Aktuálne prebiehajúca vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine vnáša do politického a verejného diskurzu mnoho tém týkajúcich sa našej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Jedným z najčastejšie skloňovaných objektov týchto debát je Severoatlantická aliancia, ktorej súčasťou je Slovensko od roku 2004. Verejné povedomie o histórii a súčasnosti NATO je však preplnené mýtmi a nepresnosťami, čo býva často zneužívané dezinformačnými aktérmi na deformovanie legitímnej verejnej diskusie.
Medzi najkontroverznejšie témy súvisiace s NATO patria jej zahraničné operácie z minulosti. Pretrvávajúce mýty o nich sa často stávajú nástrojom delegitimizácie Aliancie, pričom sa z debaty vytrácajú argumenty založené na presných informáciách a prevládajú domnienky či dokonca lži. V nasledujúcich článkoch si preto predstavíme najznámejšie mýty o operáciách NATO a konfrontujeme ich s faktami.
TVRDENIE: Vojenská intervencia v bývalej Juhoslávii dokazuje, že NATO nie je obranná aliancia.
FAKT: Rozpad multietnickej Juhoslávie v 90. rokoch bol pre európsku bezpečnosť kritickým obdobím, ktoré v mnohom pripomenulo, prečo bol Balkán už od obdobia pred prvou svetovou vojnou označovaný ako „sud s pušným prachom“. Po smrti charizmatického vodcu Josipa Tita v roku 1980 sa v krajine začali dostávať na povrch etnické konflikty, ktoré boli po dekády zametané pod koberec. Tie napokon vyústili do série ozbrojených konfliktov medzi jednotlivými národmi bývalej Juhoslávie, čo malo za následok státisíce mŕtvych a vysídlených ľudí.
Medzi najhrôzostrašnejšie udalosti tejto vojny patril masaker v obci Srebrenica, ktorý sa odohral v júli 1995. Jednotky bosniackych Srbov v rámci etnických čistiek vyvraždili približne 7-tisíc miestnych moslimov a 20-tisíc ďalších bolo vysídlených. Táto tragédia bola zásadnou pri rozhodovaní o krokoch Aliancie.
NATO zohrávalo v Juhoslávii najdôležitejšie úlohy najmä počas vojny v Bosne a Hercegovine, kde v rokoch 1992 až 1995 plnilo niekoľko vojenských misií, vrátane vynucovania bezletovej zóny a poskytovania leteckej podpory pre misie OSN na udržovanie mieru. Letecké útoky Aliancie na vojská bosniackych Srbov v roku 1995 nakoniec prinútili bojujúce strany pristúpiť k Daytonským mierovým dohodám, ktorými bola vojna v Bosne a Hercegovine ukončená.
Vojenská operácia v Kosove nebola legitímna a vytvorila precedens pre útok na Ukrajinu
TVRDENIE: Vojenská operácia v Kosove nebola legitímna. Vyhlásenie nezávislosti Kosova, ktoré podporil Medzinárodný súdny dvor, je precedensom konania na Kryme.
FAKT: Situácia v bývalej juhosrbskej provincii Kosovo bola dlhodobo veľmi napätá. Albánska menšina v Kosove bola počas vlády Slobodana Miloševiča terčom etnických represií zo strany srbskej majority. V 90. rokoch sa v reakcii na represie sformovala Kosovská oslobodenecká armáda, ktorá sa dostávala do násilných stretov s armádou Juhoslávie a srbskými polovojenskými jednotkami, čo vyústilo do otvoreného konfliktu v roku 1998.
Najmä predstavitelia Ruskej federácie po vypuknutí konfliktu na Ukrajine a následnej okupácii Krymu v roku 2014 zdôrazňovali, že situácia je rovnaká ako vyhlásenie nezávislosti Kosova, ktoré stanoviskom podporil aj Medzinárodný súdny dvor. NATO operácia v Kosove však bola spustená po viac ako roku rozsiahlych medzinárodných mierových rokovaní pod záštitou OSN a Kontaktnej skupiny, ktorej členom bola aj Ruská federácia. Tá mala za cieľ nájsť mierové riešenie konfliktu a prebiehajúcej humanitárnej krízy. Bezpečnostná rada OSN počas rokovaní viackrát upozornila na narastajúci počet utečencov, porušovanie ľudských práv a zabíjanie civilistov.
Po tom, ako sa stranám konfliktu nepodarilo dosiahnuť dohodu, NATO realizovalo vzdušnú operáciu s názvom Spojenecká sila. Jej cieľom bolo vynútiť pristúpenie na mierové podmienky z Rambouillet, čo bolo vo výsledku úspešne dosiahnuté. K tejto operácii NATO napriek snahám nedostalo mandát Bepečnostnej rady OSN, pretože rezolúcia bola zablokovaná Ruskom a Čínou. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan vyjadril poľutovanie nad neschopnosťou Bezpečnostnej rady dospieť k jednotnému stanovisku pri riešení kritickej situácie v Kosove.
Po leteckej operácii Spojenecká sila nasledovala operácia na vynútenie mieru KFOR pod vedením NATO, ktorej súčasťou spočiatku bola aj Ruská federácia (pamätné je napríklad obsadenie letiska ruskými silami v Prištine). Operácia KFOR mala mandát rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (UNSCR 1244). Za prijatie rezolúcie, ktorej hlavným cieľom bolo nastoliť bezpečie v Kosove, hlasovala aj Ruská federácia. To viedlo následne k 10-ročnému vyjednávaniu pod záštitou OSN o budúcnosti a postavení Kosova, presne tak, ako to definoval mandát rezolúcie BR OSN 1244.
V prípade Krymu však bez náznaku krízy a bez záujmu o začatie rokovaní s medzinárodnou komunitou Ruská federácia jednoducho obsadila časť územia inej krajiny. Stanovisko Medzinárodného súdneho dvora k špecifickej otázke o kosovskej nezávislosti, na ktoré sa Rusko oficiálne odvoláva, hovorí, že medzinárodné právo neobsahuje aktívne ustanovenie, ktoré obmedzuje vyhlásenia nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti neporušuje medzinárodné právo. Medzinárodný súdny dvor ale zároveň upozornil na okolnosti, v ktorých by nároky na nezávislosť boli ilegálne. Tie by zahŕňali nezákonné použitie sily. Najlepším príkladom nezákonného použitia sily je práve jej použitie na Kryme a Donbase Ruskom. Súd taktiež jednoznačne hovorí, že toto rozhodnutie nemá slúžiť ako precedens pre ďalšie konanie a týka sa tohto konkrétneho príkladu.
Článok vznikol s podporou NATO.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
