Rómovia sú pravidelne jednou z tém predvolebných kampaní. Chytil sa jej aj Milan Mazurek, kandidát s číslom 150 na kandidátnej listine strany Republika. Ten s prichádzajúcimi voľbami zvyšuje počet videí na sociálnych sieťach. V nich hovorí aj o problémoch, akými sú kriminalita Rómov.
V jednom z týchto videí upozorňuje na nedávne fyzické útoky Rómov na obyvateľov. Spomína prípady, keď sa „asociáli“ v Rudňanoch zabávali hádzaním kameňov do áut alebo ako okradli starého pána v Poprade.
Podľa Mazureka je potrebné začať vyvodzovať zodpovednosť za tieto útoky. Do septembrových volieb preto prichádza s riešením, ktoré by malo znížiť rómsku kriminalitu na Slovensku.
Jedným z navrhovaných opatrení hnutia Republika je rozviazať ruky polícii a dať jej väčšiu slobodu pri zákrokoch proti kriminálnikom. Aktuálne sa podľa Mazureka polícia bojí zakročiť proti Rómom, nakoľko by boli údajne následne neprávom odsúdení „mimovládkami“ a médiami za rasizmus.
Na vine má byť vláda Matoviča a Hegera
Téma Rómov je pre niektoré politické strany nástrojom, ako si nahnať politické body. Mazurek viní napríklad Hegerovu či Matovičovu vládu za údajné zvýšenie rómskej kriminality. Zároveň kritizuje akúkoľvek pomoc pre marginalizované skupiny.
Najväčším tŕňom v oku Mazureka je projekt Digitálny žiak, ktorý rozbehlo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pod vedením Veroniky Remišovej. Projekt slúžil ako pomoc počas Covidu, kedy mnoho detí nemalo prístup k online výučbe kvôli slabej sociálnej situácii. Práve tento projekt mal pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia zakúpiť si potrebné vybavenie, aby sa mohli zúčastňovať výučby aj z domu.
Štát v rámci projektu vyčlenil finančné prostriedky, ktoré rozdelil prvákom na stredných školách a žiakom základných škôl v podobe príspevku na kúpu notebooku alebo tabletu. Žiaci však túto možnosť využiť nemuseli, napríklad v prípade, že bol nimi vybraný produkt drahší ako príspevok a nemohli si dovoliť doplatiť potrebnú sumu.
Keďže Rómovia patria medzi marginalizované skupiny, ktoré mali počas pandémie problém s pripojením na online výučbu, aj rómski žiaci dostali možnosť podpory v rámci spomínaného projektu. Potrebné je však zdôrazniť, že dotáciu z projektu mohli získať aj deti, ktoré nepochádzajú z rómskej komunity, ale nachádzajú sa na hranici chudoby. Na tie sa však často zabúda a Republika podsúva len naratívy ohľadom Rómov, ktorí sa údajne „priživujú” na štáte.
Nedávno sa objavili správy o tom, že zopár notebookov a tabletov, ku ktorým dostali rómske deti prístup v rámci projektu Digitálny žiak, skončili v záložniach. Správy sa chytil aj Mazurek, ktorý hovoril o „nezmyselnom mínaní štátnych peňazí len tak do osady“ zo strany Remišovej.
Veronika Remišová sa voči tejto informácií ohradila. „Skutočnosť je taká, že len pár jedincov (menej ako desať) z 30-tisíc žiakov, ktorí už digitálny príspevok dostali, dalo svoje digitálne zariadenie do záložne,“ vysvetľuje na sociálnej sieti.
Riešenie kriminality Rómov podľa Republiky
Bolo by konštruktívne pozrieť sa aj na to, ako si riešenie rómskej kriminality predstavuje samotné hnutie Republika. V minulosti sa jej predstavitelia snažili problém riešiť šírením strachu. Konkrétne pomocou zelených hliadok zriadených v roku 2016 stranou Kotlebovci – ĽSNS, ktorej súčasťou boli aj mnohí súčasní členovia Republiky.
ĽSNS vtedy zriadila hliadky v reakcii na útok na dievča vo vlaku na trati Nové Zámky – Zvolen. Mladú dievčinu vtedy mal fyzicky napadnúť a škrtiť cestujúci rómskeho pôvodu. Následne jej zobral mobil a 15 eur.
„Už samotná prítomnosť našich chalanov vo vlaku spôsobuje, že asociáli, ktorí sa predtým správali neslušne, hulákali, vykrikovali, obťažovali cestujúcich, opľúvali ich a všetky ostatné sprievodné javy, ktoré sú pri cestovaní s týmito asociálmi z cigánskych osád, jednoducho miznú,“ hodnotil Milan Mazurek, vtedajší člen strany ĽSNS.
V porovnaní s pôsobením v ĽSNS sa Mazurek aktuálne vyjadruje o Rómoch trochu umiernenejšie. V septembri 2019 Mazureka totiž Najvyšší súd právoplatne odsúdil za rasistické vyjadrenia o Rómoch. Prišiel vtedy o poslanecký mandát a musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur.
Spôsob, akým chce hnutie Republika riešiť kriminalitu Rómov, sa v porovnaní s ĽSNS zdá byť umiernenejším. Stále však pretrváva rétorika o Rómoch ako o „asociáloch”, keďže menšina je zneužívaná pre budovanie naratívu o vnútornom nepriateľovi štátu a jeho občanov.
Predstavitelia Republiky plánujú v prvom rade posilniť políciu a viac odmeňovať tých, ktorí úspešne zákročia proti rómskym kriminálnikom. Taktiež chcú podporovať projekty, ktoré vytvoria prácu pre ľudí v osadách. „No ak túto prácu odmietnu, nedostanú od štátu absolútne nič zadarmo. Môžu na nejaké dávky, podpory a zvýhodnenia jednoducho zabudnúť,“ dodal Mazurek.
S predvolebnou antikampaňou voči Rómom sa spájajú dezinformácie
Sú to práve štátne dávky, ktoré sú už roky predmetom dezinformátorov. Najmä pred voľbami hovoria krajne pravicové strany o Rómoch ako o poberateľoch dávok a ako o záťaži pre štátny rozpočet. Za tie roky sa tieto tvrdenia ustálili natoľko, že im verí veľká časť Slovákov.
Výskum Slovenskej akadémie vied (SAV) z roku 2020 ukázal, že až 80 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že „Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a využívajú sociálny systém“.
Ako sme už v Infosecurity informovali, odborné výskumy vyvracajú tento zaužívaný mýtus. Zo štúdie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) z roku 2016 vyplýva, že „celková vyplatená suma všetkých sledovaných dávok, príspevkov mnohodetným rodinám predstavovala menej ako 0,1 % celkových verejných výdavkov“.
Žiaden Róm navyše nedostane peniaze „len tak”. Aj za dávku v hmotnej núdzi treba pracovať. V praxi to znamená, že ak neodpracujete aspoň 32 hodín mesačne, dávka, ktorá je už beztak nižšia ako úroveň životného minima, sa znižuje o 74 € za každú plnoletú osobu. Väčšinou ide o aktivačné práce pre obec alebo dobrovoľnícku činnosť.
Riešenie kriminality Rómov je potrebné hľadať inde
Riešenia rómskej kriminality navrhované hnutím Republika a inými extrémne pravicovými stranami sú len povrchové. V niektorých prípadoch sú opatrenia, ktoré Republika či ĽSNS navrhujú, silne represívne a smerujú k posilňovaniu nepriateľstva a mýtov voči Rómov u majoritného obyvateľstva. Je teda pravdepodobné, že nesmerujú k reálneho riešeniu problému a slúžia iba pre politickú kampaň.
Pre skutočný pokrok v tejto téme je potrebné implementovať systémové riešenia. V prvom rade je potrebné odstrániť sociálne a ekonomické nerovnosti, do ktorých sa často už Rómovia narodia kvôli dlhoročne zanedbávanému systému. V rámci inkluzívnych opatrení treba podporiť investície do projektov v oblastiach ako sú zamestnanosť, vzdelávanie či bývanie.
Aby však takéto opatrenia získali politickú podporu, je dôležité najprv znížiť mieru predsudkov a nepriateľstva voči rómskej menšine, ktorá je šírená pomocou nepravdivých informácií.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
