že televízia nebola objektívna, podporil aj poslanec NR SR za SMER-SSD Marián Kéry. Ten v príspevku, ktorý prebrala oficiálna facebooková stránka strany, tvrdil, že „obludným krokom proti verejnoprávnosti“ bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré presadili strany SaS a Matovičovo OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko). Proti verejnoprávnosti podľa Kéryho konala aj vláda Ivety Radičovej v čase, keď boli rozhlas a televízia „účelovo spojené“ kvôli politickým dôvodom. Kéry tak prenáša zodpovednosť a z údajného oslabovania verejnoprávnosti obviňuje iné politické strany a bývalé vlády. V závere príspevku dodáva, že keď sa médiá alebo opozičné strany stavajú proti novému zákonu, znamená to, že „protislovenská, liberálna a progresívna opozícia, jednoducho opäť bojuje, krytá spriaznenými liberálnymi médiami, na fronte, ktorý je umelo vytvorený“.

Blahove naratívy o údajnom mediálnom „džiháde“ sa objavili aj pri útokoch na Denník N. Reagoval pritom na situáciu, keď redaktor podcastovej série Denníka N s názvom Toto vystrihneme Adam Znášik opakovane použil v jednej epizód výraz „debil“ v súvislosti s členmi strany SMER-SSD Erikom Kaliňákom, Jurajom Gedrom a Richardom Glückom. Napriek tomu, že sa šéfredaktor média Matúš Kostolný za Znášikovo konanie ospravedlnil a poukázal na to, že podcast predstavuje satirický formát, menovaní poslanci zvolali tlačovú konferenciu a hovorili o nerešpektovaní iných názorov.

Ľuboš Blaha vo svojich telegramových príspevkoch reagoval vyhrotenou rétorikou a zavádzajúcou dramatizáciou. Tvrdil, že „s progresívcami nie je žiaden zmier možný“, pretože ho nechcú. Proti aktuálnej vláde vraj médiá „vedú totálnu vojnu“ a „to, čo predvádzajú, je číra nenávisť“. Zároveň v príspevku bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil: „Atentát na premiéra Roberta Fica s nimi ani nepohol. Nemôžu to povedať nahlas, ale v duchu sa z neho tešia – myslíte, že Znášik z N-ka by nás najradšej nevidel mŕtvych? Nás „debilov“?“

Politik takto radikálne reagoval na expresívny termín, ktorý odznel v satirickom podcaste, sám však na svojom Telegrame, ktorý používa ako hlavný kanál pre komunikáciu svojich politických názorov, označil redaktora Znášika za „primitíva“. Dlhodobo tiež vo svojich útokoch na médiá či opozíciu používa nenávistnú rétoriku a termíny, ktoré sú na hranici slušného vyjadrovania. Napriek tomu, že sa podľa Blahu vládna koalícia usiluje o zmier v spoločnosti, podobný trend vulgárneho vyjadrovania sledujeme u samotného lídra SMER-SSD Roberta Fica aj členov SNS.

Strana SMER-SSD cez oficiálnu facebookovú stránku zdieľala aj konšpiračný príspevok o tom, že progresívci údajne „chceli umlčať oponentov a pozatvárať smerákov a pronárodných politikov“. Na vulgárnosť a atentáty – skutočné aj mediálne – proti strane SMER-SSD alebo vládnej koalícii, si vraj nesmieme zvyknúť. Aj v tomto prípade však bola argumentácia vystavaná len na spomínanej podcastovej epizóde, zatiaľ čo rétorika vládnych politikov je voči médiám a opozícii dlhodobo vulgárna a nenávistná.

Minister obrany SR Robert Kaliňák v priloženom videu z diskusnej relácie v TA3 vyčítal Michalovi Šimečkovi, lídrovi PS, že počas predchádzajúcich troch rokov mali byť stíhaní ľudia za nenávistné prejavy, ale len tie, ktoré boli namierené proti PS. Tvrdenie v takejto forme sa nedá nijako podložiť. Každopádne, v súčasnosti politici vládnej koalície veľmi citlivo reagujú na akékoľvek kritické hlasy alebo viac či menej expresívne výrazy voči svojim osobám či politikám, čo ilustruje práve príklad podcastu Toto vystrihneme. V prípade vulgárnych rétorických prejavov Roberta Fica alebo Ľuboša Blahu, sme doposiaľ neboli svedkami sebareflexie alebo verejného ospravedlnenia.

Ľuboš Blaha sa situáciu okolo podcastu Denníka N snažil zneužiť na vytvorenie predstavy o tom, že médium prezentuje extrémne postoje. V príspevku dodal, že tento extrém musí byť izolovaný a vylúčený z diskusie, a to spolu so svojou politickou pobočkou Progresívnym Slovenskom. Neskôr tiež tvrdil, že „takéto netolerantné a nenávistné indivíduá sa objavujú nielen v extréme ako je Denník N, ale aj vo verejnoprávnej RTVS“.

V súvislosti s RTVS sa Blaha aj v tomto príspevku vrátil ku klamstvám o tom, že médium bolo neobjektívne a že do relácií boli pozývaní len ľudia s jedným správnym názorom. Médium veľmi zavádzajúco postavil do kontrastu s dezinformačným webom InfoVojna, ktorý dlhodobo prezentuje postoje a názory rovnakých osobností, a to práve takých, ktoré majú pozadie v dezinformačnom ekosystéme a svojimi vyjadreniami webstránke vyhovujú.

Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy útočiace na médiá a opozíciu, boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „médiá“, „opozícia“, „liberalizmus“ alebo „progresivizmus“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Príspevok s najväčším počtom interakcií na Facebooku bol publikovaný na oficiálnej stránke SMER-SSD. Ide o príspevok, ktorý už tradične strana prezdieľala svojmu novému europoslancovi Ľubošovi Blahovi z Telegramu. Okrem útokov na médiá, ktoré sme spomínali vyššie, sa Blaha v príspevku spätne vracia aj k výsledkom volieb do EP. Tie označuje za prehru progresivizmu, opozície a jej „straníckych médií. Blaha tvrdí, že „deväť z pätnástich europoslancov odmieta progresivizmus aj eurofederalizmus a osem z 15 odmieta vojnu proti Rusku“. Opäť sa tak vracia k využívaniu pojmov, ktoré sú v jeho rétorike takpovediac bezobsažné a prosto nimi vytvára strašiakov pre vlastnú publikum. Či už ide o liberalizmus, progresivizmus alebo vojnu proti Rusku, tieto pojmy v Blahových príspevkoch strácajú na význame – slúžia len pre nálepkovanie a démonizáciu „nepriateľa. Celý príspevok sa tak pohybuje v manipulatívnych rámcoch, ktoré boli podobnou rétorikou tvorené dlhodobo a dnes už predstavujú odskúšaný nástroj pre budovanie podpory. 

Druhý príspevok je zostrihom záberov z politickej debaty medzi Robertom Kaliňákom (SMER-SSD) a Michalom Šimečkom (Progresívne Slovensko), ktorá prebiehala na TA3. Tiež ho publikovala oficiálna facebooková stránka strany SMER-SSD. Video súčasného ministra obrany obsahuje viacero problematických naratívov – opäť ich však spája útok na liberalizmus opozície a médií. Robert Kaliňák sa nevyhol ani manipulatívnemu obvineniu Progresívneho Slovenska zo sfanatizovania útočníka, ktorý sa pokúsil o atentát na Roberta Fica. Pokračoval v nastavenej rétorike, ktorá dáva zodpovednosť za šírenie nenávisti v slovenskej spoločnosti výhradne na plecia opozície a médií. Tie už tiež jednotne nazýva ako „progresívcov.

Tretí príspevok je opäť zostrihom z politickej debaty. Tentokrát medzi Erikom Kaliňákom (SMER-SSD) a Irenou Biháriovou (Progresívne Slovensko). Príspevku sme sa síce venovali už vyššie, ale zopakujeme, že Erik Kaliňák do očí bijúco manipuloval, keď spomínal, že sa vláda snaží informovať a komunikovať so všetkými médiami. Je to v priamom rozpore s realitou, v ktorej hneď po voľbách časť vládnej koalície označila mainstreamové médiá za „nepriateľské a časom ich začala ignorovať. Okrem médií sa zameral aj na mimovládny sektor, ktorý taktiež prepojil s Progresívnym Slovenskom. Síce bez dôkazov, ale predsa sa Kaliňák (ako ďalší v rade) snažil o vytvorenie obrazu, v ktorom tvorí opozícia, médiá a mimovládny sektor tandem nespravodlivo bojujúci proti vládnej koalícii.

Ďalší príspevok v poradí bol opäť publikovaný na oficiálnej stránke SMER-SSD. Tentokrát strana prezdieľala príspevok svojho poslanca Mariána Kéryho. Ten sa niesol v podobnom duchu ako predchádzajúce príspevky v rebríčku. Poslanec sa vrátil k atentátu na Roberta Fica, tandem opozície a médií obvinil z falošných volaní po zmieri. Je to prinajmenšom paradoxné od člena vládnej koalície, ktorá nenávisť voči opozícii a médiám buduje prinajmenšom od predvolebnej kampane v roku 2023 a v ktorej jedna zo strán (SNS) po atentáte volala po politickej vojne. Poslanec Kéry sa taktiež nevyhol útoku na Progresívne Slovensko – vrátil sa k naratívu, v ktorom sú kandidáti tejto strany vykresľovaní tak, že stoja proti záujmom Slovákov v EÚ.

Posledné miesto patrí príspevku Tibora Gašpara (SMER-SSD). Ide o zostrih politickej debaty, ktorej sa na JOJ 24 zúčastnil spolu s Jurajom Krúpom (SaS). Témou debaty bol predovšetkým tzv. lex atentát, ktorý je súborom navrhovaných opatrení pre predídenie situácii, akou bol atentát na premiéra. Poslanec slovenského parlamentu sa vrátil k profilu atentátnika, ktorého označil ako výsledok „produkcie opozície“. Obavy, ktoré na Slovensku panujú v súvislosti s možnosťami obmedzenia slobody médií alebo činnosti mimovládok, označil Gašpar za neodôvodnené – zároveň ich manipulatívne porovnal so zablokovaním dezinformačných webstránok, ku ktorému predchádzajúca vláda pristúpila po invázii Ruska na Ukrajinu. Gašpar sa snažil kontinuálne šírenie dezinformácií a ruskej propagandy, ktoré tieto stránky vykonávali, vykresliť ako tzv. iný názor. Snažil sa tak naznačiť, že názorové spektrum alebo politický tábor (do ktorého patrí aj SMER-SSD) bol v predchádzajúcich rokoch obeťou akejsi diskriminácie. Možno tak očakávať, že podobnou rétorikou o fiktívnej totalite a útlaku „iného názoru v minulosti sa vládna koalícia bude snažiť argumentovať v prospech krokov, ktoré prídu s potenciálom obmedziť demokraciu a právny štát na Slovensku.

Návrat k evergreenom o vojne na Ukrajine

Ak niečo dezinformačný ekosystém zdobí, je to jeho schopnosť prispôsobiť sa situácii a aktualizovať svoj obsah. Dezinformační aktéri zároveň disponujú širokou paletou tém, ktoré už majú odskúšané. Vedia, že sú efektívne, že dokážu vyvolať emóciu a ďalej prispievať k polarizácii spoločnosti. Vrátili sa aj k starej-dobrej a známej osi medzi Západom a Ruskom – slovenskí dezinformátori opäť zavítali do vojny na Ukrajine.

Dezinformačný ekosystém pokračuje v budovaní deliacich línií na báze mieru a vojny. Naratívy výrazne napomáhajú záujmom ruskej propagandy. Po svojom zvolení do EP to jasne indikoval aj Ľuboš Blaha – vo svojom príspevku z ruskej ambasády na Slovensku, ktorý publikoval na Telegrame, sa vyjadril, že v EP urobí „všetko pre to, aby sa zlepšili vzťahy s Ruskou federáciou“. Odôvodňuje to tým, že Európa potrebuje mier a nie eskaláciu konfliktu.

Nikdy nebude považovať Rusko za nepriateľa – pokračuje tým v rétorike, ktorá ignoruje skutočnosť, že Kremeľ a ruské štátne médiá sa Slovensku (a ďalším štátom Západu) kontinuálne vyhrážajú. Práve naopak, Blaha sa snaží o budovanie manipulatívneho obrazu, v ktorom je Rusko obeťou nespravodlivých krokov Európy. Apeluje na piliere prítomného proruského sentimentu na Slovensku – menovite na spoločnú históriu či podobnú kultúru.

Podobne pokračuje čerstvý europoslanec aj v ďalšom príspevku. Opäť sa vracia k ústredným naratívom ruskej propagandy – Rusko predstavuje ako odvekého bojovníka proti nacizmu. Zároveň však využíva aj novodobú ruskú propagandu, ktorá z nacizmu obviňuje Ukrajinu. Blaha túto optiku manipulatívne obracia voči každému, kto Ukrajinu vo vojne proti agresii Moskvy podporuje. Útoky mieri na USA, prezidenta Joe Bidena obviňuje z toho, že priamo podporuje fašizmus, v prípade západnej Európy zas vidí „koloniálne inštinkty“, ktoré potrebujeme odstrániť.

Blaha tak pokračuje vo vytváraní falošných negatívnych konotácií so Západom a Slovensko sa opätovne snaží zaradiť bližšie k Rusku. Apeluje na odstránenie nenávisti a rešpektovanie iných kultúr – paradoxne, pri ruskej agresii na Ukrajinu takto neargumentuje a ruské útoky (aj na ukrajinské kultúrne inštitúcie) sa snaží dlhodobo obhajovať. O obnovu niektorých naratívov namierených proti Ukrajine sa snažil aj predseda krajne pravicového hnutia Republika Milan Uhrík. Ten vo svojom príspevku prezidenta Zelenského obvinil zo zrušenia volieb, opozície a médií, zároveň volal po ukončení „vojnovej mašinérie“.

Vody dezinformačnej scény rozburácalo aj vyjadrenie Jensa Stoltenberga, v ktorom ozrejmil, že NATO zvažuje nasadenie väčšieho počtu svojich jadrových zbraní. Blaha vyjadrenie generálneho tajomníka NATO využil na šírenie naratívov o akomsi západnom šovinizme a európskom presadzovaní „rusofóbnych militaristických riešení“. Jeho príspevok na Facebooku prezdieľala aj oficiálna stránka SMER-SSD. NATO má hnať celý svet na „pokraj jadrovej vojny“, kým europoslanec opäť ignoruje dlhodobé vyhráženie sa Ruska použitím nukleárnych zbraní.

K Stoltenbergovi sa vyjadril aj Eduard Chmelár. Súčasný poradca premiéra označil generálneho tajomníka NATO za „totálneho psychopata“. Podobne sa k veci postavil aj Jozef Viktorín z krajne pravicovej Republiky. Ten vyjadrenie Stoltenberga označil za nebezpečné „rétorické cvičenia“, ktoré môžu provokovať a vyostriť konflikt. Opäť pritom obaja ignorovali vyhrážky nukleárnou vojnou zo strany Ruska. Tieto obvinenia z údajného zaťahovania sveta do jadrového konfliktu Chmelár aj Viktorín výhradne sústreďujú na plecia Severoatlantickej aliancie. V súvislosti s mierovým samitom vo Švajčiarsku Chmelár obvinil Západ z toho, že nechce rokovať o mieri. Obyvateľstvo západných krajín zas má žiť v „ubíjajúcej propagande“ šírenej mainstreamovými médiami. 

Paradoxne, podobné vyjadrenia nápadne pripomínajú propagandu, ktorú z úst ruských predstaviteľov a inštitúcií aktívne ďalej zdieľajú aj slovenské dezinformačné médiá. Ako príklad môže poslúžiť článok portálu InfoVojna, v ktorom sú nekriticky preberané slová Marije Zacharovovej. Okrem toho, že hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia konšpiruje o americkom „deep state, obviňuje západných politikov a NATO z umelého vytvárania „ruskej hrozby. Zároveň však Francúzsko upozornila na to, že sa svojím konaním približuje priamemu stretu s Ruskom.

Podobnú rétoriku – falošne proti vojne a zbrojeniu, ale za mier – zvolil aj Milan Uhrík. V súvislosti s výsledkami eurovolieb hovoril o tom, že „občania Slovenska porazili podporovateľov vojny“ aj György Gyimesi, ktorý do EP neúspešne kandidoval za stranu Aliancia-Szövetség.

Prečo je vôbec takáto manipulatívna rétorika možná a efektívna? Časť odpovede sa skrýva aj v tom, že v slovenskom priestore sa dezinformačnému ekosystému podarilo takpovediac ukradnúť alebo úplne zvulgarizovať význam pojmu mier. Touto rétorikou rozdelili spoločnosť na dva tábory – tých zlých, ktorí chcú vojnu, a tých dobrých, ktorí chcú mier. To je deliaca línia, ktorá sa dá aplikovať (a aj je aplikovaná) na všetko – od opozície a médií cez EÚ až po geopolitické otázky vo vzťahu k USA či Rusku. Realita je však o čosi komplexnejšia. Vyriešenie konfliktu na Ukrajine si pravdepodobne želajú oba tábory. Jeden však preferuje „víťazstvo obete a druhý sa kontinuálne snaží hájiť záujmy agresora.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk